Eversheds Sutherland
REDOX
MARIUS PEDERSEN

O zavedení zálohovania fliaš uvažujú aj v Lotyšsku

Názory na prospešnosť vratného systému sa rôznia. Drahá okrasa alebo kľúč k recyklácií PET fliaš?

O zavedení zálohovania fliaš uvažujú aj v Lotyšsku

Foto: Fotolia

Spoločnosti zaoberajúce sa spracovávaním odpadu v Lotyšsku čelia podľa niektorých zástupcov odvetvia nedostatku finančných prostriedkov a krajina tak nemôže spĺňať náročné kritériá EÚ v odpadovom hospodárstve. “Peniaze vyčlenené pre odvetvie, vrátane fondov EÚ, nám nestačia k tomu, aby sme splnili všetky záväzky, ku ktorým sme sa zaviazali ako členská krajina EÚ.”  

“Týka sa to nákladných procesov akým je separovanie bioodpadu predtým, než sa zakope na skládkach alebo zrecykluje. Lotyšsko tiež potrebuje zlepšiť zber triedeného odpadu a recykláciu takéhoto odpadu. Ale neexistuje dostatočné financovanie na dosiahnutie tohto cieľa,” kričí na poplach Janis Lapsa zo spoločnosti Zala josta.

Výsledkom podľa neho bude pravdepodobné zvýšenie cien za spracovanie odpadu, čo zaplatia obyvatelia, ak vláda nedokáže nájsť zdroje. Lapsa si myslí, že problém by mohlo odľahčiť opatrenie, umožňujúce skládkovať iba veľmi drahý odpad a triedený zber by bol alternatívou. To by umožnilo získaný rozdiel investovať do rozvoja triedeného odpadu.

Voziť odpad do Lotyšska sa oplatí  

Server BBN uvádza, že každoročne sa do Lotyšska dovážajú stotisíce ton rôzneho nebezpečného odpadu, najmä z Veľkej Británie, Švédska, či Nemecka. Najmä kvôli nízkym poplatkom za spracovanie je to najlacnejší a legálny spôsob pre exportérov ako sa takéhoto odpadu zbaviť.  

Podľa Lapsu však Lotyšsko nemožno označovať za skládku a tento prívlastok je zveličený. “Továreň Cemex je dobrým príkladom, pretože prijíma zrejme najväčší objem odpadu v krajine. Spoločnosť je okrem iného vybavená potrebnými filtrami, ktoré zabraňujú vytváraniu ďalšej záťaže pre životné prostredie.”

Lotyšsko slúži tiež ako miesto na demontáž elektrických zariadení, pričom niektoré súčiastky sa posielajú naspäť, väčšinou do krajín EÚ. Ani z tohto nevzniká podľa Lapsu znečistenie prostredia.  

Ako zbierať odpad

“Je dôležité zhodnúť sa na spôsobe organizácie zberu odpadu. Je prítomný v celej krajine? Líši sa v každom regióne? Zbierame odpad v mestách inak? Čo je ekonomickejšie – vytvoriť samostatné kontajnery na sklo, plasty a papier, alebo mať jeden kontajner na plastové, papierové a kovové obaly, ale sklo separovať samostatne?”

Podľa neho každý odpad zbieraný ako súčasť triedeného systému je potrebné aj tak ešte pretriediť ručne. “Zberné nádoby určené na triedený odpad obsahujú v 30 až 50 % prípadov aj zmesový komunálny odpad.” “Najlacnejším spôsobom ako spracovávať odpad je netriediť ho, iba zakopať na skládke. Takto sa to robilo v Sovietskom zväze. Hodiť na kopu a zabudnúť.”

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Aktuálny vývoj a vplyv zálohových systémov na rozšírenú zodpovednosť výrobcov

Aktuálny vývoj a vplyv zálohových systémov na rozšírenú zodpovednosť výrobcov

V niektorých krajinách zavedenie záloh spôsobilo pokles ochoty triediť ostatné plasty a kov. Ak to bude aj prípad SR, bude náročnejšie plniť povinnosti výrobcov, píše špecialistka na odpadovú legislatívu OZV ENVI - PAK Katarína Borovičková.

Štát bude od majiteľov pozemkov žiadať, aby financovali sanácie envirozáťaží

Štát bude od majiteľov pozemkov žiadať, aby financovali sanácie envirozáťaží

Pôvodný legislatívny materiál poslanci prijali s pozmeňujúcim návrhom.

Recyklované suroviny pokrývajú 13 % materiálovej spotreby v EÚ. Slovensko zaostáva

Recyklované suroviny pokrývajú 13 % materiálovej spotreby v EÚ. Slovensko zaostáva

Slovensko sa však zaradilo ku krajinám, ktoré vlani zaznamenali najväčší pokrok.