NATUR-PACK
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Slovák údajne vyhodí priemerne dvakrát toľko potravín ročne ako Čech

Aké sú metodiky merania potravinového odpadu a prečo je meranie dôležité? Akú rolu hrajú v plytvaní potravinami reťazce? Podarí sa dosiahnuť cieľ EÚ do roku 2030 zmenšiť objem potravinového odpadu na polovicu? Odborníci diskutovali v Prahe.

CE Food Waste Conference 2019

Odpady-portal.sk

Na tému, prečo je dôležité merať potravinový odpad, diskutovali Tecla Castella (Anthesis Group, UK), Viera Šedivá (Ministerstvo poľnohospodárstva ČR), Jiří Zeman (Vysoká škola ekonomická, Praha), Kvetoslav Kmec (Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu) a Martina Šilhánová (Nestlé ČR).

Do roku 2030 chce Európska únia znížiť množstvo potravinového odpadu na osobu na polovicu. Problémom je, že doposiaľ nie je známe, koľko presne potravinového odpadu vzniká a kto sa na jeho tvorbe najviac podieľa. Európska únia chce, aby jednotlivé štáty začali merať svoj potravinový odpad a údaje nahlasovali, pretože čo nemáme zmerané, nemôžeme manažovať a tým pádom nedokážeme stanoviť ciele, ktoré by viedli k zlepšeniu situácie.

Slovensko vs. Česko

V Českej republike sa priemerne vyhodí 80 kg potravín na osobu ročne. Priemer Európskej únie je výrazne vyšší, uvádza sa až 170 kg. České číslo vzniklo zo štatistík Centra pro výzkum veřejného mínění, agentúry Ipsos a Ústavu zemědělské ekonomiky a informací. Ide však iba o odhady.

Na Slovensku má potravinový odpad na starosti Ministerstvo poľnohospodárstva. Vláda v roku 2016 prijala stratégiu na predchádzanie vzniku potravinového odpadu, ktorej úspešnosť zhodnotí po prvýkrát na konci tohto roku. Na Slovensku pripadá ročne na hlavu 160 kg potravinového odpadu.

Foto: Odpady-portal.sk

Kvetoslav Kmec z Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu toto číslo vysvetľuje tým, že v našich odhadoch sa zatiaľ k potravinovému odpadu radí aj odpad živočíšny. Odhady vyplývajú z vládneho prieskumu školských jedální a domácností, no konkrétnou metodikou merania potravinového odpadu na Slovensku doposiaľ nedisponujeme.

V konečnom dôsledku teda je možné, že neplytváme viac ako Česi, no ťažko sa to hodnotí bez jednotnej metodiky. Kvetoslav Kmec hovorí, že veľké rozdiely v plytvaní aj kultúre stravovania existujú aj na regionálnej úrovni, čo je ďalší faktor, ktorý treba pri meraní brať do úvahy.

Akým spôsobom sa meria potravinový odpad?

„Spoločnosť Tesco disponuje veľkým množstvom údajov zo svojich prevádzok, keďže vždy, keď sa nejaká potravina vyhodí, musí sa naskenovať,“ hovorí Tecla Castella z Anthesis Group. Tesco vďaka tomu presne vie, kde a za akých okolností došlo k plytvaniu. Tiež pozná množstvo vyhodených kusov a ich váhu. Tým spôsobom dokáže reťazec ľahšie zaviesť opatrenia, keďže pozná, kde sú potrebné.

Metriky výrobcov sa líšia. Martina Šilhánová z Nestlé ČR uvádza, že keďže prevádzkujú niekoľko výrobných závodov a každý sa sústredí na iné produkty, merajú podľa konkrétnych surovín, vždy pri zmene smeny, teda dva až trikrát za deň.

„Odpad sa váži podľa suroviny, zaznamenáva sa, kde vznikol, na ktorej z liniek a aká bola príčina jeho vzniku. Všetko toto sa reportuje do systému a pravidelne vyhodnocuje, každý mesiac zasielame čísla do našej centrály,“ vysvetľuje.

Nestlé prepočítava množstvo potravinového odpadu na tonu výrobku, v závislosti od výrobnej linky sa toto číslo pohybuje medzi dvomi až štyrmi percentami z kvantity výrobku.

Martina Šilhánová však podotýka, že keďže spoločnosť Nestlé neustále vyvíja nové produkty, do potravinového odpadu spadajú aj nedokonalé experimenty. Väčšie množstvo odpadu vzniká napríklad aj pri uvádzaní nového produktu do výrobného závodu, keďže nejaký čas trvá, kým sa linka technologicky vyladí.

Európska únia síce jasne definuje potravinový odpad, no spoločnosti musia zákon nejakým spôsobom uchopiť a podľa Martiny Šilhánovej je pre nich v mnohých prípadoch nejasný. Väčšinu potravinového odpadu, ktorý vo svojich závodoch Nestlé vyprodukuje, sa snaží ešte využiť.

To, čo sa nedá recyklovať v rámci ich hierarchie, sa posúva napríklad do závodov, ktoré vyrábajú krmivo pre ryby. Zvyšok, ktorý sa nedá využiť žiadnym spôsobom, končí v bioplynovej stanici.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Odpad so zmiešaným plastom v USA končí v spaľovni alebo na skládke

Odpad so zmiešaným plastom v USA končí v spaľovni alebo na skládke

O zvyškový plastový odpad je iba minimálny alebo žiadny záujem. Pre mestá bol kedysi zdrojom príjmu, teraz predstavuje iba náklady.

Potravinami najviac plytvajú domácnosti, vyplýva z prieskumu EÚ

Potravinami najviac plytvajú domácnosti, vyplýva z prieskumu EÚ

Aké chyby robia domácnosti najčastejšie? Ktoré vekové skupiny najviac plytvajú? Čo najviac vyhadzujú Slováci? Odborníčky diskutovali v Prahe.

Na majstrovstvách sveta v hokeji sa podarilo vytriediť 56 % odpadu

Na majstrovstvách sveta v hokeji sa podarilo vytriediť 56 % odpadu

Sedem ton vytriedeného skla, 21 ton plastov, 25 ton papiera. Pozrite si, ako dopadol hokejový šampionát v Bratislave a Košiciach z hľadiska odpadov.