Od 1. septembra pokračuje v ďalšej fáze program zastavenia
výroby klasických žiaroviek v EÚ, zastavením výroby 75- a
viacwattových žiaroviek. V prvej fáze pred rokom vstúpil do platnosti
zákaz produkcie 100-wattových žiaroviek v EÚ. Stratégiou
Európskej únie je postupné vytlačenie "starých" typov
žiaroviek a prispieť tak (podľa EÚ) k úspore elektrickej
energie a k ochrane životného prostredia. Spotrebiteľské
organizácie však volajú po silnejšej vzdelávacej kampani a lepšom
systéme zneškodňovania použitých úsporných žiaroviek.
V roku 2011 má dôjsť k zastaveniu výroby 60- a viacwattových
žiaroviek a v roku 2012 žiaroviek s výkonom 40- a viac
wattov. Podľa denníka Sme, ktorý cituje agentúru DPA, od roku 2016 sa
prestane vyrábať aj väčšina typov halogénových žiaroviek, ktoré sú
menej efektívne ako LED-svietidlá. V súčasnosti sa v domácnostiach
najviac používajú 60-wattové žiarovky. Európska komisia odhaduje, že
energeticky účinnejšie žiarovky ušetria priemernej domácnosti 25 až
50 € za rok, aj s prihliadnutím na vyššiu kúpnu cenu
výrobku.
Legislatíva odstráni všetky neefektívne žiarovky a halogénové
žiarivky z trhu a nahradiť ich efektívnejšími
alternatívami, ako sú napríklad zdokonalené žiarovky s halogénovou
technológiou alebo kompaktné žiarivky (CFL).
Postupné vyraďovanie výroby určitých typov žiaroviek nemá dopad na
dopredaj zásob; tieto zásoby sa môžu naďalej predávať. Problémom
nových typov "úsporných" žiaroviek je obsah jedovatej látky
(ortuť), kvôli ktorej musia byť žiarovky ekologicky zhodnocované na
miestach spätného odberu a nemôžu byť vyhadzované do zmesového
komunálneho
odpadu. Odporcovia "phase-out", teda postupného
vyraďovania z výroby, na vyšší obsah jedovatých ortutí ako v
tradičných žiarovkách intenzívne poukazujú. Niektoré štúdie však
tvrdia, že čisté emisie ortuti sú v CFL v skutočnosti
nižšie, pretože znižujú dopyt po energii a následne tým i po množstve
olova produkovaného uhoľnými elektrárňami.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.