PET fľaše zálohujú v 10 európskych krajinách. Ako funguje systém tam?

Systém povinného zálohovania nápojových obalov, ktorý ministerstvo životného prostredia plánuje zaviesť aj na Slovensku, v súčasnosti funguje v ôsmich krajinách EÚ, v Nórsku a na Islande.

Mimo Európy sa nápojové obaly zálohujú, napríklad, v Kanade, Izraeli či desiatich štátoch USA.

Zdroj: IEP

Fungovanie zálohovacích systémov v zahraničí okrem Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) analyzovala spoločnosť EKOS Plus, u ktorej si rezort životného prostredia objednal štúdiu o možnostiach zálohovania PET obalov na Slovensku. Oba materiály si môžete stiahnuť prostredníctvom odkazov v závere článku.

Zálohy od sedem po 40 centov

Prvé zálohovacie systémy vznikli v roku 1989 vo Švédsku a na Islande. Poslednou krajinou, kde zálohovanie PET fliaš zaviedli, je Litva.

Všetky systémy v Európe zálohujú PET fľaše a zároveň plechovky. Podľa prehľadu, ktorí zostavili analytici IEP sa výška zálohy pohybuje od približne sedem centov v Chorvátsku až po 40 centov vo Fínsku.

Hoci systémy zálohovania sa v jednotlivých krajinách líšia, takmer všade sa vďaka nim darí vyzbierať minimálne 85 % všetkých PET fliaš uvedených na trh. Z hygienických dôvodov väčšina krajín zo zálohovania vylučuje obaly s mliekom a ovocnými šťavami.

Systém nie je vo všetkých krajinách pre výrobcov priamo povinný. Vo Fínsku a Nórsku sú výrobcovia motivovaní svoje obaly zálohovať kvôli pomerne vysokej environmentálnej dani, ktorej sa vyhnú, pokiaľ do systému vstúpia. Okrem Fínska a Nórska je však pre výrobcov účasť v systéme povinná zo zákona.

Všetky štáty vytvorili „centrálny systém“

Súčasťou systému v každej z krajín, kde sa nápojové obaly zálohujú, je, samozrejme, maloobchod. Obchodníci však na rozdiel od výrobcov a spotrebiteľov nie sú „znečisťovateľmi,“ preto im jednotlivé schémy platia tzv. manipulačný poplatok. Ten obchodníkom kompenzuje náklady spojené so spätným výkupom.

Nákup strojov na spätný výkup fliaš a plechoviek sa však obchodníkom vždy neuhrádza. „V Nórsku je rozrátaný do manipulačného poplatku, vo Švédsku je uhrádzaný jeden stroj na predajňu, naopak vo Fínsku nie je žiadna forma kompenzácie. V Litve si stroje prenajíma priamo centrálny systém,“ uvádzajú analytici IEP príklady zo zahraničia.

Štáty, ktoré zálohovanie nápojových obalov zaviedli, však majú jednu vec spoločnú – existuje v nich tzv. centrálny systém. Je ním organizácia, ktorá koordinuje aktivity všetkých zúčastnených. Tvoria ho výrobcovia, často aj maloobchod a v jeho kontrolných orgánoch zvykne figurovať aj ministerstvo životného prostredia daného štátu.

Tzv. centrálny systém má však od krajiny ku krajine rôzny rozsah právomocí. Napríklad kým v škandinávskych krajinách je zúčtovacou jednotkou, v Nemecku nevyrovnáva vklady a nemá ani evidenciu o skutočne vrátených fľašiach.

V Litve systém riadi nezisková spoločnosť

Autori štúdie, ktorú pre slovenský envirorezort vypracovala spoločnosť EKOS Plus, si ako referenčný model vybrali zálohový systém v Litve. Fungovať začal od februára 2016 a ide zatiaľ o posledný zavedený systém v rámci EÚ.

Zálohový systém v Litve sa vzťahuje na jednorazové sklenené obaly, PET fľaše a plechovky. V čase, keď bol zavádzaný, sa pomocou klasického kontajnerové systému darilo vyzbierať len asi tretinu všetkých PET obalov uvedených na trh. Cieľom pre rok 2016 bolo dosiahnuť 55 %, avšak už prvý rok bol veľkým prekvapením a miera návratnosti sa dostala na 74 % a v roku 2017 sa vyšplhala až na 92 %.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.