Eversheds Sutherland
MEVA SK
INISOFT

Päť najčastejších mýtov o energetickom zhodnocovaní odpadu

Zariadenia premieňajúce odpad na energiu nepredstavujú konkurenciu voči recyklácii, ale podporujú ju.

Päť najčastejších mýtov o energetickom zhodnocovaní odpadu

Foto: Odpady-portal.sk

Najlepší odpad je žiadny odpad. O tom nepochybuje azda nikto. Toto konštatovanie často vyvoláva dojem, že odpadu sa ľudstvo môže zbaviť zo dňa na deň, ak naozaj chce. Koncept nulového odpadu získava na popularite, čo reflektujú aj politici, určujúci ambiciózne ciele v odpadovom hospodárstve.

Ani tie najrozvinutejšie a najsofistikovanejšie systémy odpadového hospodárstva však nedokážu zabrániť vzniku zvyškového odpadu, ktorý tu bude vždy. Každý fungujúci systém sa opiera o tri hlavné piliere: recykláciu vrátane kompostovania, energetické zhodnocovanie a skládkovanie.

Peter Quicker pôsobiaci na Univerzite v Aachene, Stefano Consonni a Mario Grosso z Politecnico di Milano sa v článku „Zero Waste utópia a úloha energetického zhodnocovania odpadu“ okrem iného venujú aj často uvádzaným výhradám voči spaľovniam odpadu.

Mýtus č.1: Energetické zhodnocovanie odpadu je prekážkou vyššej recyklácie

Zero Waste aktivisti zvyknú tvrdiť, že zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadu predstavujú konkurenciu recyklácii. Majú oberať recyklačný reťazec o využiteľný odpad, aby dokázali naplniť potrebu paliva v existujúcich spaľovniach.

Skutočnosť je práve opačná. Zariadenia na energetické využívanie odpadu (ZEVO) podporujú recykláciu dvomi spôsobmi. Tým prvým je fakt, že recyklácia odpadu sa potrebuje zbaviť nerecyklovateľných zvyškov. Systém recyklácie môže správne fungovať iba vtedy, ak existuje ekologicky prijateľná možnosť nakladania s nepoužiteľným odpadom.

Druhým spôsobom, ako energetické zhodnocovanie podporuje recykláciu, je ekonomické hľadisko. Náklady na ZEVO sú oveľa vyššie než náklady na skládky a porovnateľné s nákladmi na recykláciu. Dôsledkom toho je chýbajúca ekonomická motivácia využívať hodnotné zložky odpadu na energetické zhodnotenie namiesto ich recyklovania. Inak povedané: to, čo sa oplatí zrecyklovať sa zrecykluje, zvyšok sa premení na elektrinu alebo teplo.

V prípade, že lacné skládkovanie je jedinou alternatívou k recyklácii (ako je to v mnohých juho a východoeurópskych krajinách), ekonomická motivácia odkláňať recyklovateľný materiál týmto smerom je veľmi silná. Krajiny s rozvinutým systémom odpadového hospodárstva, vyjadreným vysokou mierou recyklácie, sa vyznačujú najvyšším podielom energetického zhodnotenia odpadu a najmenším percentom skládkovania.

Graf: Podiel energetického zhodnocovania komunálneho odpadu (žltá farba) v európskych krajinách

Zdroj: CEWEP, Eurostat

Existuje však aj tretí spôsob, akým energetické využívanie podporuje recykláciu odpadu. Recyklačné systémy nie sú bežnou praxou vo svete. Ovplyvňujú ich pohyby cien komodít na trhoch, ako aj konkrétne politiky jednotlivých krajín. Príkladom môže byť nedávna zmena podmienok dovozu odpadu do Číny.

Tieto faktory vyvolávajú tlak na systém, ktorý dokáže správne fungovať iba vtedy, keď funguje celý hodnotový reťazec. Možnosť spoľahnutia sa na energetické zhodnotenie predstavuje záruku zvládania týchto náročných situácií. Bez nutnosti uskladňovania obrovského množstva odpadu a rizík z toho vyplývajúcich.

Mýtus č.2: Zariadenia premieňajúce odpad na energiu vypúšťajú CO2 a prispievajú tak ku klimatickým zmenám

Spaľovne sú uhlíkovo neutrálne, pokiaľ ide o spaľovanie biogénnych častí odpadu ako je papier, drevo alebo potravinový odpad. Ak sa takýto odpad skládkuje, pri jeho rozklade sa uvoľňuje metán (ak nemožno dosiahnuť plné zachytenie skládkového plynu), teda oveľa významnejší skleníkový plyn ako je oxid uhličitý.

