Dvořák Hager & Partners
REDOX
INISOFT

Informačný systém je krok ku smart riešeniam

Nový informačný systém odpadového hospodárstva by nemal prísť o spätnú kontrolu, mal by však byť zároveň jednoduchší a presnejší, hovorí Petr Grusman.

Informačný systém je krok ku smart riešeniam

Foto: Fotolia

V súvislosti s práve prebiehajúcim budovaním Informačného systému odpadového hospodárstva (ISOH) na Slovensku sme sa zhovárali s jedným z konateľov spoločnosti INISOFT s.r.o., Petrom Grusmanom, o histórii podobného systému v Česku a problémoch, s ktorými sa stretli pri jeho zavádzaní.

Petr Grusman stál pri zrode a postupnom vylepšovaní systému, pretože práve INISOFT je jeho dodávateľom pre MŽP ČR.

Ako vznikal ISOH v ČR?

Systém ISOH v ČR vznikol na prelome rokov 2002 a 2003. Išlo o databázovú aplikáciu, ktorá spájaladecentralizovane ohlasované dáta o odpadoch. Tá vznikala rovnako ako na Slovensku tak, že sa ručne prepisovali údaje z listinných hlásení do databáz jednotlivých poverených úradov, na ktoré sa to ohlasovalo, a následne sa v elektronickej podobe odovzdávali v zákonnom termíne ministerstvu životného prostredia.

Nevýhodou tohto riešenia bola veľká administratívna záťaž úradníkov a do istej miery aj čiastočná chybovosť pri prepisovaní údajov. Naopak nespornou výhodou bola miestna znalosť týchto úradníkov o pôvodcoch a spracovateľoch odpadov v danom regióne.

V roku 2005 nechalo české ministerstvo životného prostredia vybudovať nový informačný systém s názvom Centrálna ohlasovňa, ktorá bola v roku 2009 nahradená systémom ISPOP (Integrovaný systém plnenia oznamovacích povinností – pozn. red.).

ISPOP začal postupne po etapách prijímať údaje z jednotlivých zložiek životného prostredia (odpady, obaly, ovzdušie, voda a pod.) v elektronickej podobe a jeho vývoj a plné nasadenie bol dovŕšený v roku 2012 a ďalej sa vyvíja a vylepšuje.

ISPOP si môžeme predstaviť ako „smart“ poštára, ktorý prijíma listy plne v elektronickej podobe, číta, triedi a kontroluje tzv. metadáta, nesprávne zásielky vracia späť a správne odovzdáva ďalej na spracovanie rezortným systémom.

Petr Grusman

Petr Grusman, INISOFT

Aké boli problémy pri zavádzaní elektronického zberu dát?

Na počiatku bola vykonaná analýza, z ktorej okrem iného vyplynulo, že nemožno nútiť firmy a inštitúcie k tomu, aby používali jednotný systém pre vypĺňanie hlásení.

Mnoho subjektov malo a má vlastné prevádzkové systémy, ktorých súčasťou sú nástroje na vytváranie priebežnej evidencie odpadov a ďalších povinne sledovaných údajov v životnom prostredí.

Nebolo preto možné niekoho nútiť k tomu, aby rovnaké údaje zapisoval viackrát do rôznych databáz.

Riešením tak bolo vytvorenie jednotného dátového formátu na prenos dát z rôznych systémov do ISPOP. Každý si tak môže zo svojho systému ohlásiť údaje s minimálnou prácnosťou pomocou exportu dát.

Zároveň však bolo potrebné poskytnúť bezplatný nástroj tým ohlasovateľom, ktorí žiadny vlastný systém nemali a nemajú. To bolo vyriešené prostredníctvom PDF formulárov, ktoré ISPOP ohlasovateľom ponúka na stiahnutie. Údaje zapísané do týchto formulárov možno ľahko do systému ISPOP odoslať on-line.

Ako príklad si môžeme predstaviť všetkým dobre známe daňové priznanie. Väčšina firiem má svoj vlastný účtovný softvér, ktorý generuje požadované daňové formuláre v elektronickej podobe. Pre najmenších podnikateľov však pripravil daňový úrad elektronické formuláre.

Zber dát tak v rámci ISPOP začal prebiehať jednotne. Každý, komu vznikla povinnosť ohlásiť, sa musel do ISPOP zaregistrovať. Tým získal prihlasovacie údaje.

Niekoľko rokov sa riešila autorizácia podaných hlásení, ale aj to sa podarilo nakoniec vyriešiť.

Dnes máte systém elektronického zberu dát zavedený. Ako sa s ohlásenými dátami ďalej pracuje, čo sa s nimi deje ďalej?

Zavedením elektronizácie zberu dát získalo ministerstvo dokonalý prehľad o tom, kto a kedy hlásenia podal. Rovnako boli v ISPOP zavedené automatizované kontroly oznamovaných dát pomocou jednotných číselníkov, registrov a logických validácií, teda napríklad na množstvo, na oprávnenosť odovzdania a prevzatia, povinnosť vyplnenia určitých údajov v závislosti na iných položkách a podobne.

Dôležitým faktorom však zostala miestna znalosť jednotlivých pracovníkov na úradoch zaisťujúcich výkon štátnej správy. Títo pracovníci dostali prístup do ISPOP a každé elektronicky podané hlásenie musia vždy overiť.

