NATUR-PACK
REDOX
MARIUS PEDERSEN

O. Šujan: Úprava odpadu je z technického aj ekonomického pohľadu slepá cesta

Zber kuchynského odpadu, spustenie zálohovania, či ekomodulácia nás priblížia k splneniu recyklačných limitov aj bez MBÚ liniek, tvrdí generálny riaditeľ spoločnosti Marius Pedersen.

O. Šujan: Úprava odpadu je z technického aj ekonomického pohľadu slepá cesta

Foto: Odpady-portal.sk

Zákon o odpadoch predpokladá od 1.1.2021 úpravu odpadu pred jeho umiestnením na skládku. Podrobnejšie podmienky a povinnosti by mala riešiť súvisiaca vyhláška. Tá je však zatiaľ iba na stole ministerstva životného prostredia.

Už dnes je jasné, že samosprávy, zberové spoločnosti a ostatné subjekty odpadového hospodárstva na nové podmienky nebudú pripravené. Okrem krátkosti času v podstate ani nevedia presne, na čo sa pripraviť. Odpady-portal.sk sa rozprával s Oliverom Šujanom, generálnym riaditeľom spoločnosti Marius Pedersen.

Ako vnímate zákaz ukladania neupraveného odpadu na skládky od budúceho roku?

Pozeráme sa na to tak, že súčasné rozdeľovanie odpadu na prúdy je postačujúca úprava. Nie je však povedané, čo s ďalšími prúdmi. Napríklad v Poľsku existujú MBÚ (mechanicko-biologická úprava) linky, ktoré so zvyšným prúdom ďalej nakladajú ako s komunálnym zmesovým odpadom. Teda ten by sa mal ešte ďalej dotriediť, lebo prvotné triedenie je nedostatočné. Toto nedáva úplne zmysel, pretože ani v iných výrobných procesoch sa to nerobí tak, že sa zasahuje do existujúceho procesu jeho zdvojením.  

Buď sa rozhodnete, že triedenie pri zdroji je to správne triedenie a investujete do toho čas, peniaze. Ľudia triedia vo svojom voľnom čase doma, je to teda relatívne lacné. Alebo sa rozhodnete, že nemusí triediť nikto, všetko sa bude dávať do jednej nádoby. Zberová spoločnosť zabezpečí komplexné triedenie, ale bude to niečo stáť.

Takýto model funguje napríklad na mníchovskom letisku. Rezignovali na predstavu, že turisti z celého sveta pochopia triedenie spôsobom, akým to chce a chápe mesto. Tak povedali ľuďom, nech dávajú všetok odpad na jedno miesto a oni to za nich vytriedia. Toto je možné realizovať, ale potom treba zrušiť súčasnú podobu rozšírenej zodpovednosti výrobcov, farebné nádoby a vôbec celý systém, ktorý tu roky funguje.

Čo pozitívne príklady zo zahraničia?

Často sa prezentuje príklad Rakúska, kde je to na úplne inej úrovni. Ale aj oni sami hovoria, že zo zmesového komunálneho odpadu nedokážu bio zložku vytriediť úplne a zostáva tam stále 20 % bioodpadu.

Pri spracovaní v MBÚ linke je potrebné odpad vo vreci roztrhnúť, podrviť, aby sa materiál dal ďalej spracovať. Pri tomto drvení dochádza k znečisteniu suchého odpadu-ľahkej frakcie ako je papier a plasty. Znečistí sa zvyškami potravín, teda bioodpadom. Tieto zložky sa po triedení nedajú materiálovo zhodnotiť, pretože takto znečistený materiál je znehodnotený a na trhu recyklátorov oň nie je záujem.

Ťažká frakcia, teda bioodpad, obsahuje stále zvyšky plastov, inertného a nebezpečného odpadu, ktoré nemôžu ísť do väčšiny bioplynových staníc na Slovensku.

Obce a mestá by od roku 2021 (okrem Bratislavy a Košíc) mali výrazne znížiť podiel bio zložky v čiernych nádobách. Otázne je, ako ľudia túto novú povinnosť uchopia a koľko bude nečistôt v nádobách na bio. Je možné, že prvé mesiace to všetko pôjde na skládku, lebo takýto materiál bude nepoužiteľný na tvorbu kompostu.

