Poplatky pre OZV porastú. Zálohovanie zdražie systém, tvrdia obchodníci

Na tlačovej konferencii Zväzu obchodu SR (ZO SR) 21. februára vysvetľovali zástupcovia obchodu dôvody, pre ktoré nesúhlasia so zavedením zálohovania nápojových obalov pre obchodníkov v jeho súčasnom navrhovanom znení (záznam z celej tlačovej besedy nájdete nižšie - pozn. red.).

Člen predstavenstva ZO SR Michal Sebíň upozornil na to, že v televíziách beží reklamný šot, ktorý v prvej vete zavádza divákov nepravdivou informáciou o tom, že plastové fľaše sa už netriedia. „Tento spot predbehol dobu o 2-3 roky, nakoľko návrh zákona je zatiaľ len po medzirezortnom pripomienkovom konaní.“

Michal je zároveň riaditeľom organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK.

Podľa posledných dostupných čísiel z roku 2017 vzniklo na Slovensku asi 1,7 milióna ton komunálnych odpadov, pričom 29 percent sa vytriedilo alebo zrecyklovalo. Oproti predchádzajúcim rokom ide o výrazný skok a je to najvyšší podiel zhodnotenia v histórii Slovenska.

Viac ako 60 percent komunálneho odpadu sa však naďalej skládkuje.

Práve PET fľaše však tvoria pozitívnu anomáliu. V porovnaní s celkovou recykláciou 29 percent je najmenej 62 percent PET fliaš vytriedených a zrecyklovaných. „S triedením a recykláciou PET fliaš to nie je až také zlé, ako sa všeobecne hovorí,“ vysvetľuje M. Sebíň.

Napriek tomu je však v medzirezortnom pripomienkovom konaní návrh zákona o zálohovani jednorazových nápojových obalov, ktorý sa týka PET fliaš a plechoviek.

Tento návrh zákona vychádza z návrhu smernice o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie. Táto smernica však ešte nie je schválená.

Čo navrhuje smernica?

Návrh smernice v procese jeho vzniku postupne znižuje svoje prísne ambície.

Prvý návrh smernice prikazoval členským štátom prijať opatrenia, aby do roku 2025 uskutočnili separovaný zber množstva jednorazových plastových výrobkov – nápojových fliaš, ktoré zodpovedá 90 % takýchto výrobkov uvedených na trh v danom roku podľa hmotnosti.

Na dosiahnutie tohto cieľa mohli členské štáty zriadiť systém vratných záloh (teda zaviesť zálohovanie) alebo zriadiť ciele v oblasti separovaného zberu pre príslušné systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu (v prípade SR ponechať súčasný systém OZV).

Najnovší návrh smernice, ktorý je v štádiu prvého čítania v Rade EÚ, je z 18. januára 2019 a prikazuje členským štátom prijať opatrenia, aby boli oddelene zozbierané na účely recyklácie:

a) najneskôr do roku 2025 aby sa množstvo odpadu z plastov na jedno použitie (definovaných nižšie) rovnalo 77 % takýchto plastových výrobkov na jedno použitie umiestnených na trh v danom roku podľa hmotnosti;

b) najneskôr do roku 2029 aby množstvo odpadu z plastov na jedno použitie (definovaných nižšie) zodpovedalo 90 % takýchto plastových výrobkov na jedno použitie uvádzaných na trh v danom roku podľa hmotnosti.

Upresnila sa aj definicía obalov, ktorých sa to má týkať. Má ísť o fľaše na nápoje s kapacitou do troch litrov vrátane ich uzáverov, ale nie sklenených a kovových nápojových fliaš, ktoré majú viečka z plastu; nápojové fľaše určené a používané na potraviny na osobitné lekárske účely v kvapalnej forme.

Michal Sebíň, NATUR-PACK

Minimálny vplyv na recykláciu komunálneho odpadu

Návrh o zálohovaní podľa Michala Sebíňa nerieši dôležité problémy odpadového hospodárstva na Slovensku. Aj samotná analýza IEP hovorí, že ak by sme dosiahli 90 % recykláciu PET fliaš, tak celková recyklácia komunálneho odpadu vzrastie iba o 0,5 percenta.

„V súčasnosti máme v odpadovom hospodárstve oveľa dôležitejšie úlohy, ktoré môžu tieto čísla vylepšiť,“ tvrdí M. Sebíň.

Sebíň upozornil aj na to, že návrh zákona o zálohovaní nesie znaky gold-platingu, teda rozširovania požiadaviek kladených európskou legislatívou nad ich rámec, obvykle zbytočne zaťažujúco.

M. Sebíň odporúča vrátiť návrh zákona do legislatívneho procesu a zladiť termíny s termínmi, ktoré boli dohodnuté v rámci trialógu. „Tým sa vytvorí priestor n ato, aby sme komplexne prehodnotili stav odpadového hospodárstva na Slovensku, urobila analýza nielen zálohovania, ale komplet celého odpadového hospodárstva a našli sa riešenia pre odklonu odpadov od skládok.“

Zálohovanie bude mať výrazný efekt na súčasný systém triedeného zberu, z ktorého vypadnú najlepšie triedené a recyklovateľné suroviny, teda PET fľaše a plechovky.

Po tom, ako sa tieto komodity presunú do zálohového systému, tak náklady na triedený zber ostatných zložiek vzrastie približne o 4 milióny eur, ktoré sa premietnu do recyklačných poplatkov. Celý triedený zber stojí v súčasnosti približne 30 miliónov eur ročne.

Problém majú aj obchodníci

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.