Bioplynové stanice a biologicky rozložiteľný odpad | ODPADY-PORTAL.SK
NATUR-PACK
REDOX
INISOFT

Bioplynové stanice a biologicky rozložiteľný odpad

Cielene pestovaná plodina nie je udržateľná. Šanca pre biologicky rozložiteľný odpad? Článok vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo 2015/07.

Bioplynové stanice a biologicky rozložiteľný odpad

Fotolia

  • Publicistika |  20.09.2015 |  Miroslav Hutňan, Igor Bodík

Produkcia bioplynu (presnejšie anaeróbna metánová fermentácia organických materiálov – metanizácia) je súborom procesov, pri ktorých zmesová kultúra mikroorganizmov postupne rozkladá biologicky rozložiteľnú organickú hmotu (kaly, odpady) bez prístupu vzduchu. Konečnými produktmi sú novovzniknutá biomasa, plyny (hlavne metán a oxid uhličitý) a nerozložený zvyšok organickej hmoty, ktorý je (mal by byť...) z hľadiska hygienického a senzorického neškodný pre prostredie.

Pod metánovou fermentáciou sa rozumie súbor na seba nadväzujúcich procesov, na ktorých sa podieľa niekoľko základných skupín anaeróbnych mikroorganizmov.

V ostatných rokoch zaznamenala produkcia bioplynu na Slovensku pomerne veľký rozvoj. Je to výsledok najmä nárastu počtu bioplynových staníc (BPS).

Avšak anaeróbne technológie s produkciou bioplynu nepredstavujú len BPS. Sú to aj technológie anaeróbnej stabilizácie kalov na čistiarňach odpadových vôd, technológie anaeróbno-aeróbneho čistenia priemyselných odpadových vôd či technológie energetického využívania bioplynu na skládkach komunálnych odpadov.

Využitie bioodpadu má svoju históriu

Na Slovensku boli prvé aplikácie anaeróbnych technológií vo forme štrbinových nádrží na čistiarňach odpadových vôd (ČOV). Prvý anaeróbny reaktor na stabilizáciu čistiarenských kalov bol vybudovaný v druhej polovici 50. rokov minulého storočia na čistiarni odpadových vôd v Bratislave-Rači.

Táto technológia sa postupne stala najrozšírenejšou anaeróbnou technológiou s produkciou bioplynu u nás. Prvé anaeróbne čistenie odpadových vôd na Slovensku sa uskutočnilo v Stredoslovenskom cukrovare Rimavská Sobota v roku 1991, v nasledujúcich rokoch boli postavené aj ďalšie anaeróbno-aeróbne ČOV v slovenských cukrovaroch, avšak neskôr sa postupne cukrovary zatvárali a v súčasnosti existujú už len dva z nich (Sereď a Trenčianska Teplá).

Postupom času nasledovali anaeróbne ČOV aj v ďalších priemyselných podnikoch, potravinárskych a papierenských, z ktorých sú však už niektoré iba minulosťou (Old Herold v Trenčíne, Topvar v Topoľčanoch či Kappa Štúrovo).

Prečítajte si tiež
Bioplynové stanice v SR
Zoznam bioplynových staníc v SR.

Napriek tomu, že skúsenosti s prevádzkou BPS siahajú v bývalom Československu už do začiatku 70. rokov minulého storočia (BPS v Třeboni na spracovanie prasacej hnojovice), na Slovensku bolo ešte v r. 2009 len päť bioplynových staníc (Bátka, Brezov, Kolíňany, Kapušany a Hurbanovo). Ich rozvoju bránili rôzne obmedzenia sociálneho, ekonomického, ale hlavne legislatívneho charakteru.

Prudký rozvoj bioplynových staníc nastal po roku 2009, keď vstúpil do platnosti zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby. V ňom možno zjednodušene za hlavné faktory vedúce k zvýšenej výstavbe BPS považovať garanciu výkupnej ceny elektrickej energie na 15 rokov a prednostné pripojenie zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy, prístup do sústavy, prenos elektriny a pod.

Po rozbehu stagnácia

V júni 2014 bolo na Slovensku 107 BPS s inštalovaným elektrickým výkonom 101,83 MW. Len na ilustráciu uvádzame, že pre bioplynovú stanicu s elektrickým výkonom 1 MW je potrebné denne dodať asi 45 ton kukurice, čo ročne predstavuje potrebu asi 16 500 ton kukurice, resp. potrebu polí s rozlohou asi 410 ha.

Od konca roku 2013 je situácia v pripájaní nových BPS neprehľadná. Distribučné spoločnosti rozhodli, že nebudú prijímať, resp. vybavovať žiadne ďalšie žiadosti o pripojenie zariadení na výrobu elektriny. Ako dôvod distribučné spoločnosti uvádzajú nutnosť analýzy vplyvu už pripojených zariadení na výrobu elektriny a plánovaných zariadení na bezpečnosť a prevádzkyschopnosť distribučnej sústavy.

Toto sa deje napriek tomu, že stále je v platnosti zákon č. 309/2009 v jeho novelizovanej podobe, ktorý v oblasti prednostného pripájania zostáva nezmenený, pričom je stále platný aj záväzok Slovenskej republiky nahradiť do r. 2020 energiou z obnoviteľných zdrojov 14 % celkovej spotreby energie. Tento záväzok je daný smernicou 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie.

Ako ďalej?

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Názor. Aj kvôli klimatickej kríze je potrebné znížiť výrobu plastov

Názor. Aj kvôli klimatickej kríze je potrebné znížiť výrobu plastov

Špecifickým materiálom, ktorého výroba z fosílnych surovín je uhlíkovo náročná, sú plasty, píše Monika Medovičová zo združenia Priatelia Zeme - SPZ.

Povinná úprava odpadu sa posúva. Čo hovorí trh na rozhodnutie ministerstva? (ANKETA)

Povinná úprava odpadu sa posúva. Čo hovorí trh na rozhodnutie ministerstva? (ANKETA)

Prečítajte si, čo si o posune termínu úpravy odpadu pred skládkovaním myslí deväť relevantných zástupcov odpadového sektora.

Vykážu aj 90 % triedenia. Obce so zberňami sú pri čerpaní peňazí z Envirofondu vo výhode

Vykážu aj 90 % triedenia. Obce so zberňami sú pri čerpaní peňazí z Envirofondu vo výhode

Výška príspevku z Environmentálneho fondu sa podľa zákona odvíja od toho, ako sa obci darí triediť odpad.