Editoriál. Greta, my bojujeme!

Ikona mladých ľudí proti globálnemu otepľovaniu, švédska tínedžerka Greta Thunberg, vystúpila pri odovzdávaní ocenenia od Amnesty International s príhovorom, v ktorom povedala, že zmeny a politiky, aké si krízová situácia so zmenou klímy vyžaduje, dnes jednoducho neexistujú.

Počas pravidelných piatkových protestov hnutia mladých ľudí Fridays for Future, ktoré založila, zaznievajú po celom svete rovnaké výzvy: vlády by mali začať konečne niečo robiť, lebo planéta Zem má právo na prežitie.

„Každý z nás musí vyvinúť tlak zo všetkých možných strán a úrovní, aby sme donútili zodpovedné inštitúcie a osoby pri moci konať a prijať náležité opatrenia,“ povedala.

Posolstvo Grety možno zhrnúť do dvoch bodov. Po prvé, existujú nejaké opatrenia, ktoré môžu zvrátiť zmenu, lenže nikto ich nepozná, alebo nepoužíva, teda sú zrejme zámerne zamlčiavané. A po druhé, vlády nič nerobia.

Prvé posolstvo je konšpiračné a nelogické, to druhé tvrdí nepravdu.

Na vyvrátenie tvrdenia, že vlády nič nerobia, stačí krátke zahĺbenie sa do čísiel. Zistíme, že na konkrétne opatrenia na zníženie produkcie CO₂ a adaptáciu na zmeny klímy idú nemalé prostriedky.

Napríklad pred tromi rokmi vláda spustila projekt podpory rozvoja elektromobility, na ktorý sa minulo viac ako 3 milióny eur.

To je však len odrobinka. Oveľa väčšou položkou je príjem štátu z predaja emisných kvót skleníkových plynov. Ten bol vlani takmer 230 miliónov eur a väčšina z tých peňazí sa má použiť na úspory a technológie k znižovaniu produkcie skleníkových plynov.

Potom sú tu štrukturálne fondy EÚ. Len na Operačný program Kvalita životného prostredia je na sedem rokov alokovaných 3,9 miliardy eur, z čoho odhadom najmenej polovica ide opäť na konkrétne opatrenia, o ktorých sa Greta nazdáva, že nie sú. Takže najmenej 280 miliónov eur ročne.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.