Eversheds Sutherland
REDOX
INISOFT

Editoriál: Prečo hovoriť o freerideroch?

Úvodník vyšiel v augustovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2020/08.

Editoriál: Prečo hovoriť o freerideroch?

Foto: Pixabay

Austrálsky ekonóm Nicholas Gruen napísal, že všetci sme tak trochu freerideri. Teda sme jedinci, ktorí majú úžitok z nejakého statku, hoci sme zaň nezaplatili. Samozrejme, mal na mysli najmä sféru verejných statkov.

Postačí jednoduchý príklad mestského parku znečisteného odpadom. Iniciatívna skupinka občanov sa rozhodne vyzbierať ho. To však môže vyvolať stav, keď zvyšok obyvateľov začne ešte viac zanedbávať starostlivosť o svoje okolie s vedomím, že tí poctiví zaň vyriešia problém s odpadom.

Freeriding sa často spája aj s finančnou podporou pre Wikipédiu ako špecifickým prípadom, keď z ponúkaných informácií ťažia nielen tí, ktorí sa rozhodli pre donáciu, ale aj tí, ktorí neprispievajú. Ani v tomto prípade však nikto nie je ukrátený, keďže príspevok je slobodnou voľbou.

Takéto správanie nespôsobuje žiadne závažnejšie problémy, keďže spotreba tovaru alebo služby jednou osobou neznižuje dostupnosť pre ostatných, a to aj v prípade, že sa „vezie“ na konaní poctivejších jedincov.

Problém však nastáva v ekonomickej realite, ktorú navyše upravuje legislatíva. Príkladom je aj rozšírená zodpovednosť výrobcov. Zákon o odpadoch jasne stanovuje, že výrobca vyhradeného výrobku je povinný podieľať sa na financovaní triedeného zberu.

Môže si pritom vybrať cestu individuálneho plnenia alebo uzatvorenia zmluvy s jednou z desiatich organizácií zodpovednosti výrobcov.

Ako sa však ukázalo, veľa spoločností si vybralo tretiu cestu v duchu Sinatrovho hitu „I did it my way“ – freeriding a ignorovanie zákonných povinností. Výsledkom je, že za odpad z ich výrobkov platia firmy, ktoré si svoje povinnosti riadne plnia.

Systém RZV ani večne menený zákon o odpadoch nie sú bez chýb a výrobca sa s nimi automaticky nemusí vnútorne stotožňovať. Rovnako má právo kritizovať fakt, že on ako výrobca novín a časopisov sa podľa zákona považuje za výrobcu vyhradeného výrobku (čo je, mimochodom, európsky unikát) a musí teda uhrádzať recyklačné poplatky.

Jedna vec je slobodný názor, druhá vec je dodržiavanie zákona. A ten by mal platiť pre všetkých rovnako.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Mohlo by vás zaujímať

EXKLUZÍVNE: Zmeny v zákone č. 79/2015 o odpadoch schválené 24. septembra 2020

EXKLUZÍVNE: Zmeny v zákone č. 79/2015 o odpadoch schválené 24. septembra 2020

Prinášame aktuálny prehľad schválených zmien v Zákone č. 79/2015 Z.z. o odpadoch.

Marián Christenko: Aj pri 65 % miere recyklácie ostane niekoľko 100-tisíc ton odpadu

Marián Christenko: Aj pri 65 % miere recyklácie ostane niekoľko 100-tisíc ton odpadu

MŽP SR nie je odporcom energetického využívania odpadu, no chce sa zamerať na materiálové zhodnotenie a najskôr naplniť existujúce kapacity.

Odpadové hospodárstvo sa rúti do krízy (píše Peter Krasnec)

Odpadové hospodárstvo sa rúti do krízy (píše Peter Krasnec)

Väčšina vyspelého sveta sa snaží uhlíkovú stopu znížiť, na Slovensku to je, zdá sa, naopak, tvrdí šéf zberovej spoločnosti AVE SK Peter Krasnec.