WMW: Bude vyššia skládková daň prínosom?

Toto tvrdenie spochybňuje fakt, že skládkovanie je rozšíreným spôsobom nakladania s odpadom i v krajinách s vysokou mierou recyklácie (napr. Skládkovanie odpadov, III. časť. Bez skládok sa nezaobídu ani lídri recyklácie). O skutočnom množstve separovaného, či recyklovaného odpadu, u nás nemajú presný prehľad ani orgány štátnej správy, ktoré to majú v náplni práce (ministerstvo, štatistický úrad, či dokonca Eurostat). Zjavné rozdiely medzi skutočným a evidovaným odpadom sa však už stávajú predmetom odbornej debaty (napríklad: Predpoklad splnenia cieľa recyklácie TKO na Slovensku podľa EEA).

Nie vždy úspešný ekonomický nástroj

Skládková daň ako ekonomický nástroj nie je vždy úspešná. Nie všetky nástroje bruselských plánovačov splnili ciele – krachom skončil aj pokus o vytvorenie trhu s emisnými povolenkami. Európsky parlament napokon pred pár dňami súhlasil s vytvorením podmienok na zmrazenie ďalších (cca 900 miliónov ks) povoleniek (1 ks = 1 tona CO₂), aby sa zvýšila ich trhová cena, akoľko prepad ich cien (pod 3 €/ks) nahrával práve vysoko emisným uhoľným elektrárňam, na rozdiel od podpory čistejších zdrojov energie.

A paradoxne, lepšie úspechy pri znižovaní produkcie skleníkových plynov dosiahli práve krajiny, ktoré sa do tohto „ekonomického environmentálneho nástroja“ nezapojili.

Skládková daň pomáha, riešením však nie je

Ako vo svojom nedávnom príspevku na webe Waste Management World uvádza Dr. Carlos  Ludlow-Palafox, výkonný riaditeľ recyklačnej spoločnosti ENVAL, skládková daň síce pomáha, ale kľúčovým faktorom budú nové recyklačné technológie.

Napríklad v Anglicku je skládková daň považovaná za hlavný príklad efektívnej ekologickej dane a je považovaná za hlavný impulz nárastu recyklácie. Avšak čiastočne aj preto, že ešte stále nie je dostatok technológií a riešení, ako recyklovať niektoré odpady (napr. ľahké potravinové obaly), nárast miery recyklácie sa v UK postupne spomalil.

Na vyriešenie týchto problémov budú potrebné nové recyklačné technológie a postupy, ktoré však nie je možné získať len nastavením legislatívnych nástrojov. To znamená, že na to aby sa dosiahla skutočná zmena v odpadovom priemysle a pokrok v recyklačných technológiách, nemožno sa spoliehať na príliv financií na základe politickej vôle.

Nie je správne, aby fiškálna politika určovala, ktoré technológie a zariadenia majú šancu na prežitie, ak práve od nich často závisí zníženie environmentálnych dopadov pri nakladaní s odpadmi, či záchrana a recyklácia vzácnych druhotných surovín. Pozornosť je potrebné zamerať predovšetkým na tie aspekty recyklačného priemyslu, ktoré povedú k finančne lukratívnym a ekologicky výhodným alternatívam využitia nášho odpadu, oproti klasickému uloženiu na skládku.

Žiaľ, klasické odpadárske spoločnosti nemajú príliš záujem o investovanie do nových technológií, keďže v súčasnej ekonomickej situácií si každá spoločnosť stráži svoje náklady. Inovatívne recyklačné spoločnosti preto musia nájsť iný spôsob, ako presvedčiť komunitu producentov aj spracovateľov odpadov pre svoje nové technické riešenia. Akákoľvek zmena, ktorá vytvorí náskok pre jednu spoločnosť, bude vždy komerčne úspešná. Podmienkou je ale, aby takáto technológia nakladania s odpadmi bola ekonomický zisková. Spolupráca a spolufinancovanie bude stále viac považované za účinný prostriedok na vytvoreniu rozvojových projektov zameraných na riešenie takýchto odpadov, ktoré sú v súčasnej dobe považované za nerecyklovateľné. Prítomnosť nových hráčov na trhu, ktorí budú ochotní financovať a rozvíjať takéto nové technológie, môže mať pozitívny vplyv na spôsob, ako bude celé odvetvie odpadového hospodárstva fungovať ako celok, uzatvára vo svojom príspevku Carlos  Ludlow-Palafox.

