IEP: Rozšírenie ZEVO v Bratislave nie je potrebné na splnenie cieľov pre skládkovanie a recykláciu | ODPADY-PORTAL.SK
NATUR-PACK
MEVA SK
INISOFT

IEP: Rozšírenie ZEVO v Bratislave nie je potrebné na splnenie cieľov pre skládkovanie a recykláciu

Projekt je však finančne aj spoločensky návratný.

IEP: Rozšírenie ZEVO v Bratislave nie je potrebné na splnenie cieľov pre skládkovanie a recykláciu

Foto: Odpady-portal.sk

V článku sa dozviete:

  • akú produkciu komunálneho odpadu bude pravdepodobne dosahovať Bratislava v najbližších dekádach,
  • prečo podľa IEP na udržanie miery skládkovania pod 10 % budú postačovať aj súčasné kapacity,
  • aký odpad by smeroval do nového tretieho kotla v ZEVO OLO,
  • z akých obcí by sa mohol zvážať komunálny odpad do tohto zariadenia,
  • čo ukazuje finančná aj ekonomická analýza projektu,
  • akú alternatívu navrhuje Inštitút environmentálnej politiky,
  • aké náklady by dosahovalo alternatívne riešenie navrhnuté IEP.

Projekt výstavby tretieho kotla bratislavskej spaľovne spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) je finančne aj celospoločensky návratný. Poukázala na to najnovšia analýza Inštitútu environmentálnej politiky (IEP), v ktorom však zároveň tento analytický útvar envirorezortu upozorňuje, že výsledok je relatívne citlivý na výšku investičných nákladov aj množstvo zhodnoteného odpadu. Odkaz na kompletnú analýzu nájdete na konci článku.

Bratislava je spolu s Košicami mestom, v rámci ktorého funguje zariadenie na energetické využívanie odpadu (ZEVO).

Aj vďaka tomu patrí medzi mestá s najnižšou mierou skládkovania, ktorá je na úrovni desiatich percent a je výrazne nižšia ako celoslovenský priemer na úrovni 52 %.

Tretí kotol?

Mesto Bratislava sa rozhodlo posúdiť investíciu rozšírenia zariadenia v rámci mestského podniku OLO v spolupráci s Inštitútom environmentálnej politiky.

Spoločnosť OLO totiž dala vypracovať projekt výstavby tretieho kotla s kapacitou 65 400 ton spracovaného odpadu ročne, pričom životnosť by mala predstavovať 20 rokov.

IEP hneď v úvode pripomína, že alternatívou pre nakladanie s komunálnymi odpadmi je takzvaná mechanicko-biologická úprava odpadov.

Tento proces má zabezpečiť oddelenie a stabilizovanie biologickej zložky, čím by malo dôjsť k zníženiu produkcie emisií skleníkových plynov na skládke.

„Predpokladáme, že časť odpadu po úprave sa bude aj naďalej skládkovať a zvyšok sa bude využívať na výrobu tuhých alternatívnych palív do cementární,“ uvádza inštitút.

Úprava odpadov pred skládkovaním mala platiť už od budúceho roka, nakoniec ministerstvo prišlo s návrhom, podľa ktorého by sa až do konca roka 2022 malo za úpravu odpadov považovať aj triedenie odpadu pri zdroji.

INISOFT

Narastie produkcia odpadu aj miera triedenia

Predpokladá sa, že v nasledujúcich dekádach bude produkcia komunálneho odpadu v Bratislave narastať. Dôvodom je jednak nárast obyvateľov, ale aj zvyšovanie životnej úrovne a spotreby.

Podľa IEP bude počas rokov 2025 až 2045 produkcia komunálneho odpadu v hlavnom meste medziročne rásť v priemere o 2,5 %, pričom miera recyklácie stúpne na 36 %, čo vychádza aj zo stanovených európskych záväzkov.

Foto: IEP

Produkcia komunálneho odpadu v Bratislave by tak mala narásť z 213-tisíc ton v roku 2019 na necelých 282-tisíc ton v roku 2045.

Na zvýšení miery triedenia a recyklácie by sa malo podľa IEP najviac podieľať zvyšovanie cieľov pre triedený zber, povinnosť triedeného zberu kuchynského bioodpadu a zálohovanie jednorazových nápojových obalov.

Na udržanie miery skládkovania postačia aj existujúce kapacity, tvrdí IEP

 
 

Zostáva vám 71% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (2)

  1. info@odpadovyhospodar.sk02.12.2020 (14:17)
    vynikajúca práca IEP, kopec dát. veľmi hodnotný podklad pre celé odpadové hospodárstvo v SR
  2. Marianna02.05.2021 (21:48)
    Zaráža ma, že sa IEP zameralo len na hlavné mesto akoby okolité obce a mestá v Bratislavskom kraji neexistovali. Dokážu aj okolité obce a mestá dosiahnuť mieru skládkovania do 10 % bez rozšírenia kapacity Bratislavskej spaľovne? Nemala by táto spaľovňa slúžiť celému regiónu? Podľa mňa potrebujeme, aby takéto zariadenia pokrývali potreby regiónu aspoň do vzdialenosti 50 km. Tomu by mali zodpovedať aj analýzy potrebných kapacít v budúcnosti. Ja viem, že spaľovňa patrí mestu Bratislava. Ale Bratislava skládkuje mimo vlastného územia. Je smutné ak by mala slúžiť len hlavnému mestu a zvyšok regiónu bude odkázaný na rozširovanie skládok, ktoré budú zapĺňané aj bratislavským odpadom.

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Zarátali výrobňu TAP aj kompostáreň. Podklad MŽP o MBÚ sa rozchádza s realitou

Zarátali výrobňu TAP aj kompostáreň. Podklad MŽP o MBÚ sa rozchádza s realitou

Oslovili sme prevádzky, ktoré ministerstvo zahrnulo do zoznamu aktívnych zariadení na úpravu zmesového komunálneho odpadu.

Funguje už 12 zariadení na úpravu odpadu, odkazuje ministerstvo obciam (+MAPA)

Funguje už 12 zariadení na úpravu odpadu, odkazuje ministerstvo obciam (+MAPA)

Parametre biologickej stability odpadu dokážu vyhodnotiť momentálne len dve akreditované laboratóriá, priznáva envirorezort.

Skládkujeme viac nebezpečného odpadu, ukázali najnovšie dáta MŽP

Skládkujeme viac nebezpečného odpadu, ukázali najnovšie dáta MŽP

Veľkú časť vyprodukovaného odpadu štát nevie identifikovať. Skrýva sa pod kategóriou „iné nakladanie“.