Analýza stavu triedeného zberu v mestách a obciach SR

Získané údaje a ich analýzy je možné používať ako základ pre optimalizáciu systému triedeného zberu v mestách a obciach, ako podklad pre plánovanie ďalšieho vývoja, ako platformu na vymieňanie skúseností a vyhodnocovanie jednotlivých riešení zavedených systémov triedeného zberu odpadov v jednotlivých mestách a obciach.

Stav triedeného zberu je možné charakterizovať viacerými ukazovateľmi, pomocou ktorých je možné porovnávať navzájom jednotlivé regióny Slovenska. Medzi najdôležitejšie ukazovatele patrí množstvo vytriedeného odpadu na obyvateľa za rok (vyťažiteľnosť), hustota zbernej siete a efektivita inštalovanej infraštruktúry.

Pre účely podrobnejšej analýzy bola Slovenská republika rozdelená do štyroch regiónov. Región ZÁPAD pokrýva územie Trenčianskeho, Trnavského a Bratislavského kraja, región STRED Banskobystrický a Nitriansky kraj, región SEVER Žilinský kraj a región VÝCHOD reprezentuje Prešovský a Košický kraj. Analyzované regióny boli rozdelené na základe prirodzenej príbuznosti jednotlivých krajov v nakladaní s odpadom.

Najvýznamnejšie faktory zohľadnené pri definovaní regiónov boli: štruktúra sídiel, charakter územia (rovinatosť resp. hornatosť) a rozšírenosť domáceho spaľovania separovateľných zložiek komunálnych odpadov.

Priemerná produkcia komunálneho odpadu

Priemerná produkcia komunálneho odpadu v roku 2011 bola 307,66 kg na obyvateľa. Najvyššiu produkciu zaznamenal región ZÁPAD (319,40 kg/obyvateľ/rok), naopak najnižšia produkcia bola v regióne SEVER (286,11 kg/obyvateľ/rok). Priemerná produkcia komunálneho odpadu v rámci EÚ je 515 kg/obyvateľ/rok. Je veľmi pravdepodobné, že so stúpajúcou životnou úrovňou bude stúpať aj naša produkcia komunálnych odpadov a bude sa približovať k priemeru EÚ. Preto treba túto skutočnosť zohľadňovať pri všetkých rozhodnutiach ovplyvňujúcich sféru komunálnych odpadov.

Graf č.1 – Produkcia komunálneho odpadu

Miera vyseparovateľnosti

Každý obyvateľ SR v minulom roku v rámci komodít sklo, papier, plast a nápojové kartóny (VKM) priemerne vyseparoval 25,63 kg, z čoho sklo tvorilo 35,78%, plast 20,02%, papier 37,69% a nápojové kartóny 6,51%.

Najviac vyseparovali obyvatelia regiónu západ, pričom bola v tomto regióne dominantnou komoditou komodita papier (11,42 kg/obyvateľ/rok), najmenej v regióne východ – len 16,66 kg, kde prevládala komodita sklo – 7,15 kg/obyvateľ/rok.

Graf č.2 – Vyseparovaná komodita na obyvateľa v regiónoch SR

Priemerná hustota zbernej siete (t.j. objem, ktorý mal každý obyvateľ v priebehu štvrťroka k dispozícii na triedenie) bola v roku 2011 176,43 l/obyvateľ/rok, pričom najvyššia bola v regióne stred (203,24 l/obyvateľ/rok) a najnižšia v regióne západ (158,05 l/obyvateľ/rok).

Efektivita využívania infraštruktúry separovaného zberu

Región západ mal síce najnižšiu inštalovanú zbernú sieť, ale využíval ju s najvyššou efektivitou, z každého litra nainštalovanej infraštruktúry vyťažil v priebehu roka 42,77 g materiálu. Najmenej efektívne využíval svoju infraštruktúru región východ, z každého litra vyťažil len 23,38 g materiálu. Priemerná efektivita nainštalovanej infraštruktúry SR bola 36,32 g/l/rok.

Graf č.3 – Priemerná hustota a efektivita zbernej siete v regiónoch SR

Pri maximálne efektívnom využívaní nainštalovanej infraštruktúry by bolo možné z každého litra vyseparovať za rok 161,20 g a v priebehu roka vyseparovať 41,20 kg na obyvateľa.

Záver

Triedený zber sa na Slovensku vyvíja do značnej miery nekoordinovane, nerovnomerne a najmä bez jasnej koncepcie. Svedčia o tom veľké regionálne rozdiely v úrovni triedenia (vyseparovateľnosti), ako i ukazovatele hodnotiace hustotu infraštruktúry a jej využitie. Táto situácia sa odzrkadľuje na prevádzkovaní triedeného zberu a jeho výsledkoch.

Na druhej strane medziročné porovnanie údajov ukazuje, že systém triedeného zberu je stabilný a dosahuje stabilné výsledky. V praxi to znamená, že bez vonkajšieho impulzu, ktorým by mohla byť nová odpadová legislatíva, sa nepohneme ďalej.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.