To znamená, že okrem automatizovaných kontrol prebieha ešte kontrola pracovníkmi jednotlivých úradov, ktorí tým jednak majú prehľad o produkcii a nakladaní s odpadmi na „svojom? území, môžu si vyžiadať opravu hlásenia a okomentovať, či riešiť prípadné neštandardné hodnoty a množstvá na základe vlastného vyšetrovania.

Overené a okomentované dáta o odpadoch sa následne exportujú do centrálnej databázy ISOH. Tú pre ministerstvo spravuje Česká informačná agentúra životného prostredia.

Pracovníci agentúry ďalej ešte vykonávajú kontrolu na celorepublikovej úrovni. S prihliadnutím na vyššie uvedené komentáre porovnávajú dáta medzi pôvodcami a spracovateľmi odpadov.

Kto vlastne musí podávať hlásenia o odpadoch?

V prípade odpadov je to v Česku tak, že ohlasovať do systému ISPOP musí každá oprávnená osoba, to znamená právnická alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, ktorá odpad zbiera, upravuje, využíva alebo odstraňuje.

Ďalej do systému ISPOP musia hlásiť údaje pôvodcovia, ktorí ročne vyprodukujú 100 kg a viac nebezpečných odpadov alebo 100 ton a viac ostatných odpadov.

Pôvodcovia, ktorí do systému ISPOP údaje neohlasujú, však nie sú anonymní. Objavujú sa v hláseniach oprávnených osôb ako odovzdávajúce osoby. V systéme ISPOP, resp. ISOH tak prakticky nájdete stopu o každej produkcii a nakladaní s odpadmi.

Ako hodnotíte fungovanie ISOH v Česku?

Za približne 10 rokov bol vybudovaný šikovný a otvorený systém, do ktorého sa môže každý napojiť.

Nie je to direktívne, dátový formát na prenos dát je opísaný zrozumiteľne a PDF formuláre sú pre hlásenie s malým počtom údajov dostačujúce.

Najväčším orieškom bola osveta. Naučiť oznamujúcich správne vypĺňať a posielať hlásenia a tiež overovateľov dobre a jednotne postupovať pri kontrolách dát.

Myslím, že sa to nakoniec všetko podarilo, no jednoduché to nebolo a trvalo to mnoho rokov.

Mali sme veľkú výhodu v tom, že ohlasovanie v elektronickej podobe bolo v minulosti dobrovoľné a na úradoch sa realizovalo už pred rokom 2009. Existoval dátový štandard MŽP na prenos dát, ktorý museli úrady dodržiavať pri exporte dát na ministerstvo.

Firmy ho však tiež mohli využiť. Náš softvér EVI už vtedy prevádzkovalo niekoľko stoviek veľkých firiem a úradov, hlásili elektronicky, aby uľahčili administratívnu prácu úradom, a preto prechod na nový ISPOP vtedy nebol aspoň pre našich používateľov natoľko komplikovaný.

Získané dáta o odpadoch sa v ISOH využívajú na viaceré účely. Štatistické aj reportujúce do EÚ sú tiež podkladom na plánovanie odpadového hospodárstva na centrálnej úrovni, ako aj na úrovni krajskej a obecnej a slúžia aj ako podklad pre kontrolné činnosti a poskytujú dôkazy v kriminálnych kauzách. Na Slovensku to určite nebude inak.

Na čo by si malo dať pozor Slovensko pri zavádzaní podobného systému?

Vývoj systému ISOH na Slovensku pozorne sledujem. Všetky firmy a inštitúcie by sa už teraz mali zaoberať otázkou elektronizácie dát o odpadoch vrátane toho, čo pre nich konkrétne bude znamenať spustenie ISOH.

V Česku pomáhame pri zabezpečení elektronického spôsobu vedenia priebežnej evidencie odpadov a pri ohlasovaní, sme pripravení pomôcť aj na Slovensku.

Dokážeme identifikovať, na čo si dať pozor a ako veci robiť správne. Vytvorili sme na to moderný počítačový program ENVITA (softvér). Sme pripravení pomôcť záujemcom o jeho využitie, ako aj poradiť s úlohami, ktoré prinesie slovenský ISOH.

Spoločnosť INISOFT je komunikačným partnerom denníka Odpady-portal.sk.
Rozhovor vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo 2018/11
.


Mohlo by vás zaujímať

Jozef Kozák: Férové podmienky pre všetkých

Jozef Kozák: Férové podmienky pre všetkých

Spoločnosť SEWA a.s. je počtom členov najväčšou z kolektívnych organizácií, ktoré pre výrobcov a dovozcov elektrozariadení zabezpečujú plnenie povinností vyplývajúcich z regulácií trhu s odpadmi. O fungovaní kolektívnej organizácie SEWA a problémoch vyplývajúcich zo súčasnej legislatívy sme hovorili s výkonným riaditeľom SEWA, a.s. Jozefom Kozákom. Rozhovor vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo vo februári 2012.

Čo by vám nemalo ujsť. ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO, 2018/12

Čo by vám nemalo ujsť. ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO, 2018/12

Čo obsahuje decembrové vydanie mesačníka o odpadovom hospodárstve s prílohou pre energetikou ENERGO?

Zrušte recykláciu plastov, ak máte funkčný systém odpadového hospodárstva, tvrdí švajčiarsky vedec

Zrušte recykláciu plastov, ak máte funkčný systém odpadového hospodárstva, tvrdí švajčiarsky vedec

Recyklácia plastov sa vyznačuje takmer najnižšou mierou ekologickej efektívnosti a oproti recyklácii väčších elektrospotrebičov a elektroniky je 18-krát menej účinnejšia.