Eversheds Sutherland
MEVA SK
INISOFT

Rakúsko je lídrom v oblasti nakladania s odpadom. Prečo je to tak?

Dvadsať rokov malo Rakúsko separovaný zber odpadu, no až zákon z roku 2004, ktorý zakázal skládkovanie zmiešaného komunálneho odpadu, znamenal skutočný prielom.

spaľovňa viedeň

Viedenská spaľovňa Spittelau | Foto: wienenergie.at

  • Publicistika |  09.06.2020 |  Andrea Čurná | redakcia

Proces sa neudial zo dňa na deň a nebol lacnou záležitosťou. Lepšia úroveň životného prostredia prostredníctvom recyklácie a energeticky účinného zhodnocovania je drahšia ako skládkovanie.

Cestu jedného zo svetových lídrov v oblasti odpadového hospodárstva priblížil profesor Roland Pomberger, ktorý sa odpadovému hospodárstvu venuje viac ako tridsať rokov.

Od roku 2011 je vedúcim katedry technológie spracovania odpadu a odpadového hospodárstva na univerzite v Leobene a zároveň aj zástupcom vedúceho skupiny profesionálov pre spracovanie odpadu v Rakúskej asociácii pre vodné a odpadové hospodárstvo. Exkluzívny rozhovor s prof. R. Pombergom prinesie denník Odpady-portal.sk už zajtra, 10. júna 2020.

Skládky nahradilo inteligentné spaľovanie

„Z môjho pohľadu nie je odpad len problémom, ale aj surovinou. Ak prinesieme odpad na skládku, nemáme z neho žiadne benefity a skládkovanie sa aj tak v priebehu niekoľkých desaťročí zmení na problém,“ hovorí profesor Roland Pomberger na úvod.

Odpad podľa neho obsahuje všetky suroviny a energiu, ktorú by sme mali zhodnotiť. Rakúsko teda začalo hľadať možnosti, ako využiť zmiešaný komunálny a priemyselný odpad na získavanie druhotných surovín a energie bez toho, aby kontaminovali svoje životné prostredie.

Odpadom je podľa čl. 3 ods. 1 smernice Európskej únie č. 2008/98/EC akákoľvek látka alebo objekt, ktorého sa jej držiteľ zbavuje, zamýšľa alebo potrebuje sa zbaviť. Odpad teda predstavuje potenciálne obrovskú stratu vo forme materiálov a energie.

Európska komisia si uvedomuje, že nakladanie s odpadom môže mať vážne dopady na životné prostredie. „Napríklad skládkovanie zaberá veľa priestoru a môže spôsobiť znečistenie ovzdušia, vody a pôdy a spaľovanie môže viesť k emisií látok znečisťujúcich ovzdušie,“ uvádza Európska komisia na svojej stránke.


Percentuálne rozloženie odpadu podľa jednotlivých spôsobov jeho spracovania ukazuje výrazný rozdiel medzi Slovenskom a Rakúskom. Zdá sa, že zatiaľ čo energetické zhodnotenie odpadu je u našich susedov na úrovni takmer 40%, u nás nedosahujeme ani 10%. Zaostávame aj pri kompostovaní a recyklácii.

„Významným míľnikom v oblasti životného prostredia bol v Rakúsku zákon z roku 2004, ktorý zakázal skládkovanie zmiešaného komunálneho odpadu. Museli sa teda budovať alternatívy. Na jednej strane sa zvýšila recyklácia, ale ako vieme, recyklovať všetky druhy odpadu nie je možné. Úloha skládky bola teda nahradená spaľovaním, ale išlo o inteligentné spaľovanie,“ vysvetľuje prof. Pomberger.

Inteligentné spoluspaľovanie v elektrárňach a cementárňach

V Rakúsku sa v niektorých regiónoch zamerali na inteligentné spoluspaľovanie v elektrárňach a cementárenskom priemysle, pričom aj v tomto smere je celosvetovým lídrom. V iných regiónoch postavili zariadenia na mechanické biologické spracovanie.