Ako by mal vyzerať optimálny systém úpravy odpadov, ktorý už niekde funguje a ktorý by bolo možné uplatniť na Slovensku a bol by aj ekonomicky udržateľný?

Úprava odpadu je z technického, ekonomického a dlhodobo udržateľného pohľadu slepá cesta. To, že úpravu prikazuje európska smernica, ešte neznamená, že je to správna cesta pre Slovensko. Drvivá väčšina krajín EÚ úpravu odpadu v súčasnosti nerealizuje, pretože tam existujú spaľovne. Upravovať odpad sa v takomto prípade nemusí.

Uvedená smernica so zákazom skládkovania bez úpravy odpadov je stará 20 rokov. Vtedy bola hlavná úloha prejsť od skládkovania na spaľovanie odpadu, dnes riešime predovšetkým prechod od skládkovania a energetického zhodnocovania k materiálovej recyklácii. Krajiny mali dostatočný čas, aby sa prispôsobili. Dnes hľadajú cestu od spaľovania k obehovému hospodárstvu.

Ak chceme prejsť na spaľovne, tak nepotrebujeme úpravu odpadu. Zároveň nevravme, že zakážeme skládky, lebo prídu spaľovne. Kam pôjde zvyšok zo spaľovania odpadu, kam pôjde odpad v čase odstávky spaľovne? Čo bude v prípade energetického zhodnotenia odpadu robiť MBÚ linka?

Buď sa v danom regióne postaví spaľovňa za 80 mil. eur, alebo MBÚ linka za 10 mil. eur. Roštová spaľovňa, ako prevažujúca technológia v Európe a jediná u nás, si neporadí s vysoko výhrevnou ľahkou frakciou odpadu z MBÚ linky. A stále bude potrebná skládka odpadov.

Existujú tu ciele EÚ a zároveň je zrejmé, že vzhľadom k existujúcim kapacitám skládok treba hľadať iný model. Možno je to spaľovňa, hoci nie som ich zástancom. Ale keď spaľovňa, potom úprava nemá zmysel. MBÚ linka by bola dočasným riešením, ktoré nám k splneniu cieľov nepomôže.

V ďalšej časti rozhovoru sa ešte dozviete aj:

  • ako sa spoločnosť Marius Pedersen postaví k povinnej úprave odpadu pred skládkovaním
  • aké úskalia skrýva nutnosť stabilizovania bio zložky odpadu
  • kde sa bude umiestňovať vytriedený odpad a či existujú dostatočné plochy
  • prečo väčšina vytriedeného bioodpadu nie je vhodná pre bioplynové stanice bez dodatočnej úpravy
  • čo sa bude diať s ľahkou časťou odpadu pri úprave
  • prečo môžu MBÚ linky časom stratiť opodstatnenie
  • aké typy subjektov by mohli v budúcnosti prevádzkovať spaľovne odpadu
 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 9 € si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (4)

