NATUR-PACK
MEVA SK
INISOFT

Rozšírená zodpovednosť výrobcov je politika celého výrobku, nielen politika odpadu

Stále nižšie surovinové prírodné zdroje a rýchlo rastúce množstvo odpadu priviedlo mnohé krajiny k zásadným riešeniam. Jednou z najrýchlejšie rastúcich odpadových komodít, a to nielen vo vyspelých krajinách, je elektroodpad. Elektrozariadenia obsahujú mnohé vzácne, ale aj škodlivé látky. Z toho vyplýva, že rovnako dôležitý je proces nakladania s odpadom z nich ako aj samotná výroba, čiže koniec aj začiatok životného cyklu.

Rozšírená zodpovednosť výrobcov je politika celého výrobku, nielen politika odpadu



Prečo vznikla rozšírená zodpovednosť výrobcu?

S cieľom zvýšiť ochranu životného prostredia, prírodných zdrojov a zdravia ľudí začali mnohé vyspelé krajiny vrátane Slovenska uplatňovať tzv. rozšírenú zodpovednosť výrobcov ako najefektívnejší nástroj na zlepšenie environmentálneho profilu celého životného cyklu výrobkov.

Trochu histórie

Prvé stratégie rozšírenej zodpovednosti boli zamerané najmä na ochranu životného prostredia počas výrobného procesu a v rámci nakladania s odpadom z výrobkov. Vznikla stratégia prevencie znečistenia a princíp „znečisťovateľ platí“, ktoré sú známe od roku 1975 z rámcovej smernice Európskeho hospodárskeho spoločenstva č. 75/442/EHS.

Od roku 1990 sa v EÚ začínajú výraznejšie presadzovať princípy ochrany životného prostredia v priebehu celého životného cyklu výrobkov a uplatňovať stratégie zamerané na ich eko-efektívnosť, a to napríklad výrobou spotrebičov s nižšou spotrebou elektriny, s nižším obsahom nebezpečných látok resp. výrobou z materiálov, ktoré sú ľahšie recyklovateľné.

Od roku 2002 sa hlavné stratégie v EÚ začínajú zjednocovať do smerníc EÚ a orientovať výlučne na rozšírenú zodpovednosť výrobcov. Vyvrcholením tohto procesu je prijatie smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/96/EC o odpade z elektrických a elektronických zariadení (27. januára 2003). Jedným z jej hlavných cieľov je tiež odstrániť rozdiely uplatňovania princípov rozšírenej zodpovednosti medzi jednotlivými členskými štátmi Európskej únie.

Súčasnosť

OECD dnes definuje rozšírenú zodpovednosť výrobcov ako environmentálnu politiku, v rámci ktorej výrobcovia nesú zodpovednosť za dopady svojich výrobkov na životné prostredie v celom cykle - od výberu materiálov a dizajnu nových výrobkov, cez výrobný proces, užívanie výrobkov a ich opätovné použitie až po ich ekologickú likvidáciu v okamihu, keď doslúžia.

Vo vyspelých krajinách sa rozšírená zodpovednosť výrobcu realizuje:

  1. Presunom zodpovednosti (reálnej a úplne alebo čiastočne aj finančnej) za odpad z obcí na výrobcov. Cieľom je zbaviť obce zodpovednosti za recykláciu a presunúť ju na výrobcov tak, aby finančné náklady na recykláciu mohli zahrnúť do konečnej ceny nových výrobkov. Snahou je znížiť množstvo zneškodňovaného odpadu, zvýšiť kvalitu jeho recyklovania, znížiť obsah nebezpečných látok a surovín z neobnoviteľných zdrojov v nových výrobkoch a, naopak, zvýšiť používanie druhotných surovín pri výrobe.

  2. Zavedením stimulov pre výrobcov, aby pri dizajnovaní nových výrobkov posudzovali ich celý životný cyklus vrátane nakladania s odpadom z nich. Podporujú sa teda dizajnové zmeny výrobkov s cieľom znížiť negatívne environmentálne dopady výrobkov.

