NATUR-PACK
REDOX
MARIUS PEDERSEN

PET fľaše zálohujú v 10 európskych krajinách. Ako funguje systém tam?

Výška zálohy za PET fľaše sa pohybuje od siedmich centov v Chorvátsku po 40 centov vo Fínsku. Takmer všetky systémy dokážu vyzbierať viac ako 85 % všetkých PET fliaš uvedených na trh.

zálohovanie PET fliaš a plechoviek

Foto: Fotolia

Systém povinného zálohovania nápojových obalov, ktorý ministerstvo životného prostredia plánuje zaviesť aj na Slovensku, v súčasnosti funguje v ôsmich krajinách EÚ, v Nórsku a na Islande. Mimo Európy sa nápojové obaly zálohujú, napríklad, v Kanade, Izraeli či desiatich štátoch USA.

Zdroj: IEP

Fungovanie zálohovacích systémov v zahraničí okrem Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) analyzovala spoločnosť EKOS Plus, u ktorej si rezort životného prostredia objednal štúdiu o možnostiach zálohovania PET obalov na Slovensku. Oba materiály si môžete stiahnuť prostredníctvom odkazov v závere článku.

Zálohy od sedem po 40 centov

Prvé zálohovacie systémy vznikli v roku 1989 vo Švédsku a na Islande. Poslednou krajinou, kde zálohovanie PET fliaš zaviedli, je Litva.

Všetky systémy v Európe zálohujú PET fľaše a zároveň plechovky. Podľa prehľadu, ktorí zostavili analytici IEP sa výška zálohy pohybuje od približne sedem centov v Chorvátsku až po 40 centov vo Fínsku.

Hoci systémy zálohovania sa v jednotlivých krajinách líšia, takmer všade sa vďaka nim darí vyzbierať minimálne 85 % všetkých PET fliaš uvedených na trh. Z hygienických dôvodov väčšina krajín zo zálohovania vylučuje obaly s mliekom a ovocnými šťavami.

Systém nie je vo všetkých krajinách pre výrobcov priamo povinný. Vo Fínsku a Nórsku sú výrobcovia motivovaní svoje obaly zálohovať kvôli pomerne vysokej environmentálnej dani, ktorej sa vyhnú, pokiaľ do systému vstúpia. Okrem Fínska a Nórska je však pre výrobcov účasť v systéme povinná zo zákona.

Všetky štáty vytvorili „centrálny systém“

Súčasťou systému v každej z krajín, kde sa nápojové obaly zálohujú, je, samozrejme, maloobchod. Obchodníci však na rozdiel od výrobcov a spotrebiteľov nie sú „znečisťovateľmi,“ preto im jednotlivé schémy platia tzv. manipulačný poplatok. Ten obchodníkom kompenzuje náklady spojené so spätným výkupom.

Nákup strojov na spätný výkup fliaš a plechoviek sa však obchodníkom vždy neuhrádza. „V Nórsku je rozrátaný do manipulačného poplatku, vo Švédsku je uhrádzaný jeden stroj na predajňu, naopak vo Fínsku nie je žiadna forma kompenzácie. V Litve si stroje prenajíma priamo centrálny systém,“ uvádzajú analytici IEP príklady zo zahraničia.

Štáty, ktoré zálohovanie nápojových obalov zaviedli, však majú jednu vec spoločnú – existuje v nich tzv. centrálny systém. Je ním organizácia, ktorá koordinuje aktivity všetkých zúčastnených. Tvoria ho výrobcovia, často aj maloobchod a v jeho kontrolných orgánoch zvykne figurovať aj ministerstvo životného prostredia daného štátu.

Tzv. centrálny systém má však od krajiny ku krajine rôzny rozsah právomocí. Napríklad kým v škandinávskych krajinách je zúčtovacou jednotkou, v Nemecku nevyrovnáva vklady a nemá ani evidenciu o skutočne vrátených fľašiach.

V Litve systém riadi nezisková spoločnosť

Autori štúdie, ktorú pre slovenský envirorezort vypracovala spoločnosť EKOS Plus, si ako referenčný model vybrali zálohový systém v Litve. Fungovať začal od februára 2016 a ide zatiaľ o posledný zavedený systém v rámci EÚ.

Zálohový systém v Litve sa vzťahuje na jednorazové sklenené obaly, PET fľaše a plechovky. V čase, keď bol zavádzaný, sa pomocou klasického kontajnerové systému darilo vyzbierať len asi tretinu všetkých PET obalov uvedených na trh. Cieľom pre rok 2016 bolo dosiahnuť 55 %, avšak už prvý rok bol veľkým prekvapením a miera návratnosti sa dostala na 74 % a v roku 2017 sa vyšplhala až na 92 %.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

  1. mino.halic@gmail.com15.11.2018 (12:04)
    Žil som v Nemecku 4 roky, kde je zálohovanie povinné a funguje dlhú dobu. Často som chodil do prírody a nikdy sa mi nestalo žeby som videl pohodenú PET fľašu alebo hliníkovú plechovku. Na Slovensku je to v tomto smere katastrofa. Žijem v Bratislave. V okolitých lesoch a tiež po sídliskách sa povaľujú PETky a plechovky takmer všade.. Aj keď sa radíme k vyspelým krajinám a žijeme v EU na edukáciu detí idú značné financie a učí sa separovanie na školách stále sa povaľuje množstvo týchto odpadov v prírode. Zálohovanie by určite aspoň sčasti riešilo túto problematiku. Netreba zo zálohovania robiť strašiak pre spotrebiteľa! Veď keď za fľašu si priplatím napr. 20 centov a s prázdnou fľašou prídem naspäť do obchodu tak tých 20 centov dostanem naspäť. Zálohovaním sa nám, čo chodíme do prírody určite bude lepšie tráviť čas v čistejšej krajine. P.S. Ešte jedna otázka na výrobcov obalov. Nakoľko je PET podľa slov výrobcov a aj recyklačných firiem výnosná komodita,prečo sa nevyužíva u omnoho viac výrobkoch?? Čo také jogurtové a iné kelímky a ďalšie obaly? PET je hygienicky nezávadná surovina a využíva sa pre balenie vody prečo by sa nemohla použiť aj na ostatné obaly?

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Knihy nepatria do triedeného zberu. Rešpektujú obyvatelia túto skutočnosť?

Knihy nepatria do triedeného zberu. Rešpektujú obyvatelia túto skutočnosť?

Na túto otázku sme hľadali odpoveď v rámci analýz zberných nádob na odpady, kde organizácia zodpovednosti výrobcov (ďalej len OZV) NATUR-PACK zabezpečuje a financuje systém združeného nakladania s odpadmi z obalov a s odpadmi neobalových výrobkov z triedeného zberu komunálneho odpadu v zazmluvnených obciach.

Odpadová legislatíva sa často mení a OZV nemotivujú obce triediť odpad, sťažujú sa samosprávy

Odpadová legislatíva sa často mení a OZV nemotivujú obce triediť odpad, sťažujú sa samosprávy

Triedený zber má podľa názoru obcí veľké rezervy z viacerých dôvodov. Aké riešenia pre triedenie odpadu navrhujú?

Radikálna schéma v Nórsku, vďaka ktorej recyklujú 97 % plastových fliaš

Radikálna schéma v Nórsku, vďaka ktorej recyklujú 97 % plastových fliaš

Radikálny recyklačný program v Nórsku prináša takmer stopercentné výsledky. Ostatné krajiny sa ku nim chodia učiť “škandinávsky model“.