  1. durajka.m@t-t.sk11.09.2020 (20:32)
    Máte pravdu, pán riaditeľ, najlepšie je pokračovať vo Vami uplatňovanenom najmodernejšom spôsobe nakladania s odpadmi - vo zväčšovaní Vašich 13-tich kopcov odpadov. MBU je predsa prekonaná technológia, spaľovne problém neriešia, navyše Váš Dánsky akcionár sa určite teší štedrým dividendám odniekiaľ z ďalekého východu. Som presvedčený, že aj mesto Dubnica má radosť z Vami budovaného pomníka pri dialnici. Napriek tomu by tá prežitá MBU technológia dokázala z Vami pochovávaných 260.tis. ton komunálneho odpadu ročne vyprodukovať zhruba 50.tis. ton TAP, o toľko menej by cementárne doviezli zo šiestich európskych štátov, úpravou by ste získali cca 80.tis. inertného materiálu, zhruba 100.tis. ton kompostu, hoci nízkej kvality, ale aspoň by ste mali čím rekultivovať tie Vaše pomníky, naviac by ste vytriedili 8.tis. ton kovov a 13.tis. ton plastov, hoci materiálovo by ste z nich využili len cca 6.tis. ton. Ale načo sa trápiť, načo investovať, dôležité je ovládnuť trh a zubami nechtami sa držať najziskovejšej činnosti - skládkovania. A hlavne si nevšímať vyspelý západ ani Poľsko a Maďarsko, ktoré nás nechali už ďaleko na konci peletónu ...
  2. pprepiak@zapsr.sk14.09.2020 (10:06)
    V rozhovore p. Šujana odzneli logické názory na vzťah: ekológia-ekonomika-technológie. Investovanie do technológii na spracovanie odpadov v kontexte posúdenia investície (teda ekonomiky) predpokladá dlhodobú uskutočniteľnú stratégiu. Takéto investície sa plánujú na obdobie ďaleko dlhšie, ako je štvorročný mandát jednej vlády. Za posledných 20 rokov nie je vidieť ministrov, ktorí by dlhodobú stratégiu v nakladaní s odpadmi odborne prediskutovali, navrhli, finančne a legislatívne zabezpečili a nakoniec aj dlhodobo realizovali. Dlhodobo znamená, že sa nemôžeme každý druhý rok "nadchnúť" pre nejaký nový trend. K niektorým ekonomickým číslam z predchádzajúceho príspevku: cementárne na Slovensku dnes preberajú odpad za platbu, ktorú musí dodávateľ odpadu cementárni zaplatiť. Podľa polooficiálnych informácii je to 60-100 EUR za tonu. Ak k týmto nákladom pripočítam cenu za vytriedenie (MBU), náklad za tonu pretriedeného komunálu prekročí 100 EUR, ešte stále bez logistických nákladov z miesta vzniku odpadu do cementárne. Pri postupe spaľovania pretriedeného komunálneho odpadu v cementárňach by museli obce zdvihnúť poplatok za komunálny odpad najmenej trojnásobne....a to naozaj neviem, ktorá obec a jej občania by to zvládli.
  3. juraj.ciz@sk.crh.com14.09.2020 (13:47)
    Jediné co v SR zlyháva je nastavenie strategickej vízie, aby sa všetky subjekty odpadového hodpodástva vedeli zariadiť do budúcnosti. Zatiaľ zaznelo, že nechceme linky MBÚ, sme proti spaľovniam, zároveň nechceme ani dovozy TAP do cementárni zo zahraničia a takisto že chýba dostatočná infraštruktúra na výrobu TAP v SR. Takže ako teda ďalej ? Stratégia skládkujme ďalej ako doteraz a uvidíme, nám asi dlho prechádzať nebude, nakoľko máme do 2035 znížiť skládkovanie na 10%. Je to práca pre IEP: koľko TKO produkujeme, koľko musíme rseparovať a recyklovať, koľko ostáva na skládkovanie a koľko treba energeticky zhodnocovať v horizonte 5-10-15 rokov. Z toho budú jasné potrebné kapacity. Súkromný sektor bude rád investovať, keď bude istotý smer a legislatíva na mieste.
  4. info@odpadovyhospodar.sk28.09.2020 (11:18)
    ale je dobre že sa diskutuje. k číslam pána Prepiaka. 100 € na tonu je asi skoro toľko čo sa za komunál platí už aj teraz. Resp. ešte nie, ale ceny okolo 80 € sú už bežné - za skládkovanie.

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

VIDEO: Sulík, Smatana, Mackovič a Číž o energetickom zhodnocovaní odpadu a TAP

VIDEO: Sulík, Smatana, Mackovič a Číž o energetickom zhodnocovaní odpadu a TAP

Tuhé alternatívne palivá (TAP) vyrábané z odpadu slúžia ako náhrada uhlia v cementárenskom priemysle.

Aplikačná novela zákona o odpadoch – zmeny v povinnostiach výrobcov

Aplikačná novela zákona o odpadoch – zmeny v povinnostiach výrobcov

Veľká aplikačná novela mení niektoré definície a prinesie úľavu pre malých výrobcov obalov a neobalov. Článok vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo 2017/12.

Recyklované plasty sa využívajú málo. Prieskum odhalil dôvody

Recyklované plasty sa využívajú málo. Prieskum odhalil dôvody

Recyklované plasty pokladá väčšina spracovateľov za nevyhovujúce z kvalitatívneho hľadiska. Bráni to ich väčšiemu využívaniu v praxi.