Nadstavbou ďalšie regulácie

Ešte zaujímavejšie názory na skládkovú daň prináša v príspevku z 5.6.2013 na webe WMW Ben Messenger pod titulkom – „Veľká Británia by mala reinvestovať skládkou daň“. Článok analyzuje výsledky nedávnej štúdie Local Govermment Association (LGA), ktorá reprezentuje vo Veľkej  Británii organizáciu pre separovaný zber a recykláciu. Zabezpečuje služby pre asi 23 miliónov domácnosti, pričom vyzbiera 26 miliónov ton odpadu ročne pri poplatkoch od daňových poplatníkov vo výške 3,2 miliardy libier[1] čo je v prepočte asi 148 €/t.

Ako Asociácia upozorňuje vo svojej nedávnej správe „Bohatstvo z odpadu“, vláda musí poskytnúť vhodné prostriedky, nástroje a investície, ktoré pomôžu ďalšiemu rastu sektoru recyklácie odpadov, inak sa premrhá šanca získavať ďalšie hodnoty z odpadov. Vo svojej správe uvádza niekoľko kľúčových doporučení pre vládu ako podporovať rast domáceho trhu pre recyklovateľné materiály a tiež ďalej zvýšiť separáciu odpadov. Medzi základné odporúčania patrí:

• reinvestovanie príjmov zo skládkovej dane prostredníctvom poradných výborov a „Green Investment Bank “ pre výstavbu nových recyklačných centier a prevádzok

• vypracovanie nových priemyselných smerníc pre zlepšenie kvality recyklovaných materiálov

• zavedenia odmeňovania obyvateľov zapojených do separovaného zberu a recyklácie svojich odpadov.

Ako ďalej LGA poznamenáva, kľúčovú úlohu pri náraste recyklácie z pôvodných 13 % pred desiatimi rokmi na súčasných 43 % zohrali obyvatelia a krajské rady, pričom vláda sa upriamila najmä od roku 2008 len na represívne nástroje, ako je napr. skládková daň zdôvodňovaná podporou vyššej úrovne recyklácie.

Podľa údajov LGA len za posledných päť rokov zvýšilo Ministerstvo financií  skládkovú daň z 24 na 80 libier (z 28 €/t na 93 €/t), pričom vybralo od daňových poplatníkov na lokálnych daniach okolo 3,0 mld. libier (3,48 miliardy EUR). Autori najviac kritizujú fakt, že žiadny z týchto finančných prostriedkov nebol spätne investovaný do odpadového hospodárstva s cieľom znížiť množstvo skládkovaného odpadu a tiež na zníženie daňovej záťaže platiteľov dane.

Za najväčšie zlyhanie považuje LGA skutočnosť, že napriek kľúčovej úlohe obyvateľstva na výsledkoch separovaného zberu a recyklácie domového odpadu, keď množstvo skládkovaného komunálneho odpadu pokleslo od roku 2000 na polovicu, obyvateľstvo pritom platí stále viac a viac za svoje odpady.

Súčasné zvyšovanie skládkovej dane, ktorá  nakoniec vykrýva deficit štátneho rozpočtu, považuje LGA za nespravodlivé pre daňových poplatníkov. Jedným z doporučení LGA je aj zmrazenie skládkovej dane na súčasnej úrovni a reinvestovaním akumulovaných finančných prostriedkov prostredníctvom spoločných projektov súkromného sektoru, municipalit a Green Investment Bank, aby mohla vláda stimulovať opäť prudší rast tohto odvetvia, vytvárať nové pracovné príležitosti a posilniť dôležitý zdroj príjmov pre miestne samosprávy. O úlohe GIB viac v staršom článku.

Aj z týchto príspevkov je zrejme, že ani v Británii sa už nevyhli diskusií o účelnosti skládkovej dane. Táto krajina bola ešte donedávna známa ako pomerne silne „skládkujúca“, čo viedlo pred časom k aplikácií progresívnej skládkovej dani. O jej účelnosti je však možné pochybovať, nakoľko aj z uvedených príspevkov je zrejme, že fungujúci recyklačný priemysel predsa nemôže byť založený na neustálych dotáciách čí „pokutách za skládkovanie“. Je predsa nemysliteľné, aby poslanci každé 3-4 roky odhlasovali zvyšovanie skládkovej dane len preto, aby sa rôzne recyklačné prevádzky udržali pri živote.

Ideológia, často hlásaná aj enviroaktivistami na Slovensku, že „skládkovanie má byť spoplatnené takou vysokou daňou, aby sa viac oplatilo recyklovať“, nakoniec dovedie takýto recyklačný priemysel len k ekonomickej samovražde. A obyvateľstvo na žobrotu, ako sa o tom píše v druhom príspevku. 

[1] Vo Veľkej Británií neexistuje „poplatok za komunálne odpady“, OH je financované priamo z lokálnych daní.

Podľa podkladov z Waste Management World pripravil Marek Hrabčák.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.