Nakladanie s kovovými odpadmi v zahraničí

Nakladanie s kovovým odpadom v okolitých krajinách sa zásadným spôsobom nelíši od nakladania, ako ho poznáme zo slovenských pomerov. Odpady s obsahom kovov sa najskôr zbierajú prostredníctvom rozsiahlej siete zberačov. Sú to prevažne drobní podnikatelia, ktorí túto činnosť zabezpečujú vlastnými zberňami alebo vozidlami zberom od právnických či fyzických osôb a odovzdaním zozbieraných šrotov obchodníkom. Alternatívne popri tomto modeli existujú aj rôzne kombinácie zberu na komunálnej i priemyselnej úrovni.

Obchodník so šrotom zvyčajne prevádzkuje miesto, na ktorom zhromažďuje kovové odpady, tieto triedi, zbavuje ich nečistôt a spracované ich následne predáva veľkoobchodom so šrotom, prípadne priamo konečnému spracovateľovi.

Dĺžka reťazca účastníkov obchodu so šrotmi je rozličná, v závislosti od druhu šrotu. Obvykle ju tvoria 2 – 5 predajcovia, ale môže ich byť aj viac. Na konci reťazca je kovospracujúci priemysel, ktorý surovinu spracuje a vyrobí z nej nové výrobky.

Česká republika

V susednom Česku už prakticky neexistuje možnosť získavania nerastných surovín z domácich zdrojov na výrobu ocele, liatin či na výrobu neželezných kovov. Celá potreba kovov v priemysle sa realizuje cez dovoz rúd, kovových polotovarov a šrotu. Jediným a veľmi cenným domácim zdrojom sú druhotné suroviny, kovový šrot a materiály získané z výrobkov s ukončenou životnosťou.

V ČR sa v roku 2012 vyrobilo 5,1 mil. ton ocele, doviezlo sa 0,5 mil. ton a vyviezlo 2,0 mil. ton šrotu. Spotreba šrotu na výrobu ocele dosiahla úroveň 2,5 mil. ton. Trh s kovovým šrotom je určovaný stavom ekonomiky a aktuálnou situáciou v hutníckom a oceliarskom priemysle. Dopyt po kovovom šrote je pre jeho ďalšie metalurgické spracovanie závislý od vývoja výroby ocele a liatin, ktorý zase podlieha objemu odbytu hutných výrobkov do odberateľských odvetví, predovšetkým do stavebníctva, strojárenstva a v posledných rokoch zvlášť do automobilového priemyslu.¹

TÉMA: KOVOVÉ ODPADY
Kovové odpady boli hlavnou témou mesačníka Odpadové hospodárstvo, 2015/06

-> Zmeny v novom zákone o odpadoch pre kovový odpad
Novinkami sú aj bezhotovostné platby, zrážková daň či povinné zhromažďovanie odpadu na sedem dní.

-> Horúci problém pre spracovateľov druhotných surovín
Sprísnené podmienky výkupu odpadov nič nezlepšia, trh poškodia.

-> Peter Adam: Sprísnením podmienok pre výkup šrotu sa problém s krádežami nezmenší
Krádeže kovovo sú problém, sprísnenie ich výkupu ho však nevyrieši, tvrdí Peter Adam, ktorý pracuje s ľuďmi bez domova.

Pre trh s kovovým šrotom je dôležité množstvo tzv. odberateľského šrotu, ktoré závisí od návratnosti použitých oceľových výrobkov a doby obrátky šrotu. V súčasnosti sa odhaduje priemerná dĺžka obrátky šrotu 22 – 23 rokov.

Znamená to, že v dnes sa vo forme šrotu nachádzajú hutné výrobky, ktoré boli vyrobené pred rokom 1992. Ročný odhad sa pohybuje v rozmedzí 3,4 – 3,9 mil. ton.

Z tejto skutočnosti vyplýva, že v období 2 – 3 rokov je možné v ČR očakávať výrazné zníženie domácich zdrojov tejto kategórie šrotu, pretože začiatkom 90. rokov minulého storočia poklesla spotreba oceľových výrobkov  oproti koncu 80. rokov o cca 40 %.

Aktuálna situácia zdrojov neželezných a vzácnych kovov

V ČR neexistujú relevantné štatistické údaje o neželezných a vzácnych kovoch. Odhaduje sa, že recyklačné spoločnosti v ČR vykúpia alebo zozbierajú ročne zo spracovateľských zdrojov a spätného odberu výrobkov 150- až 200-tis. ton týchto druhotných surovín. Ide o odpady s obsahom medi, hliníka, olova, zinku, cínu, niklu, titanu, horčíka, zlata, striebra, platiny a ďalších vzácnych kovov.

Zdrojom týchto druhotných surovín sú, rovnako ako pri železe, odpady z výroby polotovarov a výrobkov z neželezných kovov, odpady z úpravy a recyklácie kovových odpadov a výrobky s ukončenou životnosťou.

Novela vyhlášky o podrobnostiach nakladania s odpadmi

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.