Eversheds Sutherland
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Stĺpček. Ako pretriediť návrhy IEP

Od ministerských analytikov je na mieste očakávať väčšiu dôslednosť pri argumentácii.

Stĺpček. Ako pretriediť návrhy IEP

Radovan Potočár | Foto: redakcia

Nedávnej štúdii Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) Ako pretriediť triedený zber sme sa na Odpady-portal.sk venovali vo viacerých textoch.

Analytici v materiáli napríklad navrhujú, aby sa rozšírená zodpovednosť výrobcov vzťahovala aj na voľne pohodený odpad, aby poplatky výrobcov lepšie odrážali recyklovateľnosť materiálov či aby menšie samosprávy obstarávali zber odpadu spoločne.

Autorom štúdie sa podarilo na jednom mieste zhromaždiť množstvo hodnotných dát. Environmentálna politika – tak ako politika v akejkoľvek inej oblasti – by sa mala opierať predovšetkým práve o kvalitne zbierané a vyhodnocované dáta, o analýzy dopadov zavádzaných zmien a dôkladné porovnávanie možných alternatív. V tomto ohľade je štúdia veľkým prínosom.

Niektoré zo záverov a odporúčaní analytikov IEP si však zaslúžia „pretriediť.“

Nedomyslená revolúcia

Jedným z kľúčových návrhov autorov štúdie je zavedenie „rakúskeho modelu“ a zdieľania nákladov medzi organizáciami zodpovednosti výrobcov (OZV). Tie by podľa tohto modelu mali naďalej zabezpečovať triedený zber v obciach, obce by im ale boli prideľované v zlosovaní. Náklady by sa vykazovali do koordinačného centra, ktoré by podľa aktuálnych trhových podielov balansovalo systém.

Návrh de facto úplne vylučuje súťaž medzi OZV, pretože veľká väčšina nákladov bude rovnaká, jadro problému návrhu je však v otázke zodpovednosti. Zodpovednosť za konkrétnu obec by mala byť jednoznačná. Navrhované „rozloženie“ zodpovednosti ale v praxi povedie k tomu, že ak budú „zodpovednosť niesť všetci,“ nebude ju niesť nikto.

Pokiaľ by sa k tejto zmene navyše pridalo navrhované rozdelenie zodpovednosti za komunálny a priemyselný odpad výrobcov (k tomu sa dostaneme neskôr), je to tá najlepšia cesta k stagnácii celého systému triedeného zberu. Ak totiž budú výsledky zlé, zodpovedné za to budú všetky OZV – inými slovami žiadna z nich. Nepripomína vám to Recyklačný fond?

Systém, v ktorom boli vyberané poplatky bez zodpovednosti, sme na Slovensku už mali a jeho výsledky neboli nijako oslnivé. Až zavedenie princípov rozšírenej zodpovednosti výrobcov umožnilo výrazne dvíhať mieru vytriedenia odpadov na súčasných zhruba 50 kg na obyvateľa.

Umelé hranice

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

  1. info@odpadovyhospodar.sk11.05.2020 (13:47)
    no neviem, či úlohou analytikov z ministerstva je právnické precizovanie textu (zdá sa mi že ich moc ťaháte za slovíčka - analýza nie je návrh zákona), skôr poukázanie na problémy, nejaké riešenia a porovnanie s inými krajinami. a to robia veľmi dobre. koniec koncov, oni len poukazujú a či si z toho odborný tím ľudí na ministerstve niečo osvojí alebo nie, je už mimo nich.

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

PET kajak skončil svoju púť v recyklačnom podniku

PET kajak skončil svoju púť v recyklačnom podniku

Jedinečný dokumentárny film o putovaní PET kajaku bude prebiehať od 5. júna na webe spoločnosti NATUR-PACK pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia.

Rozhovor. Bez zavedenia systému rozšírenej zodpovednosti má zber textilu neistú budúcnosť

Rozhovor. Bez zavedenia systému rozšírenej zodpovednosti má zber textilu neistú budúcnosť

Krajine chýba slovenská linka na triedenie slovenského textilného odpadu. Know-how máme, problémom je však nedostatok financií.

Richard Biznár: Slovensku chýba infraštruktúra na nebezpečný odpad

Richard Biznár: Slovensku chýba infraštruktúra na nebezpečný odpad

Na prelome rokov 2019/2020 sa mnohým, najmä priemyselným podnikom zvýšili ceny za spracovanie nebezpečných odpadov. Ing. Richard Biznár, konateľ Remko Sirník, hovorí o tom, prečo ceny za túto kategóriu odpadu rastú a aké sú ich perspektívy.