Systém odpadového hospodárstva v Tokiu

Spaľovňa Minato v Tokiu
(Foto © Wikimedia Commons)

Tokio sa v mnohých smeroch podobá na Londýn. Vzhľadom na svoju populáciu, ktorá je približne o 10% vyššia, sa dá porovnávať skôr s „veľkým“ Londýnom – teda vrátane priľahlých oblastí ohraničených diaľnicou M25.

Tokio je jednou zo 47 prefektúr Japonska. Každá z 23 mestských častí je zodpovedná za zber a nakladanie s odpadom. Až donedávna fungoval zber a nakladanie s odpadom celého mesta centralizovane, ale od roku 2000 vláda spustila systém decentralizácie miestnej správy služieb.

Napriek tomu tu stále funguje ústredný orgán, konkrétne Úrad pre životné prostredie v rámci Tokijskej samosprávy hlavného mesta, ktorý sa zaoberá koncepčnými a strategickými možnosťami nakladania s odpadom, nakoľko Tokio má prístup iba k jednej skládke.

Ďalšou centrálnou organizáciou je Clean Association of Tokyo 23, ktorá bola založená 23 mestskými časťami s cieľom zabezpečiť niektoré služby a zariadenia, ako napríklad dve spracovateľské centrá pre nehorľavý odpad, drviacu jednotku pre objemný odpad, zariadenia na spracovanie škvary a popola zo spaľovni. Väčšina z týchto zariadení je umiestnená v blízkosti bývalej skládky, ktorá je v súčasnosti v  rekonštrukcii.

Modernizácia v roku 1964

V Tokiu bol približne do začiatku 60. rokov odpad zhromažďovaný v centrálne umiestnených stálych pouličných kontajneroch a potom pomocou pracovných vozíkov prevezený do miestnej spaľovne. Celý systém zberu odpadu sa začal modernizovať v dobe, keď sa Tokio začalo pripravovať na usporiadanie letných olympijských hier v roku 1964.

Dodnes sú však zreteľné prvky zberu odpadu z obdobia 60. rokov. Od jednotlivých domácností sa požaduje, aby zabalili svoj odpad do vriec a umiestnili ho na centrálne miesta v uliciach, kde sa takto zhromažďuje odpad z približne 10-20 domácností. Vďaka tomu môžeme v súčasnom Tokiu vidieť takmer 250 000 miest pre ukladanie komunálneho odpadu, kde priesvitné plastové vrecia zastávajú úlohu našich kontajnerov.

Vozidla na zber a zvoz odpadu sú v porovnaní s pomermi v Európe, Severnej Amerike či Austrálii skôr menšie (čo sa týka veľkosti). Ide väčšinou o malé dvojnápravové zberné vozidlo s dovoleným zaťažením iba 2 tony a s personálnym obsadením vodiča a dvoch nakladačov. Avšak vzdialenosť, ktorú tieto vozidlá prekonajú pred vykládkou v konečných staniciach alebo spaľovacích zariadeniach, je všeobecne menšia než 3 km.

Zber odpadu

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.