Cena za skládkovanie tuhého komunálneho odpadu na Slovensku

Žial, na Slovensku nedisponujeme hlbšou analýzou cien za skládkovanie jednotlivých druhov odpadov, čo mal byť dobrý námet pre diplomové či doktorandské práce. Na rozdiel od mnohých teoretických románov o „circular waste management“ by takáto práca bola iste často používaná a citovaná pôvodcami odpadov, municipalitami ako aj štátnou správou pri jednaniach v Bruseli. Nakoniec by pomohla aj pri serióznejšom plánovaní smerovania nášho OH a ekonomických súvislostiach s tým spojenými.

Skládkovanie na Slovensku

Ako je známe, na Slovensku máme približne 80-90 aktívnych skládok pre nie nebezpečný odpad, kam zaraďujeme aj komunálny odpad. Zopár z nich je tzv. podnikových, kam ukladajú svoj nie nebezpečný odpad veľké firmy a neslúžia tak primárne pre komunálne odpady. Viac ako tretina z tohto celkového počtu skládok na Slovensku je však veľmi malá. Uloží sa na nich len do 10 000 ton odpadu ročne. Naopak, veľké skládky s ročným množstvom uloženého odpadu nad 100 000 ton sú na Slovensku len tri.

Graf: Veľkostné rozdelenie skládok v SR podľa ročného množstva uloženého odpadu

Každá skládka, ktorá má celkovú kapacitu presahujúcu 25 000 ton alebo prijíma denne viac ako 10 ton odpadu podlieha tzv. „integrovanému povoleniu“. Technicky a legislatívne musí spĺňať všetky požiadavky zákona o odpadoch a príslušných vyhlášok. Kompetenčne vydáva súhlas na prevádzku a vykonáva kontrolu inšpekcia životného prostredia (SIŽP), odbor integrovaného povoľovania. Z tohto vyplýva aj určitá vyššia intenzita kontroly (minimálne raz za tri roky, v určitých prípadoch je vyžadovaná kontrola každý rok), ako aj výrazne vyššia finančná náročnosť.

Každá žiadosť či zmena vydaného povolenia je totiž spoplatňovaná, sadzby za porušenie predpisov sú niekoľkonásobne vyššie. Za chybnú evidenciu o prijatých odpadoch do kompostárne dostáva prevádzkovateľ pokutu rádové v stovkách eur, za takú istú chybu v rámci prevádzky s povolením IPKZ dostane pokutu až od 10 000 eur. Často zaužívaná predstava niektorých aktivistov, že niekde fungujú ešte skládky „len-tak“ s dumpingovými cenami a bez riadneho povolenia a kontroly, je teda značne scestná.

Definícia ceny za skládkovanie

V predchádzajcej časti (Odpady-portal.sk, 24.08.2014) sme priniesli krátky prehľad pojmov a termínov, s ktorými sa v súvislosti zo skládkovaním môžeme stretnúť: poplatok, cena, skládková daň resp. v zahraničnej literatúre: charge, taxes či gate fees. Aby sme mohli zmysluplne porovnávať údaje so zahraničím a používali vzájomne porovnateľné údaje a termíny, tak je vhodné dodržiavať terminológiu uvedenú nedávno v správe Bio Intelligence Service (2012).

Z nej vyplýva, že cena za skládkovanie (charge) používaná v zahraničí predstavuje celkovú cenu, ktorú zaplatí každý držiteľ odpadu za uloženie svojho odpadu na skládke.

Tvorí ju suma: 1. skládkovej dane či poplatku (taxes) - odvádzané štátu či obci a 2. poplatku na bráne (gate fees), ktorý tvorí príjem pre prevádzkovateľa resp. majiteľa skládky.

Táto cena za skládkovanie sa na Slovensku skladá z:

1. prevádzkových nákladov a zisku prevádzkovateľa skládky

2. účelovej finančnej rezervy - UFR (§ 22 zákona č. 223/2001 Z.z.)

3. skládkovej dane resp. u nás poplatku obcí (434/2013 Z.z.)

4. DPH z vybraných položiek.

Výška týchto čiastkových zložiek ceny za skládkovanie sa potom odvíja od objektívnych (položky 3 a 4) a subjektívnych (položka 1 a 2) faktorov.

Medzi tie objektívne faktory a relatívne nemenné patrí zákonom stanovená výška DPH (20%) a tiež sadzba skládkovej dane resp. poplatku obci podľa zákona č. 434/2013 Z.z. (9,96 EUR/t resp. znížená sadzba pri separovaní MSW 4,98 EUR/t).

