Nedávne výskumy okrem iného naznačili, že škodliviny zo starého plastu prenikajú do schránok morských živočíchov. Natíska sa teda otázka, či by mohli byť distribuované ďalej do potravinového reťazca.
Od roku 2016 tím z Centra pre morské a environmentálne vedy (MARE) v Portugalsku monitoruje hromadenie plastov pozdĺž pobrežia sopečného ostrova Madeira a hodnotí ich následný vplyv na miestny ekosystém.
Vedci pritom objavili niečo, čo v angličtine dostalo názov plasticrust (voľne možno preložiť ako plastovú hrdzu, či plastové krusty), informoval portál Science Alert.
Tieto útvary vyzerajú, akoby na skalách niekto zanechal požuvané žuvačky, či kúsky zubnej pasty. Plastová hmota sa podobá prírodným organizmom, ktoré vytvárajú na skalách podobné formácie.
Podľa morského ekológa Ignacia Gestosa vznikajú plastové krusty pravdepodobne narážaním veľkých kusov plastu na skalnaté pobrežie, čím sa vytvárajú formácie veľmi podobné riasam, či lišajníkom.
Gestoso a jeho tím nedávno odobrali niekoľko vzoriek materiálu na ďalšie preskúmanie. Chemická analýza odhalila, že tieto útvary pochádzajú z polyetylénu , z ktorého sa bežne vyrábajú plastové vrecká a obaly potravín.
Plastové krusty na pobrežných skalách Foto: Gestoso a kol., Science of Total Enviroment, 2019
Podľa vedcov v súčasnosti pokrýva polyetylén prilepený na pobrežie takmer 10 percent povrchu skál.
Tím tiež našiel dôkaz, že morské slimáky požierajúce morské riasy (Littorina littorea) sú rovnako “doma“ na plaste, ako na skale. To naznačuje, že by potenciálne mohli požierať aj tieto “plastové riasy“.
Ďalší výskum by mal objasniť, ako veľmi je tento problém rozšírený a aký to môže mať vplyv na faunu v blízkom okolí. Nateraz sa vedci snažili na tento problém upozorniť publikovaním článku v Science of the Total Environment .
Nie je to prvýkrát, čo sa antropogénny plastový odpad zlúčil s prírodnou horninou. V roku 2014 boli na Havaji objavené plastiglomeráty. Ide o materiál podobný kameňu, vytvorený z roztaveného plastu, piesku a organických zvyškov.
Kus plastiglomerátu. Foto: Wikipedia
Najnovšie boli objavené ďalšie útvary podobné kamienkom, ktoré obsahujú takmer čistý plast. Tzv. pyroplasty vznikajú, keď sa plasty v životnom prostredí za pomoci neznámych procesov tavia.
Následne sa zvetrávajú takmer rovnakým spôsobom ako skaly. Kvôli tomu, že sú tieto umelé “kamienky“ obrusované pieskom a vodou, uvoľňujú sa z nich mikroplasty.
„Keďže pyroplasty našli kolegovia na atlantických plážach v Španielsku a tichomorských plážach vo Vancouveri, nejde o regionálny fenomén. Existuje podozrenie, že ich distribúcia môže byť všeobecne rozšírená, avšak ďalšia dokumentácia chýba z dôvodu výrazne geogénneho vzhľadu,“ píšu vedci vo svojom článku.
Environmentálny vedec Andrew Turner z Plymouthskej univerzity a jeho spolupracovníci vykonali výskum na 165 kusoch plastu, pochádzajúceho z pláží Whitsand Bay v Cornwalle. Dostali tiež ďalších 30 kusov z Orknejí v Škótsku, grófstva Kerry v Írsku a severozápadného Španielska.
Testovanie vzoriek preukázalo, že sa väčšinou jedná o polyetylén, polypropylén, alebo ich kombináciu. Bola tiež zistená prítomnosť chrómanu olovnatého - zlúčeniny, ktorá sa mieša s plastom za účelom farbenia.
Pyroplasty sú na nerozoznamie od bežných kamienkov. Foto: Turner a kol., Science of Total Enviroment, 2019
Použitie tejto chemikálie bolo obmedzené smernicou o obmedzení nebezpečných látok (RoHS), avšak množstvá zistené vo vzorkách stanovené limity presahujú. To znamená, že tento plast pochádza z obdobia pred rokom 2003.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.