Komentár. Hrozí kolektívnemu nakladaniu s obalmi monopol? Vylúčiť to nemožno

Podľa návrhu nového zákona o odpadoch (§ 54 ods. 1e) musí každý výrobca zabezpečiť zber, prepravu, zhodnotenie a recykláciu odpadov z obalov minimálne vo výške svojho zberového podielu. Za týmto účelom výrobca uzatvára prostredníctvom organizácií zodpovednosti výrobcu (OZV) zmluvy s obcou. Podľa návrhu MŽP v zákone (§ 81 ods. 22) však môže obec pre zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov zbieraných spolu s odpadmi z obalov uzavrieť zmluvu len s jednou organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly na obdobie najmenej jedného kalendárneho roka.

Čo však nastane v prípade, ak jedna OZV má uzavreté zmluvy s takým počtom obcí, z ktorých vyzbiera viac odpadových obalov, než je jej zberový podiel? Návrh zákona (§ 28 odst. 4r) ponecháva na rozhodnutí OZV, ako s „prebytkom“ naloží. OZV môže, ale nemusí tieto množstvá poskytnúť v prospech iných OZV alebo výrobcov vybraných výrobkov, ktorí si plnia vybrané povinnosti individuálne.

Víťazstvo motivácie, no nevedno ktorej

To znamená, že tie „ozetvečky“, ktoré majú takéto presahujúce množstvá, nemusia ich poskytnúť iným OZV. Ministerstvo životného prostredia vychádza z predpokladu (Odpady-portal.sk, 2.9.2014), že výrobcovia – ako odberateľ služieb – budú mať trhovú motiváciu znížiť svoje náklady, preto budú tlačiť na to, aby nimi zazmluvnená (či vlastnená) OZV preniesla náklady na presahujúce množstva na inú OZV. To je síce správny predpoklad, lenže celkom ignoruje skutočnosť, že na druhej strane je tu aj prirodzená trhová motivácia OZV – ako dodávateľa služieb – získať monopolné postavenie na trhu. Na takýto prípad zle nastavenej legislatívy v Česku dôrazne upozornil minulý rok český Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže vo svojom stanovisku, v ktorom poukazuje na to, že „možnosť uplatnenia súťaže medzi viacerými kolektívnymi systémami nebola buď vôbec legislatívou umožnená – a to bez zjavného objektívneho dôvodu – či sa chybným nastavením normy a nedostatočným výkonom štátneho dozoru stala nereálna“.

Odpoveď na otázku, ktorá motivácia zvíťazí, nie je jasná. Problém je v tom, že na ňu nevie odpovedať ani predkladateľ návrhu, teda samotné ministerstvo.

Systém funguje, s obmedzeniami

Súčasný systém má protimonopolných pák evidentne viac. Podmienky pre kolektívne nakladanie s obalmi, ktoré platia v súčasnosti, umožňujú totiž ktorémukoľvek výrobcovi pomerne ľahko „nabúrať“ prípadné snahy veľkých výrobcov a dovozcov uzavrieť „tichú dohodu“, ktorou sa spoja do jednej organizácie. Aj preto v súčasnosti pôsobí na trhu až 12 oprávnených organizácií pre obaly a 19 kolektívnych organizácií pre elektroodpad, pričom ich klienti pomerne čulo medzi kolektívnymi systémami migrujú.

Čítajte: Obec bude môcť uzatvoriť zmluvu iba s jednou OZV. Ministerstvo sa neobáva monopolizácie trhu | Odpady-portal.sk, 2.9.2014

Podľa súčasného návrhu ministerstva však môže nastať situácia, v ktorej jedna OZV, ktorá získa autorizáciu, uzavrie zmluvy s toľkým počtom obcí, s ktorým získa množstvá odpadov presahujúce ich zberový podiel. Ak sa rozhodne na určitý čas uhrádzať obciam náklady aj na zberový podiel, ktorý pre splnenie svojich zmluvných záväzkov s klientmi nepotrebuje, môže tým dostať konkurenciu medzi organizáciami zodpovednosti výrobcov neriešiteľnej situácie. Nesplní tým zberový podiel pre odpady z obalov, ktoré sú súčasťou komunálnych odpadov (§ 52 odst. 25). Túto situáciu nebudú môcť hráči na trhu ovplyvniť, pretože obec s nimi nebude môcť uzavrieť paralenú zmluvu.

Ministerstvo tvrdí, že „zákon nastavuje kto a za akých podmienok bude tieto množstvá rozdeľovať“, no nič také návrh zákona nenastavuje. Ten upravuje rozdeľovanie presahujúceho množstva v koordinačnom centre až v momente, ak ho OZV ponúkne konkurencii (§ 31 odst. 12b). Predmetom skúmania tohto návrhu je však práve situácia, keď OZV presahujúce množstvo neponúkne.

Osobitnou otázkou ostáva tiež to, čo nastane, ak by OZV bola ochotná preniesť náklady na inú OZV. Návrh zákona nijako neupresňuje za akých podmienok a s akou cenou – toto ponecháva na rozhodnutie koordinačného centra, v ktorom sa majú súťažiaci „dohodnúť“.

Ministerstvo (ne)rešpektuje existujúce zmluvy

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.