Kaly a odpady 2016

V dňoch 17. – 18. marca 2016 sa konal 27. ročník medzinárodnej konferencie Kaly a odpady, ktorú organizuje Asociácia čistiarenských expertov SR v spolupráci s Oddelením environmentálneho inžinierstva FCHPT STU a CzWA – asociáciou pre vodu ČR. Táto tradičná konferencia bola zameraná na prezentáciu najnovších informácií, prevádzkových poznatkov a skúseností v oblasti nakladania s odpadmi, hlavne s čistiarenskými kalmi a s biologicky rozložiteľnými odpadmi.

Na konferencii odznelo 20 prednášok a bolo vystavených 10 posterových prezentácií. Na úvod dvojdňovej konferencie V. Špalková z Ministerstva životného prostredia SR predstavila účastníkom konferencie nový zákon o odpadoch. K jej prezentácii sa rozvinula diskusia o problémoch správcov kanalizácií spojených s umožnením vypúšťania odpadov do kanalizácie v prípade používania kuchynských drvičov odpadov.

Bodíková sa vo svojom príspevku venovala ustanoveniam vyhlášky 371/2015 Z. z., ktoré sa týkajú biologicky rozložiteľných odpadov a nakladania s nimi. J. Šumná z VÚVH vo svojej prezentácii poukázala na čoraz závažnejšie problémy s obsahom rezíduí liekov alebo hormónov v čistiarenských kaloch a s tým spojené ich problematické využitie ako hnojiva, resp. kompostu. Takisto uviedla trendy v oblasti nakladania s čistiarenskými kalmi, kde je zreteľný trend odklonenia od aplikácie kalov na poľnohospodárske pôdy smerom ku kompostovaniu alebo energetického zhodnoteniu čistiarenských kalov.

Zaujímavý bol príspevok M. Kosa z CMP CZ, a.s., Praha, v ktorom informoval o možnosti využitia kompostu na výrobu energie v procese pyrolýzy, pričom významným produktom tejto technológie je biochar, teda tuhá fáza na báze uhlíka, ktorá sa dá po úprave výhodne využiť ako hnojivo.

Vančo zo spoločnosti Kompala predstavil technológiu spoločnosti na výrobu elektrickej energie z kompostu vyrobeného z biologicky rozložiteľných odpadov a biomasy, ktorú spoločnosť prevádzkuje v Badíne. P. Benko zo spoločnosti INECS sa vo svojom príspevku zameral na spracovanie biologicky rozložiteľných odpadov s významným obsahom nečistôt, predovšetkým obalov anaeróbnou fermentáciou.

Németh z Dusla a.s., informoval o trendoch v spaľovaní a spoluspaľovaní odpadov na Slovensku. Uviedol prehľad zariadení na spaľovanie a spoluspaľovanie odpadov a množstvá spaľovaných odpadov. Takisto prezentoval nové alebo plánované zariadenia, hlavne zariadenie na spoluspaľovanie biokalov z ČOV Hrboltová s biomasou, elektráreň na palivovej báze energokompostu v Badíne a zámer vybudovať podobné zariadenie v Hornom Hričove.

Farkaš ako odborník na výpočet emisií skleníkových plynov zo sektora odpadov vo svojom príspevku uviedol metodiku využívanú pri modelovaní množstiev komunálnych odpadov od roku 1950 po súčasnosť, postup výberu parametrov a metodiku výpočtu emisií skleníkových plynov zo skládok odpadov podľa modelu IPPC 2006.

Paulík z Hlavnej banskej záchrannej stanice z Prievidze informoval o tom, že banskí záchranári zabezpečujú aj práce v nebezpečnom prostredí, hlavne v nedýchateľnom prostredí s vysokým obsahom sírovodíka a ďalších plynov. Uviedol skúsenosti so zabezpečením prác v skládkach odpadov alebo na bioplynových staniciach.

Hlavačka sa vo svojom príspevku venoval možnostiam čistenia skládkových priesakových vôd.