„Tento druh technológie vyrába alternatívne palivá z vysoko výhrevných častí zmiešaného odpadu. Zmes plastu, dreva a papiera má rovnaký energetický potenciál ako uhlie a aj plast je z chemického hľadiska iba pevný minerálny olej,“ dodáva profesor.

Alternatívne palivá významne prispievajú k znižovaniu emisií CO2 (veľká časť alternatívnych palív je v tomto smere neutrálna), a teda pomáhajú napĺňať ciele Parížskej dohody, ktorou je zaviazané aj Slovensko. Kľúčovým cieľom je udržať otepľovanie pod 2°C, ideálne pod 1,5°C najmä útlmom spaľovania uhlia. 

RECobal

Mohlo by sa zdať, že stačí vybudovať spaľovne odpadu a problém je vyriešený. Prečo teda Rakúsko zvolilo cestu výroby alternatívnych palív pre priemysel?

„Ak by sme porovnali štandardné spaľovanie odpadu a spoluspaľovanie v priemysle, tak priemysel vie pomôcť aj s rezíduami a popolčekom, ktorý zo spaľovne mieri na skládku. Popolček z alternatívnych palív má vyššiu kvalitu a stáva sa súčasťou napríklad cementu,“ hovorí R. Pomberger o ďalšej veľkej environmentálnej výhode.

Nová "ropa z odpadu"?

Ak by sme začali vnímať odpad ako hodnotnú surovinu, čo by nám to mohlo priniesť? V prvom rade fakt, že hodnota nie je len v aktuálne vyprodukovanom odpade, ale aj v odpade, ktorý je dnes už uložený na skládkach. Inteligentné zhodnocovanie odpadu by mohlo znamenať novú „odpadovú ropu“, ktorej má Slovensko podľa štatistík dostatok.

Krajiny, ktoré vybudujú zariadenia na zhodnotenie a zneškodnenie odpadu, sa môžu stať ďalšími svetovými lídrami v oblasti ekologicky orientovaného odpadového hospodárstva. Zneškodnenie odpadu je totiž služba, za ktorú sa platí.

Ak by teda v nejakom momente nemalo Slovensko dostatok vlastného odpadu, môže využiť ďalšiu z európskych smerníc, dovážať odpad na zneškodnenie a prispievať k zvyšovaniu HDP poskytovaním tejto služby iným krajinám.

„Asi pred piatimi rokmi sme ukončili výskumný projekt s názvom ‚100-percentné nahradenie‘. Teoretickou analýzou a priemyselnými testami sme preukázali, že napríklad cementáreň môže bežať aj bez fosílnych palív,“ hovorí profesor Pomberger.

Ako príklad udáva cementáreň v Štajersku, ktorá dosahuje viac ako 92% mieru substitúcie, teda iba 8% energie pochádza z uhlia (fosílneho paliva). Nemyslí si však, že je možné dosiahnuť úplných 100%.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Miroslav Jakuš: Český ISOH neprišiel skokovo, ale prešiel evolúciou. V tom je jeho sila

Miroslav Jakuš: Český ISOH neprišiel skokovo, ale prešiel evolúciou. V tom je jeho sila

Tajomstiev úspechu českého Informačného systému odpadového hospodárstva je hneď niekoľko.

Ako sa Franta Vopršálek z Čučelákovic triediť odpad nenaučil a koľko ho to bude stáť

Ako sa Franta Vopršálek z Čučelákovic triediť odpad nenaučil a koľko ho to bude stáť

Možno ľudia začnú odpad jesť alebo zakopávať na záhrade. To bude to predchádzanie vzniku, komentuje Jan Krišpín z Eveco Brno absenciu ZEVO zariadení.

Samosprávy jednej z OZV vlani vytriedili o 18 % viac odpadu. Čomu za to vďačia?

Samosprávy jednej z OZV vlani vytriedili o 18 % viac odpadu. Čomu za to vďačia?

Ľudia triedia odpad zodpovednejšie a lepšie, stále je však čo zlepšovať, upozorňuje odborníčka.