Okresné úrady pracujú aj dobre. Bratislavský sa nemá čím chváliť

Najväčšia nespokojnosť s prácou okresných úradov smeruje k pomalému konaniu a obštrukciám úradníkov.

Prieťahy v konaní

Viac ako 28 % z nich uviedlo, že vo svojej praxi zaznamenali problémy, či prieťahy pri vybavovaní odpadových záležitostí na úradoch. Až 22 % ľudí priznalo, že úrady od nich žiadali dokumenty navyše, napríklad také, ktoré neboli povinné v zmysle zákona o odpadoch, či vyhlášok.

Viac ako 27 % odpovedí priznalo, že úrady nedodržali lehoty na vydanie rozhodnutia podľa správneho poriadku.

To znamená, že úrad v stanovenej lehote nevydal rozhodnutie, neprerušil konanie, či nezamietol žiadosť – jednoducho neurobil nič.

Sedem percent odpovdajúcich uviedlo, že na úradoch zaznamenali náznaky, či požiadavky zo strany úradov o rýchlejšie, či kladne vybavenie Vašej žiadosti za protihodnotu, teda nepriame signály korupčného správania.

Z výsledkov vyplynulo, že prieťahmi v konaní sa cíti byť poškodená približne štvrtina ľudí.

„Najčastejšie je to nedodržanie lehôt správneho konania (často sa to spomínalo najmä pri Okresnom úrade Bratislava), či požiadavky úradníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, či vyhláškach, v ktorých je presne napísané, čo je potrebné pre vybavenie veci predložiť. Takými sú napríklad prevádzkové poriadky a havarijné plány aj tam kde nie sú potrebné, overené kópie nie len výpisu z obchodného registra, ale napríklad aj IPKZ povolenia zmluvného koncového zariadenia,“ uvádza Tomáš Schabjuk zo spoločnosti Odpadový hospodár.

T. Schabjuk popisuje aj prípad vlastnej sksenosti, kedy v roku 2014 okresný úrad prerušil konanie o vydanie rozhodnutia k programu odpadového hospodárstva a žiadal ho predložiť v osnove, ktorú firme zaslali v prerušení konania. Body však nekorešpondovali s aktuálne platným zoznamom, ako má dokument vyzerať.

„Nakoniec sme zistili, že to je osnova dokumentu platná do roku 2000. Od roku 2001 sa však zmenil zákon a aj popis ako má POH vyzerať. No na daný úrad to za 14 rokov nedorazilo. Nakoniec nám dali za pravdu a POH nám schválili,“ vysvetľuje T. Schabjuk.

Na svojom blogu poukazuje aj na to, že pri nedodržiavaní lehôt správneho konania sú niektoré úrady natoľko „dôsledné“, že v posledný zákonný deň, kedy je úrad povinný vybaviť žiadosť, zašlú úradníci oznámenie o prerušení konania a s požiadavkou na doplnenie žiadosti.

„Castokrát sa sdtáva, že ide o požiadavky, ktoré sú v žiadosti už uvedené, alebo vymyslia nejaké nové. Naťahujú čas,“ vysvetľuje konateľ firmy.

V niektorých prípadoch úrad zareaguje na žiadosť, ale rieši ju trištvrte roka, alebo až 14 mesiacov.

Respondenti sa tiež sťažujú na systém Klientskych centier. Najviac kritizovaným bolo centrum v Bratislave, najmä pre nekomunikatívnosť zodpovedných pracovnkov.

Najlepší úrad na Slovensku

Viacero úradov však dopadlo v hodnotení aj pozitívne.

Forma uvádza, že z prieskumu vyšlo najlepšie hodnotenie pre Okresný úrad v Trenčíne, v tesnom závese za ním je Okresný úrad v Prievidzi.

Respondenti sa pozitívne vyjadrovali aj k činnosti okresného úrdu v Poprade.

Tomáš Schabjuk má dobré skúsenosti aj s ďalšími úradmi. „Z osobných skúseností môžeme pochváliť pracovníkov v Nitre, Pezinku, Galante, Šali, Zlatých Moravciach, Nových Zámkoch, či v Rožňave. Je to najmä o tom, že keď máte otázku, či problém, pomôžu, poradia. Prípadne sa sami ozvú a situácia sa hneď rieši.“

Najhoršie v hlavnom meste

V anonymnom prieskume prišlo s náskomom najviac negatívnych odoziev na Okresný úrad Bratislava.

Signálom toho, že úrad má ku korupcii blízko, bol aj augustový zásah Národnej kriminálnej agentúry priamo v sídle okresného úradu v Bratislave. Výsledkom malo byť sedem zadržaných osôb a obvinenie z korupcie vznesené na vedúcu úradu.

Medzi negatívne hodnotené úrady patril aj úrad v Žiline.

Ako zlepšiť úrady?

Tomáš Schabjuk ponúkaniekoľko odporúčaní pre zlepšenie práce okresných úradov:

• K žiadostiam predkladať len zákonom alebo vyhláškou stanovený zoznam podkladov.
• Zaviesť elektronický portál, v ktorom by bolo verejne vidieť, že žiadosť okresný úrad dostal vtedy a vtedy, rieši ho daná osoba, kedy a ako žiadosť vyriešila. To by bolo potrebné sledovať, vyhodnocovať a Okresné úrady porovnávať.
• Zaviesť verejnú knižnicu odpovedí Ministerstva životného prostredia na dotazy a otázky ľudí k legislatíve.
• Vykonávať jednotné usmerňovanie úradníkov zo strany Ministerstva životného prostredia.

Viacero odporúčaní ponúkli aj účastníci prieskumu. Ich rady si môžete prečítať na blogu spoločnosti Odpadový hospodár.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.