Celá skupina prednášok sa venovala problematike prevádzky bioplynových staníc a zvyšovania efektivity tvorby bioplynu. J. Zábranská z VŠCHT Praha uviedla možnosti využitia prebytočnej energie z obnoviteľných zdrojov na výrobu biometánu z bioplynu a možnosti využitia pyrolýzy alebo splyňovania ťažko rozložiteľných organických materiálov na biometán, ako aj výhody kombinácie anaeróbnej technológie a termických procesov.

Hutňan z STU Bratislava prezentoval možnosti využitia rôznych substrátov v bioplynových staniciach, hlavne využitie biologicky rozložiteľných odpadov z potravinárskeho priemyslu, poľnohospodárskych produktov alebo odpadov z výroby bionafty.

Zábranská vo svojom druhom príspevku uviedla výsledky výskumu vplyvu fungicídov využívaných pri výrobe siláže na produkciu bioplynu. K. Mitringová zo Slovenskej inšpekcie životného prostredia poukázala na nedostatky, ktoré inšpektori zistili pri kontrole bioplynových staníc z hľadiska ochrany vôd. Najväčšie nedostatky boli v nedostatočnom zabezpečení tesnosti nádrží a potrubí a nedodržiavaní technologickej disciplíny. V rokoch 2015 – 2016 bolo skontrolovaných 9 bioplynových staníc, z ktorých ani jedna nesplnila všetky požiadavky vodného zákona.

Sukopová zo spoločnosti ASIO Brno rozobrala možnosti spracovania produktov anaeróbnej fermentácie v anaeróbnom membránovom bioreaktore, hlavne digestátu (fugátu a separátu), bioplynu a prezentovala svoju predstavu o komplexnej technológii spracovania odpadov a odpadových vôd z procesu anaeróbnej fermentácie.

Ďalšia skupina prednášok sa venovala optimalizácii procesu čistenia odpadových vôd s cieľom zlepšiť kalové hospodárstvo čistiarní odpadových vôd. A. Kollárová z ČOV Liptovský Mikuláš hovorila o možnostiach pridávania srvátky a odpadovej odstredenej vody z kukuričných výpalkov do procesu čistenia mestských odpadových vôd a vplyve na tvorbu bioplynu vo vyhnívacej nádrži čistiarne.

Chudoba z Veolie Praha prezentoval výsledky štúdie o možnostiach automatickej prevádzky pridávania polymérov na odvodnenie kalu v podmienkach pražskej ÚČOV. P. Dolejš z VŠCHT Praha informoval o výsledkoch pokusov s aplikáciou bioflokulácie s cieľom zvýšiť výťažnosť metánu v bioplyne.

Drtil a Z. Imreová z STÚ Bratislava vo svojom príspevku rozobrali výhody a riziká odstraňovania vysokých koncentrácií dusíka krátenou nitrifikáciou z kalových vôd. Na podobnú tému bol zameraný aj príspevok P. Švehlu z ČZU Praha, v ktorom hovoril o možnostiach riadenia procesu nitrifikácie kvapalnej frakcie fermentačného zvyšku s ohľadom na ďalší postup spracovania tohto materiálu.

Jeníček z VŠCHT Praha uviedol historický prehľad vývoja anaeróbnych reaktorov s granulovanou biomasou a možnosti ich využitia predovšetkým pri anaeróbnom čistení priemyselných odpadových vôd. V. Kouba z VŠCHT Praha prezentoval výsledky výskumu v oblasti aplikácie technológie Anammox v čistení odpadových vôd.

Témy posterových prezentácií boli rozmanité, ale vo väčšine boli prezentované výsledky výskumných prác univerzitných pracovísk.

Spojenie problematiky kalového hospodárstva čistiarní odpadových vôd a nakladania s odpadmi do jednej konferencie je zaujímavým prepojením odborníkov z dvoch rozličných oblastí, ktoré však spája spoločná snaha o efektívne nakladanie s kalmi a odpadmi. Odborníci z oboch špecializácií si rozšírili svoje obzory o pohľady na ich problémy z iného uhla a z takejto výmeny informácií nepochybne vzniknú nové zaujímavé nápady na ďalší výskum a aplikáciu v priemysle čistenia odpadových vôd a v odpadovom hospodárstve.

Ing. Elena Bodíková, PhD. | VIK, s.r.o.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.