Diskusia: RÚZ prezentovala inú predstavu o kolektívnom nakladaní s obalmi. MŽP ju neakceptovalo

Generálny riaditeľ spoločnosti General Plastic Peter Krasnec presadzuje, aby oprávnené organizácie nemali podľa novej legislatívy mať možnosť obchodovať s druhotnými surovinami. Súčasný zákon totiž podľa neho umožňuje, aby ktokoľvek, kto sa zaregistruje, mohol nakladať s druhotnými surovinami a predávať ich. Niektoré oprávnené organizácie tak umelo zvyšujú cenu druhotnej suroviny, ktorá je pre domáceho spracovateľa nevýhodná, a následne ju vyvážajú do zahraničia. Vzniká tak vertikálny monopol.

„OZV by nemala v budúcnosti nakladať takto s týmto materiálom, aby nebola obchodníkom. lebo sa stane monopolom a bude diktovať podmienky. OZV majú mať svoje právomoci , ale fyzicky by nemali siahať na materiál,“ uviedol Krasnec.

Alternatívny návrh riešenia OZV

Prezident IT Asociácie Slovenska Mário Lelovský považuje za dôležité, aby nový zákon poskytoval garancie proti vzniku monopolu. Poukázal na dôsledky monopolizácie trhu v Česku, kde je recyklačný poplatok za televízor trikrát vyšší ako na Slovensku. Vníma to ako dôsledok dlhoročnej existencie monopolných systémov v Česku, ktorý tiež spôsobuje, že výška recyklačného poplatku na rozdiel od Slovenska v Česku neklesá. Za pozitívum návrhu zákona vníma ustanovenia o zrušení Recyklačného fondu. Lelovský poukázal aj na konkrétny alternatívny návrh riešenia problematiky OZV pre obaly, ktorý podľa neho poskytuje návod, ako by mala byť problematika riešená (návrh pripravila Republiková únia zamestnávateľov – poz. red.). „Toto riešenie sme komunikovali aj so ZMOS-om a verím, že táto komunikácia bude pokračovať. Obce vnímam ako nášho partnera v prvom rade. Zákon by sme mali doladiť,“ konštatoval Lelovský.

Riaditeľka odboru odpadového hospodárstva Eleonóra Šuplatová na margo materiálu uviedla, že ten obsahuje filozofiu, ktorá je diametrálne odlišným pohľadom na celkovú filozofiu tvorby zákona. Ministerstvo už v legislatívnom zámere objasnilo, ktorou cestou sa chce uberať, k čomu vytýčilo hlavne smerovanie a zmeny, ktoré má zákon priniesť. Legislatívny zámer bol následne minulý rok schválený vládou.

„Je to úplne iný pohľad, ako si predstavujete vy. Vy potierate akúkoľvek spoluprácu s obcami v tom zmysle, že zmluvné vzťahy máte inak nastavené,“ konštatovala. Podľa Šuplatovej je zámerom materiálu (Republikovej únie zamestnávateľov – pozn. red.) vybudovať jedno veľké clearingové centrum, čo je iný smer, než ktorým sa rozhodol ísť rezort. Nevylúčila, že v praxi vykonávania nového zákona o odpadoch môžu vzniknúť problémy, ktoré bude potrebné riešiť novelou zákona, čo považuje za bežnú prax.

Šuplatová: „Návrh zákona je posunom oproti súčasnosti. Nevyhovuje tým, ktorí v súčasnosti profitujú na tom, že sú nejasné informačné toky a dáta. Treba si priznať, že máme údaje, ktoré nie sú relevantné. Čo sa týka údajných pochybnosti v zákone ohľadom pôsobnosti obcí, chceme to nastaviť tak, aby obce pocítili úľavu. Rozumiem tomu, že vnímate tento zákon ako krok späť, lebo je to niečo iné, ako ste si predstavovali. Nevravím, že sa to nemôže zmeniť, no v súčasnosti hráme s tým čo máme.“

Mário Lelovský vníma ako chybu v komunikácii to, že neodprezentovali lepšie ich návrh. Ten bol podľa Lelovského odsúhlasený výborom pre životné prostredie RÚZ SR ako podklad pre rokovanie so ZMOS pri hľadaní návrhu, ktorý by mohol lepšie riešiť ich požiadavky. „Myslíme si, že výrobcovia doteraz nedostatočne vnímajú skutočnú zodpovednosť a preniesli kompetencie vyjadrovať sa k zákonu na svojich zástupcov v OZV. To však nie je to isté. Výrobcovia a dovozcovia sa nevenujú primárne odpadom a medzi nimi je málo odborníkov na túto problematiku, preto preniesli kompetencie na OZV,“ vysvetlil. Preto pri koncipovaní svojho alternatívneho návrhu vychádzali z toho, že výrobcovia a dovozcovia budú v koordinačnom centre dozerať na celý systém, či funguje tak, ako má, s účasťou miest a obci pri dozore a kontrolnej činnosti celej organizácie.

Na otázku, či takýto systém fungovania koordinačného centra nebude navádzať výrobcov a dovozcov na vznik kartelovej dohody o cenách za dodávku služieb v rámci centra, Lelovský reagoval: „Filozofia bola taká, že ak mám byť ja alebo výrobca za odpad zodpovedný, tak by som mal mať priamy vplyv na to, aby som mohol manažovať výkon servisných organizácií alebo funkcii štátu, pod dohľadom obci. Ak sa toho zhostia výrobcovia, tak nazývať združenie všetkých výrobcov kartelom sa nedá, lebo vtedy prevládajúca skupina na trhu získava viac na úkor ostatných, ktorí nie sú súčasťou tohto systému. Keď tam však budú všetci, ktorí budú mať rovnaké podmienky, ceny a prístup k informáciám, tak nikto na tom nebude extra profitovať a nebudú náklady ako recyklačný poplatok predmetom konkurenčného boja pri predaji výrobkov.“

Miroslav Jurkovič zo združenia SLICPEN v diskusii namietol, že takáto organizácia koordinačného centra povedie ku vzniku monopolu. Podľa Mária Lelovského by však vplyv na koordinačné centrum mali mať práve zodpovední výrobcovia, ktorí zavedený systém majú platiť. „Občan za to platí výrobcovi vo výrobku, výrobca tie peniaze dostane a je povinný zabezpečiť, keď sa občan rozhodne, že sa to na obci stane odpadom, aby sa to vyriešilo. Záujmy občana zastupujú obce. My to máme zaplatiť, občan nám na to dal peniaze. Nakoniec je tu aj kontrolná úloha štátu, aby sa toho zhostili a kontrolovali, či to prebieha ako má,“ uzavrel Lelovský.

Podľa Vladimíra Šináka, predsedu predstavenstva oprávnenej organizácie NATUR-PACK, je výhodou nimi navrhovanej funkcie koordinačného centra to, že nie je o OZV, ale o výrobcoch a obciach. „OZV tam nehrajú žiadnu úlohu. To je iná úloha ako podnikateľské aktivity zopár firiem v OZV,“ uviedol. Podľa Šináka zákon nie je zlý ako celok, ale je potrebné riešiť jeho zásadné nedostatky. „My sme vytipovali 23 oblasti, v ktorých je zásadný rozpor, podľa toho, s čím nesúhlasia jednotlivé zamestnávateľské zväzy a obce. Netvrdím, že celý zákon je zlý, no niektoré veci sú nastavené zle. Mali by sme sa baviť o tých 23 oblastiach.“

Koľko majú platiť výrobcovia?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.