Odpad si hľadá cestu mimo Číny, iné krajiny ho vítajú

Čína bola v predchádzajúcich rokoch najväčším požieračom svetového odpadu. Od tohto roku však výrazne obmedzila dovoz a sprísnila štandardy na dovážané balíky. Zástupcovia recyklačného odvetvia si koncom roka podávali kľučky na dverách ministerstva v Pekingu, politické delegácie sa striedali jedna za druhou. Neúspešne.

Čínski súdruhovia sa musia tváriť, že sa pustili do “boja so znečistením prostredia.” Čína dovážala v rokoch 2005 – 2015 vyše polovicu plastového odpadu vo svete. Kampaň proti škodlivému “zahraničnému odpadu” je súčasťou širšej stratégie ekologizácie krajiny, rovnako ako propagovanie a podpora elektromobilov, či obmedzovanie používania uhlia ako paliva v energetike.

“Odpadová sebestačnosť”?

Bolo iba otázkou času, kedy inštitúcie, o ktorých človek počas roka veľmi nepočuje, prídu so zázračnými riešeniami. Erik Solheim, výkonný riaditeľ Environmentálneho programu OSN navrhuje, aby ekonomicky silnejšie krajiny zvýšili domácu recykláciu odpadu a znížili používanie menej dôležitých produktov, ako napríklad nápojové slamky.

Zákazy takýchto výrobkov v USA a Európe víta s odôvodnením, že “existuje veľa produktov, ktoré jednoducho nepotrebujeme.” Pretože my vieme, čo je pre ľudí dobré a čo nie, čo potrebujú a čo je zbytočný luxus. My rozhodneme, čo sa bude vyrábať, predávať, konzumovať. Podobnosť s časmi socializmu nie je čisto náhodná. “Je oveľa lepšie, ak sa krajiny budú starať o vlastný odpad, než ho posielať do zahraničia,” tvrdí Solheim. Čo má presne na mysli pod pojmom lepšie sa však už nedozvieme.

Budovanie recyklačných zariadení

Jedným z dôsledkov čínskeho obmedzenia je precitnutie spracovateľov odpadu vo zvyšku sveta. Zrazu sa totiž ukázalo, že nielen že neexistujú dostatočné kapacity na recykláciu, ale ak chcú balíky papiera, kovov alebo plastov niekde umiestniť, musia zvýšiť ich kvalitu. Pretože iba tak si môžu udržať ziskovosť. Pre niektoré firmy to znamenalo zvýšenie počtu pracovníkov obsluhujúcich separačnú linku, iné investovali do optických triediacich liniek, umelej inteligencie, či jednoducho iba spomalili rýchlosť pásov.  

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.