Subjektívne faktory sú v podstatnej miere ovplyvňované samotným prevádzkovateľom skládky a vyplývajú zrejme z jeho pozície na trhu.

Skládky v silnom konkurenčnom prostredí musia bojovať o odpad aj cenou a na to môžu využiť len znižovanie položky č. 1. Výška UFR je totiž pevná pre každú skládku a vypočíta sa ešte pred zahájením prevádzky podľa konkrétneho projektu na uzavretie, rekultiváciu a následne monitorovanie skládky. Podľa našich poznatkov sa pohybuje okolo 3 – 8 EUR/m³, čo je porovnateľné aj so zahraničnými údajmi (7,5 - 10,5 EUR/m³) napríklad z Nemecka (Reuter, E. 2010).

Zdroje dát

Pri zostavovaní tohto prehľadu cien za skládkovanie komunálnych odpadov na Slovensku sme sa snažili vychádzať z čo najdostupnejších údajov, ktoré by ale zároveň boli dostatočne vierohodné a verifikovateľné. Vzhľadom na rôzne obchodné politiky odpadárskych firiem ako aj ich marketingové akcie (ako vysvetlíme ďalej) sme pristúpili k reťazeniu údajov t.j. nemáme všetky údaje z jedného zdroja, ale prezentované dáta sa navzájom dopĺňajú z rôznych zdrojov.

Ako prvý zdroj sme použili našu databázu záverečných účtov 46 slovenských miest nad 5 000 obyvateľov, ktorou sme v roku 2012 analyzovali výnosy a náklady na odpadové hospodárstvo. Žiaľ, len u časti z týchto miest bolo možné vysledovať jednotkovú cenu za skládkovanie odpadu, nakoľko značná časť miest eviduje zber, prepravu a skládkovanie svojho odpadu v jednej finančnej položke. Súvisí to s tým, že niektoré obchodné zmluvy medzi mestami a odpadovými spoločnosťami nešpecifikuju samostatne zber, prepravu či  uloženie odpadu na skládku a vzájomné porovnávanie je potom sťažené.

Ďalším podkladovým údajom boli ceny za skládkovanie zverejnené na oficiálnych webových stránkach jednotlivých prevádzkovateľov týchto skládok, resp. ich cenové ponuky a tiež verejne dostupné zmluvy medzi prevádzkovateľmi skládok a pôvodcami odpadov. Okrem toho sme do tohto prehľadu cien zahrnuli aj ďalšie publikované údaje o cenách za skládkovanie, ako boli zverejnené na rôznych odborných akciách či publikované v časopisoch alebo na webe. Sem patrí napríklad aj zaujímavá analýza o cenách za skládkovanie komunálneho odpadu vo vybraných mestách Slovenska, ktorú si nechalo vypracovať v rok 2011 mesto Banská Bystrica.

Výsledky prieskumu trhu

Plekanec (2012) vo svojom príspevku uvádza údaj o cene za skládkovanie na Slovensku v rozpätí 22 až 40 EUR/t.

Správa Analýza nákladov mesta Banská Bystrica z roku 2011 uvádza nasledovné údaje:

„Oddelenie Odpadového hospodárstva a údržby verejných priestranstiev MsÚ spracovalo „Analýzu nákladov“, ktoré vynakladá Mesto Banská Bystrica na odpadové hospodárstvo. Analýza porovnáva výšky poplatku obyvateľov mesta za komunálny odpad v mestách SR nad 20 000 obyvateľov v roku 2011, náklady na odpadové hospodárstvo v roku 2010 prepočítané na jedného obyvateľa (mestá SR nad 20 000 obyvateľov), cenu za uloženie tuhého komunálneho odpadu (ďalej TKO) na skládke k 30.9.2011 (mestá SR nad 20 000 obyvateľov), náklady na odpadové hospodárstvo - zber a odvoz odpadov k 30.9.2011 (mestá SR nad 20 000 obyvateľov) + náklady na zber a odvoz odpadov. Nie všetky oslovené mestá uviedli požadované údaje alebo platia za jednu tonu vrátane odvozu TKO. Analýzou bolo zistené, že vybrané mestá SR (nad 20 000 obyvateľov) platia priemernú cenu za uloženie jednej tony TKO 28,66 €. Porovnávané boli náklady za uloženie jednej tony TKO na skládke TKO bez DPH k 30.9.2011. Z 31 porovnávaných miest Mesto Banská Bystrica má tretie najvyššie náklady za uloženie jednej tony na skládke vo výške 43,56 €/tonu. Väčšie náklady má len Mesto Prešov (48,04 €, skládka Petrovce) a Mesto Šaľa (48,18 €, skládka Kalná nad Hronom).“

