Cielene pestovaná plodina nie je udržateľná. Šanca pre
biologicky rozložiteľný odpad? Článok vyšiel v mesačníku
Odpadové
hospodárstvo 2015/07.
Produkcia bioplynu (presnejšie anaeróbna metánová fermentácia
organických materiálov – metanizácia) je súborom
procesov, pri ktorých zmesová kultúra mikroorganizmov postupne
rozkladá biologicky rozložiteľnú organickú hmotu (kaly, odpady)
bez prístupu vzduchu. Konečnými produktmi sú novovzniknutá
biomasa, plyny (hlavne metán a oxid uhličitý) a nerozložený
zvyšok organickej hmoty, ktorý je (mal by byť...) z hľadiska
hygienického a senzorického neškodný pre prostredie.
Pod metánovou fermentáciou sa rozumie súbor na seba
nadväzujúcich procesov, na ktorých sa podieľa niekoľko
základných skupín anaeróbnych mikroorganizmov.
V ostatných rokoch zaznamenala produkcia bioplynu na
Slovensku pomerne veľký rozvoj. Je to výsledok najmä nárastu
počtu bioplynových staníc (BPS).
Avšak anaeróbne technológie
s produkciou bioplynu nepredstavujú len BPS. Sú to aj
technológie anaeróbnej stabilizácie kalov na čistiarňach
odpadových vôd, technológie anaeróbno-aeróbneho čistenia
priemyselných odpadových vôd či technológie energetického
využívania bioplynu na skládkach
komunálnych odpadov.
Využitie bioodpadu má svoju históriu
Na Slovensku boli prvé aplikácie anaeróbnych technológií vo
forme štrbinových nádrží na čistiarňach odpadových vôd
(ČOV). Prvý anaeróbny reaktor na stabilizáciu čistiarenských
kalov bol vybudovaný v druhej polovici 50. rokov minulého
storočia na čistiarni odpadových vôd v Bratislave-Rači.
Táto technológia sa postupne stala najrozšírenejšou
anaeróbnou technológiou s produkciou bioplynu u nás.
Prvé anaeróbne čistenie odpadových vôd na Slovensku sa
uskutočnilo v Stredoslovenskom cukrovare Rimavská Sobota
v roku 1991, v nasledujúcich rokoch boli postavené aj
ďalšie anaeróbno-aeróbne ČOV v slovenských cukrovaroch,
avšak neskôr sa postupne cukrovary zatvárali a v súčasnosti
existujú už len dva z nich (Sereď a Trenčianska Teplá).
Postupom času nasledovali anaeróbne ČOV aj v ďalších
priemyselných podnikoch, potravinárskych a papierenských,
z ktorých sú však už niektoré iba minulosťou (Old Herold
v Trenčíne, Topvar v Topoľčanoch či Kappa Štúrovo).
| Prečítajte si tiež Bioplynové stanice v SR Zoznam bioplynových staníc v SR.
|
Napriek tomu, že skúsenosti s prevádzkou BPS siahajú
v bývalom Československu už do začiatku 70. rokov
minulého storočia (BPS v Třeboni na spracovanie prasacej
hnojovice), na Slovensku bolo ešte v r. 2009 len päť
bioplynových staníc (Bátka, Brezov, Kolíňany, Kapušany
a Hurbanovo). Ich rozvoju bránili rôzne obmedzenia sociálneho,
ekonomického, ale hlavne legislatívneho charakteru.
Prudký rozvoj bioplynových staníc nastal po roku 2009, keď
vstúpil do platnosti zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore
obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej
výroby. V ňom možno zjednodušene za hlavné faktory vedúce
k zvýšenej výstavbe BPS považovať garanciu výkupnej ceny
elektrickej energie na 15 rokov a prednostné pripojenie
zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej
sústavy, prístup do sústavy, prenos elektriny a pod.
Po rozbehu stagnácia
V júni 2014 bolo na Slovensku 107 BPS s inštalovaným
elektrickým výkonom 101,83 MW. Len na ilustráciu uvádzame,
že pre bioplynovú stanicu s elektrickým výkonom 1 MW je
potrebné denne dodať asi 45 ton kukurice, čo ročne
predstavuje potrebu asi 16 500 ton kukurice, resp. potrebu polí
s rozlohou asi 410 ha.
Od konca roku 2013 je situácia v pripájaní nových BPS
neprehľadná. Distribučné spoločnosti rozhodli, že nebudú
prijímať, resp. vybavovať žiadne ďalšie žiadosti o pripojenie
zariadení na výrobu elektriny. Ako dôvod distribučné spoločnosti
uvádzajú nutnosť analýzy vplyvu už pripojených zariadení na
výrobu elektriny a plánovaných zariadení na bezpečnosť
a prevádzkyschopnosť distribučnej sústavy.
Toto sa deje napriek tomu, že stále je v platnosti zákon
č. 309/2009 v jeho novelizovanej podobe, ktorý v oblasti
prednostného pripájania zostáva nezmenený, pričom je stále
platný aj záväzok Slovenskej republiky nahradiť do r. 2020
energiou z obnoviteľných zdrojov 14 % celkovej spotreby
energie. Tento záväzok je daný smernicou 2009/28/ES o podpore
využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie.
Ako ďalej?
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.