Prečo hovoriť o freerideroch? (píše Diana Motúzová) | ODPADY-PORTAL.SK
NATUR-PACK
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Editoriál: Prečo hovoriť o freerideroch?

Úvodník vyšiel v augustovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2020/08.

Editoriál: Prečo hovoriť o freerideroch?

Foto: Pixabay

Austrálsky ekonóm Nicholas Gruen napísal, že všetci sme tak trochu freerideri. Teda sme jedinci, ktorí majú úžitok z nejakého statku, hoci sme zaň nezaplatili. Samozrejme, mal na mysli najmä sféru verejných statkov.

Postačí jednoduchý príklad mestského parku znečisteného odpadom. Iniciatívna skupinka občanov sa rozhodne vyzbierať ho. To však môže vyvolať stav, keď zvyšok obyvateľov začne ešte viac zanedbávať starostlivosť o svoje okolie s vedomím, že tí poctiví zaň vyriešia problém s odpadom.

Freeriding sa často spája aj s finančnou podporou pre Wikipédiu ako špecifickým prípadom, keď z ponúkaných informácií ťažia nielen tí, ktorí sa rozhodli pre donáciu, ale aj tí, ktorí neprispievajú. Ani v tomto prípade však nikto nie je ukrátený, keďže príspevok je slobodnou voľbou.

Takéto správanie nespôsobuje žiadne závažnejšie problémy, keďže spotreba tovaru alebo služby jednou osobou neznižuje dostupnosť pre ostatných, a to aj v prípade, že sa „vezie“ na konaní poctivejších jedincov.

Problém však nastáva v ekonomickej realite, ktorú navyše upravuje legislatíva. Príkladom je aj rozšírená zodpovednosť výrobcov. Zákon o odpadoch jasne stanovuje, že výrobca vyhradeného výrobku je povinný podieľať sa na financovaní triedeného zberu.

Môže si pritom vybrať cestu individuálneho plnenia alebo uzatvorenia zmluvy s jednou z desiatich organizácií zodpovednosti výrobcov.

Ako sa však ukázalo, veľa spoločností si vybralo tretiu cestu v duchu Sinatrovho hitu „I did it my way“ – freeriding a ignorovanie zákonných povinností. Výsledkom je, že za odpad z ich výrobkov platia firmy, ktoré si svoje povinnosti riadne plnia.

Systém RZV ani večne menený zákon o odpadoch nie sú bez chýb a výrobca sa s nimi automaticky nemusí vnútorne stotožňovať. Rovnako má právo kritizovať fakt, že on ako výrobca novín a časopisov sa podľa zákona považuje za výrobcu vyhradeného výrobku (čo je, mimochodom, európsky unikát) a musí teda uhrádzať recyklačné poplatky.

Jedna vec je slobodný názor, druhá vec je dodržiavanie zákona. A ten by mal platiť pre všetkých rovnako.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Mohlo by vás zaujímať

Ako mestá a obce triedia kuchynský odpad? Tu sú najnovšie čísla (+MAPA)

Ako mestá a obce triedia kuchynský odpad? Tu sú najnovšie čísla (+MAPA)

Kým niektoré veľké mestá v štatistike prepadli, našli sa obce, ktoré vykázali aj stovky zhodnotených ton.

Bioodpad nebudú všetci triediť ideálne. Hľadajme reálne riešenia, apeluje Únia miest

Bioodpad nebudú všetci triediť ideálne. Hľadajme reálne riešenia, apeluje Únia miest

Model zberu kuchynského odpadu v meste Partizánske nemožno realizovať v každom meste, vraví zástupkyňa samosprávneho združenia.

Ako môže obec zaviesť váženie komunálneho odpadu (PRÁVNY POHĽAD)

Ako môže obec zaviesť váženie komunálneho odpadu (PRÁVNY POHĽAD)

Zavedenie váženého zberu komunálneho odpadu má pre obce viacero prínosov. Píše Paulína Šlauková z advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland.