APOH nie je proti zberu kuchynského odpadu, apeluje však na zdravý rozum

Od budúceho roku by sa mal triediť, zbierať a spracovávať kuchynský odpad takmer vo všetkých mestách a obciach na Slovensku. S výnimkou Bratislavy a Košíc, kde odpad končí v spaľovni. Zber a spracovanie biologicky rozložiteľného odpadu patrí k ekonomicky najnáročnejším procesom v odpadovom hospodárstve.

Napriek blížiacemu sa termínu zavedenia povinnosti ostáva ešte veľa nejasností a otvorených otázok. Jednou z nich je spôsob hygienizácie kuchynského odpadu, kedy sa zneškodňujú nebezpečné patogény v živočíšnej zložke odpadu. Táto časť vyžaduje prípravu adekvátnej infraštruktúry, ktorá niečo stojí.

V susednom Rakúsku to vyriešili akousi alternatívnou hygienizáciou. Keďže európska smernica umožňuje členskej krajine uplatniť si výnimku, Rakúsko presvedčilo Brusel o svojom spôsobe hygienizácie. Ide o podobný spôsob, akým sa v súčasnosti kompostuje zelená časť bioodpadu aj na Slovensku.

“Ale neznamená to, že to nie je spôsob hygienizácie. Aj tam musí byť teplota 75 stupňov počas niekoľkých dní,” uviedol Michal Bakyta, riaditeľ Sekcie environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva MŽP SR, počas diskusie o bioodpade na konferencii “Odpadové hospodárstvo 2020”.

Výnimka z veteriny

Tento spôsob hygienizácie odpadu sa realizuje v otvorených hrobliach. Mnohé zberové spoločnosti a obce by si vedeli predstaviť podobné riešenie aj na Slovensku. Závisí to však od postoja štátnych úradníkov.

“Ak si niekto myslí, že týmto spôsobom dokáže zabezpečiť hygienizáciu, držím palce. Nech skúsi požiadať o výnimku z veteriny a preukáže, že je schopný kompostovať kuchynský odpad rakúskym spôsobom v otvorených základkách,” uviedol M. Bakyta.

Zberové spoločnosti upozorňujú, že aj kvôli tejto neurčitosti by bol odklad vhodným riešením. “Nie sú vyjasnené základné veci medzi veterinou, hygienou a ministerstvom životného prostredia. Preto sa tu ponúka posun o rok, aby sa všetky náležitosti stihli vysvetliť. Ideme realizovať niečo o päť minút dvanásť a pritom nie sú ujasnené základné pojmy. Zber kuchynského odpadu je investične náročná problematika,” podotýka Juraj Jakeš, obchodný riaditeľ spoločnosti Marius Pedersen.

Ministerstvo životného prostredia však argumenty o nedostatku času na prípravu neprijíma nielen pri bioodpade. “Opäť počúvame, že ideme niečo robiť na poslednú chvíľu. Ale o zrušení výnimky pre bioodpad sa vie už minimálne rok. Opäť ďalší odklad o rok? Vyzerá to ako ďalšia nová povinnosť, ale nie je,” reaguje Janette Smažáková z legislatívneho odboru MŽP SR.

“Obávam sa, že obce to jednoducho nezvládnu vysúťažiť do 1.1. 2021. Štandardné verejné obstarávanie trvá šesť mesiacov. Už dnes je neskoro. Čiže by sa iba vytvoril priestor. Ak posun nebude, aplikačná prax si s tým nejako poradí a uvidíme, ako to bude vyzerať,” myslí si zástupca zberovky.

V ďalšej časti článku sa ešte dozviete:

• aká je prax zberu a spracovania kuchynského odpadu v susednom Rakúsku
• v čom sa existujúce kompostárne na Slovensku odlišujú od rakúskych
• ako vníma povinnosť zavedenia zberu kuchynského odpadu Dušan Magula z APOH
• čo hrozí v prípade nerealizovateľného nastavenia systému zberu odpadu

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.