NATUR-PACK
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Slováci v porovnaní s ostatnými krajinami triedia málo. Ak sa zlepšia, už budúci rok ušetria

Každý jeden Slovák v roku 2014 vyprodukoval 322,78 kg odpadu. Je to o 2,5 kg menej, ako v roku predchádzajúcom. Vyplýva to zo štatistiky, ktorú každoročne vypracováva oprávnená organizácia, spoločnosť ENVI – PAK, a.s.

Slováci v porovnaní s ostatnými krajinami triedia málo. Ak sa zlepšia, už budúci rok ušetria

V porovnaní s ostatným obyvateľstvom EÚ to nie je veľa. Alarmujúce však je, že Slovák z vyprodukovaného odpadu vytriedi iba 25,66 kg, čo je približne 8 %. Toto číslo radí Slovensko medzi krajiny s najnižším množstvom vytriedeného odpadu v Európe.

Z regionálneho hľadiska produkuje podľa spoločnosti ENVI – PAK najviac odpadu západ Slovenska (333,72 kg na obyvateľa), najmenej východ (276,24 kg).

Z hľadiska zloženia odpadu Slováci najviac triedia sklo, potom nasledujú plasty a papier. Najmenej triedia viacvrstvové kombinované obaly (obaly z mlieka, džúsov a pod). Podľa cieľov Európskej únie do roku 2020 tak musia Slováci pridať. Napríklad u skla o 2%, u plastov 140 %, a u papiera až o 236 %.

V poslednom roku došlo k pozitívnemu nárastu triedených komodít, predovšetkým u skla. „Stále je to však málo a preto sa treba zamerať na cielenú osvetu u obyvateľstva. Systém zberu treba optimalizovať a tak znižovať nákladovosť triedeného zberu,“ komentovala výsledky Hana Nováková, generálna riaditeľka a predsedníčka predstavenstva spoločnosti ENVI – PAK.

Výrobcovia majú povinnosť od 1. januára postarať sa o svoj výrobok počas celého jeho životného cyklu, čiže od jeho vývoja, dizajnu, výroby predaja a aj vtedy keď z neho vznikne odpad napr. v podobe prázdnej fľaše, či papierového obalu. Vtedy, najmä ak ide o komunálny odpad, prostredníctvom tzv. organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV)  výrobca zabezpečí jeho zhodnotenie.

OZV bude znášať všetky náklady spojené s vytriedeným odpadom. „V praxi to znamená, že obec alebo mesto už od júla 2016 nebude platiť za triedený zber odpadov z papiera, plastov, skla a kovových obalov, ale iba za odpad netriedený. Náklady za vytriedený odpad, v prípade ak mesto alebo obec uzavrie s ENVI-PAK zmluvu, uhradí ENVI-PAK v plnej výške. Dôležité je, aby sa čo najviac ľudí zapojilo do triedenia a aby odpad nekončil na skládkach,“ doplnila Hana Nováková.

Pri prechode na nový zákon je dôležité, aby všetky subjekty – samospráva, zberová spoločnosť ako aj organizácia zodpovednosti výrobcov spolu komunikovali a systém triedeného zberu nastavili pre občanov čo najefektívnejšie,“ uviedol Marián Minarovič, generálny sekretár Únie miest Slovenska.

Zopár čísel na záver:

Najviac odpadu produkujú Dáni (747 kg na obyvateľa), po nich nasledujú Luxemburčania (653 kg), Cyperčania (624) a Nemci (617 kg). Priemerný Európan vygeneruje až 481 kg na obyvateľa.

Prečo triediť?

  • vytriedením 110 ton starého papiera a jeho použitím na výrobu nového sa zachráni 1 hektár 80-ročného lesa

  • 1 tona zberového papiera zachráni 17 stromov

  • recyklácia 1hliníkovej plechovky ušetrí toľko energie, že by to stačilo na chod počítača alebo televízora na 3 hodiny

  • z 2 nápojových kartónov = 1 m2 kuchynských utierok

  • zo 670 hliníkových plechoviek = rám na bicykel

  • z 10 časopisov = škatuľa na TV

  • z 30 PET fliaš = fleecová bunda

 


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Pozvánka na konferenciu: ODPADY 2026 (aktualizovaný program)

Pozvánka na konferenciu: ODPADY 2026 (aktualizovaný program)

Organizátor podujatia Ekos Plus pozýva na 14. ročník odbornej konferencie, ktorá sa uskutoční v polovici júna v Žiline.

Školy vytvorili rekord v zbere elektroodpadu, projekt má za sebou najúspešnejší ročník

Školy vytvorili rekord v zbere elektroodpadu, projekt má za sebou najúspešnejší ročník

Do projektu spoločnosti SEWA "Vymeňte elektroodpad za lopty" sa v roku 2025 zapojilo 218 škôl a vzdelávacích inštitúcií z celého Slovenska.

Domácnosti ako kľúčový producent potravinového odpadu a možnosti jeho zhodnotenia

Domácnosti ako kľúčový producent potravinového odpadu a možnosti jeho zhodnotenia

Najviac potravinového odpadu nevzniká v obchodoch ani vo výrobe. Vzniká v domácnostiach. Slovensko, podobne ako zvyšok Európy, dlhodobo zápasí s plytvaním potravinami.

X
X
X
X