Ktorými potravinami sa plytvá najviac a aké sú stratégie predchádzania vzniku potravinového odpadu v reťazcoch? Spájať výrobcov a poskytovateľov riešení pomáha aj česko-slovenská platforma.
O produkcii potravín a potravinového odpadu diskutovali Wojciech Sokol (Tesco CE), Jon Hedge (AMT Fruit, UK), Katalin Székelyhidi (Directorate of Agricultural Economics Research, HU) a Tomáš Martoch (vedúci konzultant česko-slovenskej iniciatívy Efficient Consumer Response).
Na Slovensku, v Česku, Poľsku a Maďarsku predá Tesco ročne asi pol milióna ton ovocia a zeleniny. Práve ovocím a zeleninou sa však najviac plytvá, keďže málo vydržia, predovšetkým kvôli krehkej štruktúre, ktorá je náchylná na poškodenie najmä počas distribúcie, pri prevoze a manipulácii.
Ako potravinový odpad vidí pestovateľ?
Pohľad pestovateľa na problematiku plytvania potravinami poskytol zástupca spoločnosti AMT Fruit, ktorá je dodávateľom citrusov pre Tesco po celom svete. Na úvod spomenul, že je potrebné rozlišovať medzi plodinami, ktoré sú a nie sú vhodné na ľudskú spotrebu.
Na poliach spoločnosť zaznamenáva objem odpadu rovný asi jednému percentu z dopestovaných plodín. Ide o ovocie, ktoré nie je vhodné na konzumáciu človekom, napríklad z dôvodu napadnutia hmyzom.
Z objemu, ktorý sa odvezie z polí, teda z nezávadných kusov, sa ďalšie dve až tri percentá vyhodia v baliarňach. Z úrody jedného citrusového stromu vyhovuje špecifickým požiadavkám reťazca približne šesťdesiatpäť až sedemdesiat percent. Zvyšné ovocie putuje do závodov na výrobu šťavy.
Foto: Odpady-portal.sk
Jon Hedge z AMT Fruit podotýka, že požiadavky reťazcov tiež časom podliehajú zmenám. Napríklad pred pár rokmi ich spĺňalo iba päťdesiatpäť percent úrody dopestovanej na jednom strome.
„V súčasnosti sa využije naozaj všetka úroda, ktorá je vhodná na ľudskú spotrebu,“ tvrdí. Ak berieme do úvahy iba ovocie, ktoré je vhodné na konzumáciu, pestovateľ tvorí takmer nulový potravinový odpad.
Nejaký potravinový odpad vzniká vzhľadom na kolísavosť objednávok zo strany reťazcov, pri prevoze ovocia a tiež v závodoch, kde sa z citrusov robí šťava. Kusy, ktoré nie sú vhodné na ľudskú spotrebu, sú podrobené anaeróbnemu vyhnívaniu.
Nazmar nevyjdú ani zvyšky po vyžmýkaní šťavy. Zo šupiek citrusov sa extrahuje olej, ktorý sa pridáva napríklad do parfumovaných čistiacich prostriedkov.
Spoločnosti potravinový odpad za vážny problém nepovažujú
V Maďarsku oslovili minulý rok štyritisíc z približne päťtisíc spoločností, ktoré majú v krajine čo dočinenia s potravinami. Stosedemdesiatpäť z nich pristúpilo na vyplnenie dotazníka o potravinovom odpade. S devätnástimi spracovateľmi potravín dokonca viedli osobné rozhovory.
„Hlavným výsledkom nášho prieskumu bolo, že spoločnosti nevidia potravinový odpad ako vážny problém potravinárskeho priemyslu,“ hovorí Katalin Székelyhidi z Directorate of Agricultural Economics Research.
Foto: Odpady-portal.sk
Treba však dodať, že väčšina respondentov uviedla, že viac ako osemdesiat percent potravinového odpadu, ktorý produkujú, vzniká nevyhnutne. Za zvyšnú časť odpadu môžu predovšetkým technologické chyby a počítajú sa tam aj pochybenia zamestnancov.
Opýtané spoločnosti tvrdili, že väčšinu ich potravinového odpadu využijú iné firmy napríklad na výrobu krmív pre zvieratá.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.