Editoriál: Veci začnú fungovať

Po kompletných výmenách vlády na Slovensku, ktorých po roku 1989 nebolo až tak veľa, sa zaužíval tradičný rituál: prvé mesiace sa nová vláda zoznamuje s s praktickým vedením rezortov a keďže o tom nemala dovtedy zväčša ani „šajnu“, tak sa deficit skúseností snaží šalamúnsky zakrývať poukazovaním na chyby predchádzajúceho vedenia.

Najznámejším počinom boli tzv. čierne knihy po nástupe prvej Dzurindovej vlády v roku 1998.

Aj nový minister životného prostredia Ján Budaj na prvej „odpočtovej“ tlačovke po 100 dňoch vedenia rezortu viackrát skritizoval predchádzajúce vedenie. Zároveň však predstavil najbližšie kroky a ministerstvo už niektoré z nich aj spustilo do legislatívnej prípravy.

Vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala napríklad zvýšiť mieru energetického zhodnocovania komunálneho odpadu vzniknutého na Slovensku.

Ministerstvo si zverenú úlohu vysvetľuje tak, že spracovateľské kapacity na komunálny odpad netreba zvyšovať, ale stačí len zvýšiť mieru zhodnotenia „slovenského“ komunálneho odpadu. A to tak, že zakáže dovoz zahraničného.

Lenže toto opatrenie nebude ekonomicky ani technicky fungovať. Jednak slovenské cementárne nemajú dostatočné kapacity na plánované množstvo spracovania odpadu, no predovšetkým im ho nebude mať kto dodať za cenu, ktorá by bola pre ne rentabilná.

Envirorezort dlhoročne trpí deficitom ekonomického uvažovania a ani rezortný think-tank IEP zatiaľ nedokázal otočiť kormidlom na správny smer. V ňom by si ministerstvo muselo uvedomiť, že jeho vízia má len jediné riešenie a to radikálne zvýšiť poplatky za skládkovanie – teda cestu, pred ktorou stojí silne vyzbrojená obrana zo strany ZMOS.

Iným prípadom je pripravovaná vyhláška o skládkovaní odpadov, ktorej cieľom je odkláňanie odpadov od skládkovania. Samotný cieľ je úplne v poriadku, lebo podľa zámerov Európskej komisie má v roku 2035 končiť na skládke maximálne 10 % komunálneho odpadu.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.