V nasledujúcej časti nášho príspevku prezentujeme prehľad údajov o cenách za skládkovanie komunálneho odpadu, ako sme ho zosumarizovali z uvedených podkladov. Na konferencii ENVIROMANAGEMENT sme prezentovali (Rusko – Hrabčák, 2012) výsledky skúmania nákladov vybraných slovenských miest na odpadového hospodárstvo. Na základe údajov uvedených v záverečných účtoch jednotlivých miest bolo možné zistiť náklady na jednotlivé činnosti v rámci odpadového hospodárstva týchto miest.

Podľa týchto údajov bola v rokoch 2009-2010 na Slovensku priemerná cena za skládkovanie jednej tony TKO (s DPH) vo výške 30,30 EUR, pričom interval sa pohyboval medzi 11,60 EUR až 52,20 EUR. Celkové prevádzkové náklady na 1 tonu MSW sa podľa tohto šetrenia pohybovali vo výške 60-120 EUR (priemer 89,9 EUR/t) z čoho vyplýva, že samotná cena za skládkovanie MSW tvorí na Slovensku len asi tretinu celkových nákladov.

Vlastným šetrením na základe poskytnutých údajov od jednotlivých prevádzkovateľov skládok, ako aj z cenníkov dostupných na webe, sme získali súbor údajov zo 49 skládok NNO na Slovensku, čo predstavuje viac ako polovicu súčasných prevádzok (VI.2014).

Štatistickým spracovaním sme zistili, že priemerná cena za uloženie jednej tony MSW na skládku je 30,71 eur (bez DPH) a 95 % všetkých cien sa pohybuje v rozpätí 23,71 – 37,70 EUR/t (bez DPH).

Zaujímavosti

Pre zaujímavosť uvádzame aj niektoré zaujímavé poznatky, ktoré boli týmto prieskumom zistené. Napríklad niektoré skládky majú stále uvedenú cenníkovú položku za zneškodnenie BRO, napriek tomu že skládkovanie tohto druhu odpadu zákon o odpadoch v § 18 zakazuje. Ďalšou ekonomickou perličkou je aplikácia výslednej DPH na celkovú sumu, teda aj na poplatok obci, čím vlastne dochádza k dvojitému zdaneniu.

Nemenej zaujímavý je fakt, že v niektorých cenníkoch skládok sa uvádza odlišná cena za skládkovanie pre komunálny odpad pochádzajúci z obcí a iná (vyššia) cena pre komunálny odpad od právnických osôb resp. odpad pochádzajúci od „cudzích“. Deje sa tak i napriek tomu, že európsky katalóg odpadov žiadne takéto rozlíšenie neuvádza a komunálny odpad podľa definície v rozhodnutí EK (2011/753/EC) je „domový odpad, t.j. odpad vznikajúci v domácnostiach a podobný odpad t.j. odpad, ktorý svojou povahou a zložením je porovnateľný s komunálnym odpadom, s výnimkou odpadu z výroby a odpadu z poľnohospodárstva a lesníctva“.

Graf: Priemerná konečná cena za skládkovanie 1 tony tuhého komunálneho odpadu

Skládkovné nezohľadňuje ekonomickú výkonnosť regiónov

Ekonomická sila jednotlivých krajov Slovenska je výrazne diferencovaná, čo sa najlepšie odzrkadľuje na ukazovateli ako je HDP/obyv., resp. priemerná mzda. Ako sme už v dávnejších príspevkoch poukázali, súvisí to potom aj s odlišnou mernou produkciou komunálnych odpadov na obyvateľa – ekonomicky silnejšie kraje Slovenska produkujú viac MSW na obyvateľa ako tie chudobnejšie.

Stačí si pozornejšie prezrieť dáta z IS Odpady, ako sú prezentované na oficiálnej stránke MŽP SR (Enviroportal.sk) a je zrejmé, že v roku 2012 napríklad merná produkcia MSW bola v BSK 422 kg/obyv. či v TNSK 416 kg/obyv., v KSK len 261 kg/obyv. a v PSK dokonca len 251 kg/obyv. Táto súvislosť s ekonomikou sa paradoxne prejavuje aj vo výške vyseparovaných odpadov a úrovne recyklácie: bohatšie kraje materiálovo recyklujú oveľa viac kg/obyvateľa ako tie chudobnejšie: BSK až 63 kg/obyv. ale PSK len 29 kg/obyv.

