Ad. Hrozí kolektívnemu nakladaniu s obalmi monopol...

Ministerstvo životného prostredia už pri koncipovaní legislatívneho zámeru k zákonu o odpadoch vychádzalo z potreby zavedenia princípu rozšírenej zodpovednosti výrobcov na tie komodity, pri ktorých táto zodpovednosť vyplýva priamo zo smerníc Európskej únie ako aj na komodity, kde sa rozšírená zodpovednosť výrobcov zavádza na tzv. dobrovoľnom základe (pneumatiky, vozidlá).

Ďalšou dôležitou skutočnosťou, z ktorej návrh zákona vychádzal, bola potreba transparentnosti vzťahov a väzieb medzi jednotlivými subjektmi, ktoré sa zúčastňujú jednotlivých fáz procesu nakladania s odpadmi. Finančné toky v rámci súčasného odpadového hospodárstva sú neprehľadné a mnohokrát sa k príspevkom výrobcom nedostanú práve tie subjekty, ktoré majú náklady s triedeným zberom – t. j. obce.

Čo sa týka rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ministerstvo v zákone navrhuje model založený na spätnom odbere odpadov tak, ako je to zavedené vo väčšine štátov EÚ, pričom  je implementovaný priamou spoluprácou s obcami cez podporu triedeného zberu komunálnych odpadov v obciach.

Systém navrhovaný ministerstvom počíta s tým, že výrobcovia resp. OZV, ktoré budú plniť svoj zberový podiel prostredníctvom množstiev odpadov vyzbieraných v obci, musia mať s touto obcou aj zmluvu, zabezpečujúcu, že obec má zaplatené náklady za triedený zber alebo priamo OZV zabezpečila triedený zber na svoje náklady. Množstvá odpadov, ktoré sa v zazmluvnenej obci vyzbierajú, bude môcť potvrdzovať iba pôvodný pôvodca odpadu, obec alebo osoba, ktorá vykonáva výkup odpadov v zmysle zákona o odpadoch.

Takýmto nastavením sa chce zamedziť obchodovaniu „s potvrdeniami“ na množstvá vyzbierané v obciach, bez toho, aby vôbec obec vedela, ktorá OZV vykazuje „jej“ množstvá  a bez toho, aby mala s daným subjektom uzatvorenú zmluvu.  Týmto prístupom je možné dosiahnuť to, aby plnenie povinností OZV smerom k obciam bolo jednoznačne vyhodnotiteľné a kontrolovateľné bez možnosti duplicitného vykazovania rovnakého množstva vyzbieraných odpadov, čo sa v súčasnosti v praxi bežne deje.

Inštitút autorizácie má byť garanciou toho, že autorizáciu udelí ministerstvo iba tej OZV alebo výrobcovi, ktorí si splnia požiadavky, vyplývajúce zo zákona, teda predložia funkčný systém založený na zmluvných vzťahoch so subjektmi, ktoré preukázateľne budú schopné zabezpečiť nakladanie s odpadom z vyhradeného výrobku v rámci celého materiálového toku.

Práve ustanovenie v zákone, ktorým sa zavádza možnosť OZV ponúknuť presahujúce množstvá vyzbierané v zazmluvnených obciach v prospech iných OZV a výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí sú klientami koordinačného centra je zárukou toho, že OZV nebudú špekulatívne využívať tieto množstvá na zabezpečenie si povinnosti vyzbierať v obciach odpady z obalov vo výške svojho zberového podielu.

V prípade, že by zákon ustanovil pre OZV povinnosť ponúknuť presahujúce množstvá iným OZV, tie OZV, ktoré by vynakladali financie na zabezpečenie triedeného zberu odpadov v obciach by boli v nevýhode, nakoľko by množstvá vyzbierané nad svoj podiel museli ponúknuť OZV-čkam, ktoré by len „čakali“ na ponúkané množstvá, a to bez akejkoľvek vynaloženej námahy.

Práve nastavená dobrovoľnosť v prípade ponuky presahujúcich množstiev zabezpečí systém pred vznikom iných možných právnych a systémových rizík.

Nie je možné súhlasiť s autorom článku v tvrdení, že OZV uzavrie v prípade obalov zmluvu s toľkými obcami, že získa zberom odpadov z obalov a neobalových výrobkov také množstvá, ktoré presahujú jej zberový podiel. Práve inštitút autorizácie má byť zábezpekou kontroly zmluvných vzťahov s toľkými obcami, že predpokladaná produkcia odpadov z týchto obcí bude zodpovedať zberovému podielu, ktorý má daná OZV zabezpečiť.

Taktiež sa nestotožňujeme s tvrdením, že ministerstvo nemá dostatok opatrení na zabránenie vzniku monopolu v prípade obalov a že ministerstvo nevytvára rovnakú štartovaciu čiaru pre všetkých.

