Zálohovanie nápojových obalov ovplyvní aj OZV. Splniť ciele recyklácie bude ťažšie

Alexandra Grgulová zo spoločnosti NATUR-PACK a Filip Hloušek z Deloitte Legal predstavili na konferencii Deň odpadového hospodárstva 2019 výsledky ich spoločnej analýzy zameranej na riziká a dôsledky zavedenia zálohovania jednorazových nápojových obalov v slovenských pomeroch.

Jedným z problematických aspektov zákonu o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje podľa nich je, že sme si síce vypočítali analýzu priamych dopadov, napríklad koľko to bude stáť, ale už sme neanalyzovali celkový dopad na systém.

„Odpadové hospodárstvo je systém, v ktorom keď niekde niečo vezmete, inde to chýba. My sme sa preto pozreli na to, ako sa OZV musia pripraviť na príchod zálohovania a čo to pre ne bude znamenať. Vec sme si rozdelili na dve časti: riziká a nové príležitosti, ktorými budú môcť OZV kompenzovať výpadok v PET,“ zhrnul na úvod Filip Hloušek.

OZV, teda organizácia zodpovednosti výrobcov, je nezisková organizácia, ktorej hlavnou úlohou je zabezpečiť fungovanie triedeného zberu vyhradeného prúdu odpadu.

OZV plní za svojich klientov, v tomto prípade výrobcov obalov, zákonom ustanovené povinnosti. Na Slovensku totiž funguje princíp, ktorý sa nazýva rozšírená zodpovednosť výrobcov. Ten ustanovuje, že za obalové a neobalové výrobky, ktoré po ich spotrebe majú potenciál skončiť ako komunálny odpad, nesie zodpovednosť ten, kto ich uviedol na slovenský trh.

Aké riziká prináša zálohovanie?

Bude treba prestaviť ciele

Medzi riziká, ktoré môžu nastať v oblasti legislatívy, patrí plnenie cieľov recyklácie. Na základe analýzy vypracovanej Inštitútom environmentálnej politiky sa vypočítalo, že ak sa zabezpečí cieľ 90 % zberu, mala by sa zvýšiť miera recyklácie všetkých obalov o 2 % a mala by sa zvýšiť miera recyklácie plastových obalov o 7 %.

„To je už celkom pekné číslo, ktoré by nám naozaj mohlo pomôcť splniť ciele navrhnuté Európskou úniou. Bolo by však potrebné pozrieť sa na to z iného uhla pohľadu, ako sa ciele za Slovensko plnia a ako sa vypočítavajú, nakoľko v súčasnosti je to tak, že máme národný cieľ. Všetkým OZV sa povedalo, že ho majú splniť, a tak splníme ten náš za štát,“ vysvetľuje Alexandra Grgulová.

V prípade, ak do toho vstúpi zálohovanie, to však už nebude možné, keďže sa z triedeného zberu vytiahne najhodnotnejšia komodita a tým pádom OZV nebudú schopné národné ciele v týchto daných komoditách ďalej plniť.

„Preto by bolo dobré, keby sa výpočet cieľov zmenil. Keď príde zálohovanie, triedený zber sa rozdelí na kontajnery a triedený zber prostredníctvom správcu. Ciele je potrebné nastaviť tak, aby sa naozaj dali splniť,“ hovorí.

Keďže plastové fľaše a plechovky budú odobraté cez zálohový systém, OZV nebude schopná ich vedieť zabezpečiť. Systém je potrebné nastaviť tak, aby sa národný cieľ splnil, no zároveň aby sme dokázali poskladať čiastkové ciele.

A. Grgulová upozorňuje, že zálohovanie ovplyvní aj štandardy zberu, teda kapacity, ktoré majú občania k dispozícii na triedený zber. Aj tu bude treba nájsť výpočtový mechanizmus.

Štandardy zberu sa vypočítavajú na základe množstiev z predchádzajúceho roku, čo môže v roku 2022, kedy zálohovanie začne, robiť problém. Na výpočet štandardov na prelomový rok budeme musieť vymyslieť mechanizmus, podľa ktorého ich nastavíme tak, aby sa oplatili.

Najvýraznejšia zmena sa bude týkať kovových obalov, v prípade ktorých dôjde k výpadku takmer 100 % komodity, čiže zber cez červený kontajner pravdepodobne úplne zanikne. Objem odpadov sa zníži aj pri plastoch. Štandardy zberu preto bude treba prestaviť tak, aby boli efektívne.

„To isté platí aj pre plnenie cieľov zberu, ktoré sa vypočítavajú na základe dvoch predchádzajúcich rokov, z čoho vyplýva, že absencia množstiev bude v tomto prípade zasahovať nielen do roku 2022, ale aj do roku 2023,“ objasňuje. 

Ciele musia byť nastavené reálne, musia byť dosiahnuteľné, ale zároveň by nemali byť ani poddimenzované. Z tohto hľadiska prechod na zálohovanie nebude jednoduchý.

Výrobcovia si priplatia

Medzi operatívne riziká, ktoré zálohovanie prinesie, patrí výpadok finančných príspevkov od výrobcov nápojov a skutočnosť, že zo systému triedeného zberu vypadnú aj financie z predaja druhotných surovín.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.