Z grafu ale vidíme, že cena za skládkovanie komunálnych odpadov žiadnu závislosť nesignalizuje: je paradoxne na Slovensku rovnaká v kraji, ktorý dosahuje najvyššie aj najnižšie recyklačné percentá a nekorelujú s ekonomickou silou regiónu. V prepočte na obyvateľa sa najviac skládkuje v TNSK (358 kg/obyv.) a NSK (325 kg/obyv.), výrazne menej potom v BBSK (224 kg/obyv.) a tiež v PSK (221 kg/obyv.). V BSK a KSK sa vzhľadom na prevádzku miestných spaľovni skládkuje potom najmenej komunálneho odpadu.

Ako je z priloženej tabuľky vidno, zo sledovaných údajov nie je možné odhaliť žiadne regionálne diferenciácie, či závislosť ceny od počtu skládok. Téza niektorých aktivistov, že cena za skládkovanie má byť tak vysoká, aby prinútila ľudí recyklovať svoj odpad, sa teda nepreukazuje byť pravdivá.

Problematikou konkurenčného prostredia v komunálnom odpadovom hospodárstve sa bližšie zaoberala aj Soukopová (2013), ktorá na základe  údajov dvoch krajov v ČR konštatovala, že nie je možné preukázať, že na výšku výdajov obcí malo konkurenčné prostredie jednoznačný vplyv.

Záver

Z výsledkov nášho prieskumu vyplýva, že skutočná cena za skládkovanie jednej tony MSW na Slovensku sa pre 95 % sledovaných údajov pohybuje v rozpätí 28,50 až 45,20 EUR (s DPH), pričom tretinu až polovicu z tejto ceny tvoria zákonom stanovené poplatky a odvody (poplatok obci a účelová finančná rezerva).

Pre priemernú modelovú skládku na Slovensku s ročným uložením 20 000 ton tuhého komunálneho odpadu potom vychádza celkový ročný príjem z poplatku na bráne vo výške cca 737 000 eur. Z tejto sumy odvedie prevádzkovateľ skládky 147 390 EUR ako DPH štátu, ďalších 99 600 až 199 200 EUR odvedie prevádzkovateľ skládky obci alebo obciam, na ktorých území skládka leží (podľa výšky poplatku) a ďalších 117 647 až 235 294 EUR odvedie na viazaný účet ako účelovú finančnú rezervu.

Skutočný ročný príjem prevádzkovateľa skládky je tak vo výške 7,70 až 18,50 EUR/t, čo v danom modelovom príklade znamená asi 150 000 až 370 000 eur/rok. Z tejto sumy musí prevádzkovateľ pokryť všetky svoje ročné prevádzkové náklady spojené so skládkou (mzdové náklady pracovníkov, PHM pre stroje a zariadenia, elektrická energia, náklady na nakladanie s priesakovou kvapalinou a skládkovým plynom, ostraha skládky, deratizácia, kosenie a údržba, atď.), ako aj odpisy resp. splácanie úverov z výstavby skládky.

Podklady a zdroje:

• EK- DG ENV: USE OF ECONOMIC INSTRUMENTS AND WASTE MANAGEMENT PERFORMANCES, Bio Intelligence Service, IV. 2012

• Mestský úrad v Banskej Bystrici: Analýza nákladov, ktoré vynakladá mesto Banská Bystrica na odpadové hospodárstvo, Banská Bystrica, 2011

• Plekanec, P.: Využitie energetického potenciálu komunálnych odpadov – najjednoduchšia cesta od zneškodnenia k zhodnocovaniu odpadov, Bratislava , V.2012

• Rusko, M. – Hrabčák, M: Ekonomické aspekty komunálneho odpadového hospodárstva vybraných slovenských miest, Enviromanagement Štrbské Pleso, X. 2012.

• Reuter, E.: Massnahmenpläne und Ruckstellungsberechnungen fur Deponiestillegung und Nachsorge. Deponieworkshop Zittau, XI.2010

• Soukopová, M: Má konkurenční prostředí vliv na výdajé obcí na nakládaní s komunálnim odpadem v ČR ?, Waste Forum 2013, N.4

• SAŽP: Enviroportal – IS Odpady.

• Webové stránky jednotlivých prevádzkovateľov skládok

Ing. Marek Hrabčák, Geosofting, s.r.o.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.