Rozšírená zodpovednosť znamená zodpovednosť za celý životný cyklus výrobku

V rámci svojej činnosti musia výrobcovia dodržiavať množstvo noriem a zákonov týkajúcich napr. voči spotrebiteľom (bezpečnosť výrobkov, ochrana spotrebiteľa...), povinností voči štátnemu rozpočtu (platenie daní) ako aj povinnosti voči životnému prostrediu.

Zásada rozšírenej zodpovednosti vychádza z toho, že výrobcovia sú zodpovední za všetky fázy životného cyklu – od vývoja, výroby, predaja či marketingu svojich výrobkov až po zber a recykláciu odpadu zo svojich výrobkov. Zber a recyklácie elektroodpadu je len jednou súčasťou celého životného cyklu výrobku, z ktorého ju nemožno len tak „vytrhnúť“.

Náklady na jednotlivé fázy, teda aj náklady na zber a recykláciu sa zahrňujú do výslednej ceny výrobku. Výrobcovia musia stanoviť také ceny výrobkov, za ktoré ich budú ľudia ochotní kupovať, a zároveň ktoré budú pokrývať všetky náklady a generovať zisk. Čím sú vyššie ceny výrobkov, tým ťažšie sa predávajú. Ale len ziskové firmy môžu platiť dane do štátneho rozpočtu, generovať rast HDP a vytvárať pracovné miesta.

Výrobcovia sa preto snažia optimalizovať všetky náklady a plniť pritom všetky svoje povinnosti. Musia mať preto pod kontrolou aj náklady na zber a recykláciu odpadu zo svojich výrobkov. Preto, tak ako majú právo zvoliť si napríklad svojich dodávateľov pre potreby výroby, s cieľom zefektívniť ju, musia mať právo ovplyvňovať výšku nákladov na zber a recykláciu odpadu z vlastných výrobkov. A preto musia mať právo rozhodnúť sa, akým spôsobom a prostredníctvom koho budú plniť svoje povinnosti v oblasti zberu a recyklácie elektroodpadu. Z týchto dôvodov európska smernica umožňuje výrobcom zvoliť si, akým spôsobom si budú plniť svoje povinnosti voči životnému prostrediu – či si ich budú plniť kolektívne alebo individuálne.

Bariéry a príležitosti uplatňovania rozšírenej zodpovednosti výrobcu na Slovensku

Elektrozariadenia sú skvelým príkladom efektívnosti uplatňovania rozšírenej zodpovednosti. Pretože vyradené zariadenia nemožno zneškodniť spolu s komunálnym odpadom, museli výrobcovia v celej EÚ s ohľadom na ambiciózne ciele smernice OEEZ v relatívne krátkom čase zmeniť alebo vybudovať novú infraštruktúru nakladania s elektroodpadom.

Na Slovensku je predaj elektrospotrebičov a elektroniky oveľa nižší ako vo vyspelých krajinách, čo súvisí s nižšou kúpyschopnosťou obyvateľstva. Slovenskí spotrebitelia sa snažia, aby im nové spotrebiče slúžili čo najdlhšie a do zberu ich vyraďujú po dlhšom čase v porovnaní s vyspelými krajinami. Doterajšie ciele zberu elektroodpadu vyplývajúce zo smerníc EÚ (vyzbierať minimálne 4 kg/obyvateľa za rok) sú však rovnaké pre každú členskú krajinu EÚ a Slovensko ich plní.

Dnešné výsledky v zbere a recyklácii elektroodpadu by však mohli byť ešte lepšie, keby boli včas odstránené mnohé legislatívne nedostatky, na ktoré výrobcovia dlhodobo upozorňujú.

Napríklad od počiatku svojej zodpovednosti za zber a recykláciu elektroodpadu (od roku 2005) sa výrobcovia snažili presadiť povinnosť pre všetky predajne, aby realizovali dnes veľmi populárny spätný odber starých spotrebičov. Podarilo sa to s účinnosťou až od roku 2009. Napriek tomu výrobcovia vybudovali spätný odber v predajniach ešte pred rokom 2009 a presvedčili mnohé predajne, aby spätný odber realizovali dobrovoľne.

