Evidenčný list odpadu – spôsob vypĺňania stĺpca 8 Poznámka

Od 1. januára tohto roku nadobudli účinnosť zmeny vo vedení evidencie a ohlasovania údajov o vzniku a nakladaní s odpadmi. Vyhláškou MŽP SR č. 310/2013 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch, bol upravený spôsob vedenia evidencie odpadov na tlačive evidenčného listu odpadu (príloha č. 7) stanovením povinného obsahu poznámky v stĺpci 8.

Je potrebné skonštatovať, že týmto spôsobom Ministerstvo životného prostredia SR výrazným spôsobom skomplikovalo život mnohým pracovníkom zodpovedným za vedenie evidencie odpadov, navyše s otáznym a často sporným prínosom na jej zlepšenie.

V praxi sa objavujú mnohé otázky o správnom spôsobe vypĺňania tejto položky. Pokúsime sa preto o stručné vysvetlenie.

Nezmenené poznámky

Viac-menej nezmenenou ostala povinnosť do poznámky uvádzať v prípade zberu farebných kovov a iných odpadov podľa § 19 ods. 4 písm. b) zákona číslo preukazu totožnosti fyzickej osoby.

V prípade odovzdania odpadu na využitie v domácnosti je vo vysvetlivkách na vypĺňanie evidenčného listu odpadu rozpor medzi pokynmi vypĺňania stĺpca 7 (IČO, obchodné meno predchádzajúceho/nasledujúceho držiteľa odpadu) a stĺpca na poznámku, keď podľa vysvetlivky k stĺpcu 7 sa tu uvádza iba číslo súhlasu orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva udeleného podľa § 7 ods. 1 písm. p) zákona, ale vo vysvetlení na vypĺňanie poznámky sa pre tento prípad stanovuje povinnosť uvedenia aj mena a priezviska osoby, ktorá odpad prevzala.

V prípade zmeny kategórie odpadu ostala nezmenenou aj povinnosť uvádzať v poznámke číslo rozhodnutia a meno autorizovanej osoby.

Nové skratky

V prípade stavu konca odpadu sa do poznámky uvádza číslo certifikátu o zhode alebo iného dokladu, ktorý vyžaduje zákon a osobitný predpis upravujúci stav konca odpadu v konkrétnom prípade a skratka „SKO“. Pre tento odpad sa už ďalej evidenčný list odpadu nevedie a riadok s poznámkou „SKO“ je posledným riadkom v evidenčnom liste tohto odpadu, nakoľko v tomto prípade už vznikajúci materiál nie je v režime odpadu.

Teoreticky je možné, že niektoré množstvá vznikajúcich odpadov, pre ktoré má pôvodca rozhodnutie o stave konca odpadu, nevyhovejú v rozhodnutí stanoveným kvalitatívnym kritériám. V tomto prípade sa tieto množstvá odpadu budú viesť naďalej v evidenčnom liste.

Keď odpad prešiel prípravou na opätovné použitie, tak sa do poznámky uvedie číslo rozhodnutia, ktorým bol udelený súhlas na vykonávanie prípravy na opätovné použitie, a skratka „PO“.

Keď namiesto odpadu vzniká vedľajší produkt, tak sa do poznámky uvedie číslo rozhodnutia, ktorým bol udelený súhlas na to, že látka alebo vec sa považuje za vedľajší produkt, a nie za odpad, a skratka „VP“, aby bolo zrejmé, odkedy a na základe akého rozhodnutia látka alebo vec, ktorá do udelenia rozhodnutia bola odpadom. Pre tento materiál (už nie odpad, ale vedľajší produkt) sa evidenčný list odpadu už ďalej nevedie.

Odovzdanie odpadu na ďalšie nakladanie

V prípade odovzdania odpadu na ďalšie nakladanie (zhodnocovanie alebo zneškodňovanie) priamo konečnému spracovateľovi odpadu sa do stĺpca 7 uvedie jeho identifikácia a poznámka sa nevypĺňa.

Veľmi problematickým je však korektné vyplnenie poznámky v evidenčnom liste odpadu v prípade, keď je odpad odovzdávaný odberateľovi na ďalšie nakladanie a pritom nejde o konečné zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadu, čoho klasickým príkladom je odovzdanie odpadu zberovej spoločnosti.

V poznámke sa v tomto prípade totiž podľa vysvetliviek vyžaduje uvedenie IČO a obchodného mena firmy, v ktorej sa vykonalo konečné spracovanie odpadu (rozumej zhodnotenie alebo zneškodnenie), a zároveň kódu nakladania podľa tabuliek B, C a D, kde sa rozlišuje iné nakladanie s odpadmi, činnosti, ktoré vedú k zhodnocovaniu odpadov podľa prílohy č. 2 k zákonu alebo k zneškodňovaniu odpadov podľa prílohy č. 3 k zákonu, a to vo vzťahu ku konečnému spracovateľovi.

Toto nie je problém, ak spoločnosť odoberajúca odpad od pôvodcu má iba jedného konkrétneho odberateľa pre daný druh odpadu. V tomto prípade môže každému pôvodcovi, od ktorého tento druh odpadu prevzala, túto skutočnosť seriózne deklarovať.

Problém vzniká predovšetkým pri odpadoch, ktoré majú kladnú ekonomickú hodnotu (druhotné suroviny), a teda sa s nimi ďalej obchoduje. V tomto prípade príjemca odpadov (zberová spoločnosť) nie je schopná pôvodcovi seriózne poskytnúť údaje o skutočnom konečnom nakladaní s jeho odpadom, nakoľko to sama vo väčšine prípadov nevie.

Ak má zberová spoločnosť na daný druh odpadu viacerých odberateľov (zberová spoločnosť pri svojej činnosti daný druh odpadu prevzatý od viacerých pôvodcov spravidla skladuje a upravuje spoločne, zvyčajne dovtedy, kým sú ceny druhotných surovín zaujímavé) a konečný spôsob nakladania s konkrétnym množstvom prevzatého odpadu od jednotlivého pôvodcu už s najväčšou pravdepodobnosťou nie je schopná určiť. Potvrdilo nám to aj viacero pracovníkov zberových a zvozových spoločností, pričom rovnaké problémy majú aj malé lokálne spoločnosti, ako aj veľké nadnárodné odpadové spoločnosti.

Nimi uvedené a poskytované údaje sú v najlepšom prípade viac alebo menej presné odhady. V tomto prípade je pre pôvodcov odpadov najmenej zlá možnosť vyžiadať si od odberateľa deklaráciu predpokladaného konečného spôsobu nakladania a konečného spracovateľa ním odovzdávaného odpadu priamo pri jeho odovzdaní. Ide síce iba o pravdepodobnosť, ale je asi najmenej zlou možnosťou, ako vyhovieť zákonu.

Časový aspekt

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.