Oprava. Štúdia IEP nie je ľúbivá

Priznanie autora na úvod: z nadpisu článku zo 7. februára o štúdii Inštitútu environmentálnej politiky mohlo vyznieť, že ju v denníku považujeme za povrchnú, alebo lacnú. Nie je to pravda. Nechtiac sme naviedli čitateľov aj autorov k nesprávnemu úsudku.

Analytikom inštitútu aj čitateľom sa za nedbanlivo vybrané označenie, ktoré je dvojzmyslom, ospravedlňujem.

Významové kotrmelce

So slovom „ľúbivý“ je to totiž tak. Podľa Slovníka súčasného jazyka je jeho pejoratívny význam podobný slovám „povrchný, lacný“.

A to štúdia IEP rozhodne nie je a nikdy som to netvrdil, ani si nemyslel. Napokon, pejoratívnym označeniam sa v spravodajských článkoch vyhýbame, pretože patria výhradne do subjektívnych žánrov.

Pravdou však je, že aj tento jeho význam je často používaný. Mea culpa.

Jeho štandardný, nepejoratívny význam je v slovníku definovaný ako „príjemne pôsobiaci na zmysly, vzbudzujúci pocit krásy“. A to bol dôvod jeho použitia.

Prvá zmienka bola už v januári

Prečo? Lebo v porovnaní s alternatívnou štúdiou navádza v zhrnutiach nákladov na zavedenie zálohovania nápojových obalov dojem, že tieto sú odhadnuté podstatne nižšie než vo výstupoch alternatívnej a taktiež kvalitnej štúdie od spoločnosti EKOS PLUS, ktorá mohla (vysvetliteľne) kalkulovať s ďalšími nákladmi.

Na tento problém sme v denníku Odpady-portal.sk poukázali v článku už 21. januára.

V ňom sme z oboch štúdií citovali (s veľkým prekryvom) zhodné údaje ako v neskoršom článku zo 7. februára. Až na ten však následne zareagovali analytici IEP na svojej stránke na sociálnej sieti.

Údaje sa týkali troch výstupov, ktoré prikladáme pod článkom.

Spýtali sme sa

Keďže obe štúdie vykazujú v týchto zhrnutiach zásadné rozdiely a ministerstvo ani analytici inštitútu na ich interpretáciu v prvom článku z 21. januára nezareagovali, spýtali sme sa o deväť dní neskôr priamo ministerstva, prečo v sprievodnej dokumentácii k návrhu zákona o zálohovaní nápojových obalov využíva iba „nižšie“ odhady zo štúdie IEP.

Otázka pre MŽP znela presne takto:

„MŽP v sprievodnej dokumentácii k legislatívnemu návrhu Zákona o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje uvádza v doložke vplyvov na podnikateľské prostredie, že výrobcovia budú musieť financovať systém zálohovania, pričom investičné náklady (na desať rokov) dosiahnu hodnotu 80 miliónov eur, pričom z toho najvyššiu položku predstavuje nákup, inštalácia a servis RVM strojov v hodnote takmer 62 miliónov eur.

Podľa druhej štúdie, ktorú pre ministerstvo vypracovala spoločnosť EKOS Plus, však dosiahnu vstupné náklady na zberné automaty a stavebné úpravy až 133 miliónov eur. Prečo MŽP SR pri odhade vplyvov na podnikateľské prostredie nereflektovalo výsledky druhej štúdie, ktorá odhaduje oveľa vyššie náklady systému?“

Najdôležitejšia je presnosť

Reakciu MŽP sme zverejnili v úplnom znení v spomínanom článku.

Analytici IEP zareagovali na zverejnené údaje až následne, aj s podrobným zodpovedaním pôvodnej otázky a s vysvetlením častí nesprávnej interpretácie dát zo štúdie, ktoré sme zverejnili už pred dvomi týždňami.

V redakcii denníka Odpady-portal.sk striktne dbáme na to, aby sme boli argumentačne presní a mám za to, že sa nám to celkom dobre darí, čo usudzujem z toho, že vecné výhrady a reakcie na naše texty k nám počas takmer desiatich rokoch existencie denníka prichádzajú úplne výnimočne.

V tomto prípade k tomu s prispením „komunikačnej diery“, žiaľ, nedošlo, preto uvádzame veci na správnu mieru.

Radovan Kazda
šéfredaktor

Príloha: Tri kritériá, na ktoré sme upozornili

V šlánku sme uzpoorňovali na tri výstupy v súhrnných tabuľkách oboch štúdií, ktoré sa výrazne odlišovali vo výsledkoch.

Investičné náklady

Prvou boli investičné náklady na automaty, čo je najväčšia položka pri zakladaní systému.

Tie sú v štúdii IEP (Štúdia 1) vyčíslené na cca. 62 mil. eur:

V analýze spoločnosti EKOS PLUS (Štúdia 2) na 133 mil. eur:

Prevádzkové náklady

Druhou sú prevádzkové náklady.

Štúdia 1 rozdeľuje náklady pre maloobchod a centrálny systém:

Štúdia 2 náklady pre maloobchod, dopravu a zberné centrá:

Stratovosť systému

Tretím výstupom bola predpokladaná profitabilita systému.

Štúdia 1 predpokladá, že rozdiel medzi príjmami systému zálohovania (28,2 mil. eur) a prevádzkovými nákladmi (33,3 mil. eur) bude približne 5 miliónov eur.

Štúdia 2 predpokladá ročnú stratu pri vyššej miere vyzbierateľnosti až do 20 mil. eur. ročne.

Stiahnite si návrh zákona a štúdie

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.