Štát kladie na firmy alebo živnostníkov, ktorí balia čokoľvek do obalov, veľa povinností zo zákona o odpadoch. Celkom zbytočne, tvrdí Tomáš Schabjuk.
Plnenia povinností firiem, ktoré uvádzajú na trh obaly, budú
predstavovať extrémnu záťaž aj pre inšpekciu životného
prostredia. „Na Slovensku je zaregistrovaných približne 235
tisíc spoločností a 387 tisíc živnostníkov. Akú dlhú
dobu bude trvať Inšpekcii životného prostredia kým by
skontrolovala všetky firmy a živnostníkov v oblasti
plnenia povinností podľa zákona o odpadoch pre obaly?,“
pýta sa Tomáš Schabjuk zo spoločnosti Odpadový
hospodár s.r.o. vo svojom článku
na blogu denníka Trend.
Všetky firmy alebo živnostníci, ktorí niečo balia do obalov
alebo dovážajú tovar v obaloch zo zahraničia, by si totiž
mali plniť povinnosti zo zákona o odpadoch pre obaly.
V porovnaní s počtom inšpektorov ide o veľký
nepomer, aj napriek tomu, že v registri výrobcov obalov na
ministerstve životného prostredia je
zatiaľ zaregistrovaných iba 11 tisíc firiem.
Ďalším problémom podľa Schabjuka je riziko, že na trhu je
množstvo tzv. free riderov, teda firiem, ktoré si povinnosti
neplnia – buď o nich nevedia, alebo sa im úmyselne vyhýbajú.
„Plní toto všetko účel? Alebo štát len buzeruje tisícky
firiem a pritom by sa to zrejme dalo urobiť oveľa jednoduchšie
a bez administratívnej a finančnej záťaže?“
Povinnosti sa týkajú aj výrobcov, ktorí uvedú na trh
minimálne množstvo obalov, pričom administratávne povinnosti majú
rovnaké ako najväčšie firmy na Slovensku. „Naozaj je toto cieľ
a cesta štátu ako naplniť ciele v oblasti odpadového
hospodárstva?“ pýta sa Tomáš Schabjuk.
Za obal je zodpovedná firma, ktorá ho na Slovensko dovezie
a firma, ktorá niečo do obalu na Slovensku zabalí, alebo
naplní. Ak však firma vyrobí na Slovensku obal, tak za ňu nie je
zodpovedná táto výrobná firma, ale až spoločnosť, ktorá do
toho obalu niečo zabalí, či naplní.
Napríklad za sklenenú fľašu od vína nie je zodpovedný
výrobca tejto fľaše, ale až vinár, ktorý do nej naplní víno.
„Pri obaloch v súčasnosti preto nemôže byť reč
o rozšírenej zodpovednosti výrobcov obalov, ale o rozšírenej
zodpovednosti distribútorov obalov,“ vysvetľuje Schabjuk.
Riešenie vidí v nastavení všeobecnej zodpovednosti firiem
za svoje vyhradené výrobky, ktoré zadefinoval štát. To znamená,
že zodpovednosť za výrobok by niesla prvá firma, ktorá na
Slovensko niečo dovezie alebo vyrobí.
Pri obaloch by to tak bola firma, ktorá dovezie tovar zabalený
v obaloch zo zahraničia a výrobná firma, ktorá na
Slovensku vyrobí obal (teda krabicu, sklenenú, či plastovú
fľašu), teda samotný fyzický výrobca obalov.
Proces rozšírenej zodpovednosti firiem by sa tak výrazne
zjednodušil. „Štát by nemusel kontrolovať desiatky tisíc
firiem. Administratívu by mali len firmy, ktoré niečo dovážajú
zo zahraničia a samotní fyzický výrobcovia obalov. Tým by
sa výrazne uľahčila administratívna náročnosť, zodpovednosť
by sa skoncentrovala do oveľa menšieho koláča povinných firiem
a vznikol by tu priestor aj pre podporu slovenskej výroby,
nakoľko pre firmy by bolo administratívne a aj finančne
jednoduchšie nakupovať obaly od slovenských dodávateľov.“
Toto riešenie by potešilo tisícky ďalších firiem.
„Najdôležitejšie je však to, že by štát mohol
efektívnejšie kontrolovať povinné osoby, nakoľko by ich nebolo
desiatky tisíc ale možno len zlomové percentá,“ uzatvára
Tomáš Schabjuk.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.