Eversheds Sutherland
REDOX
INISOFT

Roman Malček: Doba plastová sa zmení, plast však zostane ideálnym obalom

Problémom Slovenska je najmä skládkovaný komunálny odpad. V rozhovore pre Hospodárske noviny, to uviedol konateľ spoločnosti REDOX Roman Malček.

Roman Malček

Roman Malček

Slovensko sa podľa R. Malčeka v počte skládok zásadne nelíši od západnej Európy, rozdiel je však v tom, že vo vyspelých krajinách slúžia už len na ukladanie stabilizovaného materiálu, ktorý neprodukuje metán, teda najmä zvyšku komunálneho odpadu po oddelení triedených zložiek a bioodpadu.

V skládkach na netriedený komunálny odpad patrí Slovensko spolu s ostatnými postkomunistickými krajinami EÚ ku krajinám s najvyšším objemom skládkovania na počet obyvateľov.

Počas 15 rokov po vstupe Slovenska do EÚ však Slovensko vybudovalo rozsiahlu infraštruktúru pre triedený zber komunálneho odpadu, taktiež sa odborne nakladá s elektroodpadom.

„V základnom stupni triedenia sa už podobáme krajinám EÚ, problém však ostáva v miere triedenia,“ konštatuje R. Malček.

V súčasnosti Európska únia podniká kroky pre obmedzenie uvádzania niektorých plastových výrobkov na trh. Podľa R. Malčeka sú najväčším problémom najmä niektoré plastové obaly, napríklad dvojvrstvové od potravín, o ktoré nie je žiaden záujem zo strany recyklátorov.

„Takéto plasty dosahujú na niektorých linkách až 65 percent odpadu," vysvetľuje R. Malček. Situácia začala eskalovať najmä ostatné tri roky, kedy Čína zakázala dovoz plastového odpadu na spracovanie a Európa nedisponuje dostatočnými kapacitami na spracovanie takýchto plastov. Po vybudovaní týchto spracovateľských závodov by sa situácia mohla zlepšiť.

Jedným z možných riešení náhrady súčasných plastov na trhu sú biodegradovateľné plasty, ich cena je však v súčasnosti trojnásobná oproti bežným plastom. Zároveň by vznikol nápor na poľnohospodársku pôdu, keďže takéto plasty sa vyrábajú z cielene pestovaných plodín, najmä z kukurice.

Zavedenie zálohovania PET fliaš, o ktorom uvažuje ministerstvo životného prostredia, by podľa R. Malčeka pomohlo zvýšiť mieru triedenia týchto obalových výrobkov až na 90 percent, ale zo zavedeného systému triedenia plastov, papiera, ale aj skla by vypadla významná časť financií. Práva PET fľaše sú totiž najhodnotnejšou komoditou.

Prednáška

„Z balíka tridsiatich miliónov eur, ktorým sa financuje triedený zber, zrazu vypadne osem miliónov,“ objasnil Roman Malček.

Podľa konateľa spoločnosti REDOX by sa Slovensko malo sústrediť na to, ako zabezpečiť neskládkovanie 1,2 milióna ton komunálneho odpadu. Plastové výrobky, ktoré majú byť stiahnuté z trhu, tvoria podľa niektorých odborníkov iba 14 tisíc ton odpadu z tejto sumy.

Pozrite si rozhovor v Hospodárskych novinách


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Ministerstvo zverejnilo ciele zberu pre OZV. Dve najväčšie si udržujú dominanciu na trhu

Ministerstvo zverejnilo ciele zberu pre OZV. Dve najväčšie si udržujú dominanciu na trhu

Celkovo musia OZV treba splniť cieľ zberu 217 937 ton odpadov. Týka sa OZV pre obaly a neobalové výrobky.

Spaľovne odpadu nepredstavujú zdravotné riziká, potvrdila britská štúdia

Spaľovne odpadu nepredstavujú zdravotné riziká, potvrdila britská štúdia

Vedci nenašli žiadne spojenie medzi vystavením emisiám zo spaľovní komunálneho odpadu a detskými úmrtiami či vrodenými vadami.

Slovák údajne vyhodí priemerne dvakrát toľko potravín ročne ako Čech

Slovák údajne vyhodí priemerne dvakrát toľko potravín ročne ako Čech

Aké sú metodiky merania potravinového odpadu a prečo je meranie dôležité? Akú rolu hrajú v plytvaní potravinami reťazce? Podarí sa dosiahnuť cieľ EÚ do roku 2030 zmenšiť objem potravinového odpadu na polovicu? Odborníci diskutovali v Prahe.