Spaľovaním plastového dopadu sa uvoľňuje fosílny CO2, ale je to kompenzované ušetrenými emisiami pri nahradení fosílnych palív. To platí predovšetkým pre vysoko účinné zariadenia premieňajúce odpad na energiu. Okrem toho treba zohľadniť aj fakt, že recyklácia zmiešaného plastového odpadu nízkej kvality iba ťažko zabezpečí priaznivú bilanciu skleníkových plynov. Teda ak sa vôbec oplatí.

Mýtus č.3: Mechanicko-biologická úprava je lepšou možnosťou

Je veľmi ťažké, ak nie nemožné, objektívne porovnať mechanicko-biologickú úpravu a energetické zhodnotenie odpadu. MBÚ je totiž iba prípravným procesom pre ďalšie spracovanie odpadu. Výsledkom je viacero výstupov spravidla do úrovne 80 – 90 % hmoty vstupného materiálu.

Takýto predtriedený odpad vyžaduje následné spracovanie napríklad vo forme energetického zhodnotenia, či už vo forme spaľovania alebo spolu-spaľovania. Spolu-spaľovanie v cementárenských zariadeniach predstavuje úžasnú možnosť, ale iba ťažko môže byť nosným pilierom. Dôvodom je okrem iného aj závislosť na cykloch a pohyboch trhu a odlišnej dynamike sektora.

Naviac, MBÚ nedokáže zničiť toxické organické látky ani skoncentrovať škodlivé anorganické látky. Teda nemôže fungovať ako výlevka pre kontaminanty.

Mýtus č.4: Energetické využívanie odpadu ohrozuje prostredie a ľudské zdravie

Existuje všeobecná zhoda v tom, že emisné limity pre zariadenia energetického zhodnocovania odpadu sú najnižšie zo všetkých priemyselných zariadení a zároveň ZEVO dosahuje ešte oveľa nižšie úrovne. Niekedy aj pod hranicou merateľnosti danej škodlivej látky.

Zariadenia pre energetické využívanie odpadu predstavujú najviac monitorované zariadenia, v ktorých prebieha proces spaľovania. Sú neustále sledované, pričom množstvo látok vypúšťaných do vzduchu sa pravidelne zverejňuje.

Vplyv zostatkových emisií na kvalitu ovzdušia je zanedbateľný, ak sa porovnáva napríklad s dopravnými emisiami v okolí. ZEVO je zároveň ekologickejšie riešenie ako skládky odpadov, kde zachytávanie unikajúcich plynov a kvapalín je oveľa ťažšie.

Mýtus č.5: Premena odpadu na energiu je veľmi neefektívny spôsob výroby energie

Účinnosť pri získavaní energie v spaľovniach odpadu sa v ostatných rokoch výrazne zvýšila. Veľké zariadenia, produkujúce iba elektrickú energiu, sú schopné dosiahnuť účinnosť blížiacu sa 30 %. To je úctyhodné číslo vzhľadom k palivu, ktoré je nehomogénnou masou so zvyčajne nižšou výhrevnosťou (v porovnaní napríklad s uhlím).

No účinnosť je určite vyššia ako dosahujú menšie zariadenia spaľujúce biomasu. Okrem toho sa kombinovaná výroba elektriny a tepla stáva čoraz bežnejšou, či už v systémoch centralizovaného zásobovania teplom alebo priemyselných podnikoch. Súčet elektrickej a tepelnej účinnosti dosahuje v týchto prípadoch aj 80 % a viac.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Marián Christenko: Aj pri 65 % miere recyklácie ostane niekoľko 100-tisíc ton odpadu

Marián Christenko: Aj pri 65 % miere recyklácie ostane niekoľko 100-tisíc ton odpadu

MŽP SR nie je odporcom energetického využívania odpadu, no chce sa zamerať na materiálové zhodnotenie a najskôr naplniť existujúce kapacity.

EXKLUZÍVNE: Zmeny v zákone č. 79/2015 o odpadoch schválené 24. septembra 2020

EXKLUZÍVNE: Zmeny v zákone č. 79/2015 o odpadoch schválené 24. septembra 2020

Prinášame aktuálny prehľad schválených zmien v Zákone č. 79/2015 Z.z. o odpadoch.

Odpadové hospodárstvo sa rúti do krízy (píše Peter Krasnec)

Odpadové hospodárstvo sa rúti do krízy (píše Peter Krasnec)

Väčšina vyspelého sveta sa snaží uhlíkovú stopu znížiť, na Slovensku to je, zdá sa, naopak, tvrdí šéf zberovej spoločnosti AVE SK Peter Krasnec.