V budovaní spätného odberu sú však dnes ešte mnohé rezervy, na ktoré výrobcovia a ich kolektívne organizácie neustále poukazujú. Základom je odstránenie administratívnych prekážok, ktoré dnes distribútorom bránia riadne vykonávať spätný odber. Treba tiež umožniť vykonávať zber drobného elektroodpadu aj neprofesionálnym subjektom, akými sú napríklad školy či úrady, tak ako je to bežné v ostatných krajinách.

Dodnes nie je dostatočne riešená ani problematika tzv. „freeriders“ - výrobcov obchádzajúcich plnenie svojich povinností najmä nefinancovaním „svojho“ podielu odpadu.

Predchádzajúce vlády neporozumeli stratégii rozšírenej zodpovednosti výrobcu. Naďalej uplatňujú dnes už zastaranú koncepciu „znečisťovateľ platí“, ktorú navyše aj nesprávne aplikujú. Z toho vyplýva nedostatočná podpora výrobcov elektrozariadení v mnohých praktických otázkach a výrobcovia nemajú takmer žiadne právomoci, aby mohli svoju zodpovednosť vykonávať. Jeden príklad za všetky: výrobcovia v SR nemajú zaručený prístup k svojmu podielu elektroodpadu a nemôžu kontrolovať a ovplyvňovať jeho materiálový tok. Za množstvo a kvalitu jeho spracovania sú však zodpovední jedine oni, a to v celej EÚ.

Zákaz vývozu nebezpečného odpadu stále uzákonený v slovenskej legislatíve porušuje pravidlo voľného pohybu odpadu v rámci EÚ. Posilňuje navyše exkluzívne postavenie slovenských spracovateľov, ktoré ich nenúti správať sa trhovo, čím logicky strácajú krok so zahraničnými spracovateľmi v rozvoji a zefektívňovaní recyklácie. Tým sa nezdravo a na úkor sektora elektropriemyslu posilňuje postavenie spracovateľského odvetvia priemyslu.

Obrovský priestor je aj v určení pravidiel pre činnosť samotných kolektívnych organizácií a v zamedzení obchodovaniu s elektroodpadom pre subjekty, ktoré zaň nenesú zodpovednosť.

Treba tiež zvýšiť dohľad orgánov štátnej správy, a to nielen v oblasti životného prostredia.

Na záver

Slovensko vďaka výrobcom a ich kolektívnym organizáciám dnes plní ciele zberu stanovené európskymi smernicami a zlepšil sa tiež zber v obciach a mestách. A to aj napriek prekážkam, ktoré musia výrobcovia zdolávať.

Rozšírená zodpovednosť výrobcov je na svete viac ako 20 rokov. Je preto čas dôsledne ju uplatniť aj na Slovensku. Vychádza z európskych smerníc, z netransponovania ktorých nám hrozia len sankcie. Ciele zberu a recyklácie budú v celej EÚ čoraz prísnejšie, preto treba aj pre slovenských výrobcov a dovozcov vytvoriť také podmienky, aby Slovensko mohlo ciele stanovené EÚ plniť aj v budúcnosti.

EKOLAMP SLOVAKIA, ELEKOS a ENVIDOM - kolektívne organizácie výrobcov a dovozcov elektrozariadení, ktoré na Slovensku zabezpečujú zber a recykláciu elektroodpadu z domácností pre mnohé významné národné a nadnárodné firmy.

      


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Prezidentský palác podporuje správne nakladanie s elektroodpadom

Prezidentský palác podporuje správne nakladanie s elektroodpadom

V Kancelárii prezidenta SR zbierajú elektroodpad so spoločnosťou ASEKOL SK, do Prezidentského paláca prišla nová interiérová nádoba E-Box.

Populárny reťazec drogérií nahrádza jednorazové plastové tašky novou ekologickou

Populárny reťazec drogérií nahrádza jednorazové plastové tašky novou ekologickou

Od februára nájdete v ponuke dm tašiek novinku – ekologickú viacúčelovú tašku Durabag, ktorá nahrádza pôvodné jednorazové plastové tašky.

Evidenčné a ohlasovacie povinnosti v máji 2020

Evidenčné a ohlasovacie povinnosti v máji 2020

Prinášame vám súhrn evidenčných a ohlasovacích povinností v odpadovom hospodárstve, ktoré musí dodržiavať držiteľ odpadu, sprostredkovateľ alebo obchodník.