Ministerstvo vytvorilo v rámci zákona o odpadoch viacero inštitútov, ktoré samotné ako aj vo vzájomnej interakcii smerujú k zachovaniu konkurenčného prostredia.  Patrí k nim nielen prechodné ustanovenie § 135 ods. 13, to znamená možnosť obcí vypovedať zmluvu, ale sú to aj samotné požiadavky pre získanie autorizácie.

V prípade, že by ministerstvo v ustanovení §135 ods. 13 ustanovilo namiesto „oprávnenia“ vypovedať existujúcu zmluvu „povinnosť“ ju vypovedať, vzniklo by riziko nemožnosti plnenia podmienok a záväzkov, vyplývajúcich z týchto zmluvných vzťahov. A v konečnom dôsledku obce samé budú rozhodovať, s ktorými OZV uprednostnia zmluvy podľa ponúknutých zmluvných podmienok a po uplynutí roka môžu svojho zmluvného partnera zmeniť, čo im zákon umožňuje.

Obavy, že niektoré OZV sú navrhovaným systémom zvýhodnené pred inými OZV nie sú opodstatnené, nakoľko všetci tí, ktorí aj v súčasnosti pôsobia na trhu s odpadmi s obalov poznajú znenie nového zákona o odpadoch, vedia aké zmluvné vzťahy budú musieť preukazovať pre získanie autorizácie, pričom zákon umožňuje všetkým rovnako, aby sa danému stavu včas prispôsobili. Z toho vyplýva, že ten kto chce aj naďalej pôsobiť na trhu s obalmi a odpadmi s obalov, by sa mal začať prispôsobovať pravidlám nastaveným v novom zákone o odpadoch.

K stanovisku českého Úradu pre ochranu hospodárskej súťaže, ktorý spomína autor, je potrebné uviesť, že ministerstvu je toto stanovisko známe. Išlo však o konštatovanie k prelomeniu monopolu na českom trhu a vytvoreniu možnosti jeho otvorenia.

Práve preto ministerstvo problematiku možného vzniku monopolu v Slovenskej republike v prípade obalov konzultovalo s Protimonopolným úradom SR. Čo však autor článku nespomenul je skutočnosť, že české ministerstvo v auguste 2014 vydalo materiál k príprave zásad úplne nového zákona o odpadoch, pričom preberajú mnoho prvkov zo slovenského modelu rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

Čo sa týka „obvyklých nákladov“, cieľom ministerstva bolo nastavenie systému, ktorý by nútil výrobcov, resp. OZV aktívne vstúpiť do triedeného zberu komunálnych odpadov v obciach, rešpektujúc pritom existujúce zmluvné vzťahy, to znamená, že obce, ktoré majú vybudovaný efektívny systém zberu komunálnych odpadov, môžu tento zachovať aj po účinnosti zákona o odpadoch a zazmluvnená OZV je povinná ho rešpektovať.

Je logické, že zákon nastavuje aj opatrenia, smerujúce k oprávneniu OZV, ktorá celý triedený zber financuje, vykonávať v zazmluvnenej obci kontrolu efektivity triedeného zberu odpadov a v prípade, že sa preukáže, že náklady vysoko prevyšujú obvyklé náklady v danom regióne, príslušná OZV uhradí len výšku obvyklých nákladov.

Vykonávací predpis k zákonu bude presne špecifikovať, akým spôsobom bude nastavený výpočet obvyklých nákladov na zber odpadov v obciach, aby sa predišlo obavám z poddimenzovania výšky nákladov triedeného zberu odpadov príslušnou OZV v jednotlivých obciach.

Nastavené pravidlá majú taktiež primäť výrobcov obalov resp. OZV, ktorých sú klientami, zlepšovať nastavené systémy triedeného zberu odpadov z obalov a neobalových výrobkov v obciach, aby tak boli schopní zabezpečiť vyzbieranie množstiev odpadov z obalov, ktoré sú súčasťou komunálnych odpadov vo výške svojho zberového podielu.

Aj takýmto spôsobom chce ministerstvo dospieť k plneniu ambicióznych cieľov zberu a recyklácie komunálnych odpadov, ktoré Európska komisia v súčasnosti pripravuje výhľadovo do roku 2020 až 2030.

Ministerstvo si samozrejme uvedomuje, že nový zákon prináša veľké zmeny v systéme nakladania s odpadmi, avšak ide o nevyhnutné zmeny, ktorých cieľom je adresnosť, transparentnosť a lepšia kontrola v celom systéme odpadového hospodárstva zo strany štátnych orgánov. V prípade, že prax ukáže potrebu čiastkových zmien, ministerstvo je pripravené vykonať potrebné zmeny v zákone, ktoré by prípadné nedostatky odstránili.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.