Zber kuchynského odpadu, spustenie zálohovania, či ekomodulácia nás priblížia k splneniu recyklačných limitov aj bez MBÚ liniek, tvrdí generálny riaditeľ spoločnosti Marius Pedersen.
Zákon o odpadoch predpokladá od 1.1.2021 úpravu odpadu pred jeho umiestnením na skládku. Podrobnejšie podmienky a povinnosti by mala riešiť súvisiaca vyhláška. Tá je však zatiaľ iba na stole ministerstva životného prostredia.
Už dnes je jasné, že samosprávy, zberové spoločnosti a ostatné subjekty odpadového hospodárstva na nové podmienky nebudú pripravené. Okrem krátkosti času v podstate ani nevedia presne, na čo sa pripraviť. Odpady-portal.sk sa rozprával s Oliverom Šujanom, generálnym riaditeľom spoločnosti Marius Pedersen.
Ako vnímate zákaz ukladania neupraveného odpadu na skládky od budúceho roku?
Pozeráme sa na to tak, že súčasné rozdeľovanie odpadu na prúdy je postačujúca úprava. Nie je však povedané, čo s ďalšími prúdmi. Napríklad v Poľsku existujú MBÚ (mechanicko-biologická úprava) linky, ktoré so zvyšným prúdom ďalej nakladajú ako s komunálnym zmesovým odpadom. Teda ten by sa mal ešte ďalej dotriediť, lebo prvotné triedenie je nedostatočné.
Toto nedáva úplne zmysel, pretože ani v iných výrobných procesoch sa to nerobí tak, že sa zasahuje do existujúceho procesu jeho zdvojením.
Buď sa rozhodnete, že triedenie pri zdroji je to správne triedenie a investujete do toho čas, peniaze. Ľudia triedia vo svojom voľnom čase doma, je to teda relatívne lacné. Alebo sa rozhodnete, že nemusí triediť nikto, všetko sa bude dávať do jednej nádoby. Zberová spoločnosť zabezpečí komplexné triedenie, ale bude to niečo stáť.
Takýto model funguje napríklad na mníchovskom letisku. Rezignovali na predstavu, že turisti z celého sveta pochopia triedenie spôsobom, akým to chce a chápe mesto.
Tak povedali ľuďom, nech dávajú všetok odpad na jedno miesto a oni to za nich vytriedia. Toto je možné realizovať, ale potom treba zrušiť súčasnú podobu rozšírenej zodpovednosti výrobcov, farebné nádoby a vôbec celý systém, ktorý tu roky funguje.
Čo pozitívne príklady zo zahraničia?
Často sa prezentuje príklad Rakúska, kde je to na úplne inej úrovni. Ale aj oni sami hovoria, že zo zmesového komunálneho odpadu nedokážu bio zložku vytriediť úplne a zostáva tam stále 20 % bioodpadu.
Pri spracovaní v MBÚ linke je potrebné odpad vo vreci roztrhnúť, podrviť, aby sa materiál dal ďalej spracovať. Pri tomto drvení dochádza k znečisteniu suchého odpadu-ľahkej frakcie ako je papier a plasty. Znečistí sa zvyškami potravín, teda bioodpadom. Tieto zložky sa po triedení nedajú materiálovo zhodnotiť, pretože takto znečistený materiál je znehodnotený a na trhu recyklátorov oň nie je záujem.
Ťažká frakcia, teda bioodpad, obsahuje stále zvyšky plastov, inertného a nebezpečného odpadu, ktoré nemôžu ísť do väčšiny bioplynových staníc na Slovensku.
Obce a mestá by od roku 2021 (okrem Bratislavy a Košíc) mali výrazne znížiť podiel bio zložky v čiernych nádobách. Otázne je, ako ľudia túto novú povinnosť uchopia a koľko bude nečistôt v nádobách na bio. Je možné, že prvé mesiace to všetko pôjde na skládku, lebo takýto materiál bude nepoužiteľný na tvorbu kompostu.
Ako by mal vyzerať optimálny systém úpravy odpadov, ktorý už niekde funguje a ktorý by bolo možné uplatniť na Slovensku a bol by aj ekonomicky udržateľný?
Úprava odpadu je z technického, ekonomického a dlhodobo udržateľného pohľadu slepá cesta. To, že úpravu prikazuje európska smernica, ešte neznamená, že je to správna cesta pre Slovensko. Drvivá väčšina krajín EÚ úpravu odpadu v súčasnosti nerealizuje, pretože tam existujú spaľovne. Upravovať odpad sa v takomto prípade nemusí.
Uvedená smernica so zákazom skládkovania bez úpravy odpadov je stará 20 rokov. Vtedy bola hlavná úloha prejsť od skládkovania na spaľovanie odpadu, dnes riešime predovšetkým prechod od skládkovania a energetického zhodnocovania k materiálovej recyklácii. Krajiny mali dostatočný čas, aby sa prispôsobili. Dnes hľadajú cestu od spaľovania k obehovému hospodárstvu.
Ak chceme prejsť na spaľovne, tak nepotrebujeme úpravu odpadu. Zároveň nevravme, že zakážeme skládky, lebo prídu spaľovne. Kam pôjde zvyšok zo spaľovania odpadu, kam pôjde odpad v čase odstávky spaľovne? Čo bude v prípade energetického zhodnotenia odpadu robiť MBÚ linka?
Buď sa v danom regióne postaví spaľovňa za 80 mil. eur, alebo MBÚ linka za 10 mil. eur. Roštová spaľovňa, ako prevažujúca technológia v Európe a jediná u nás, si neporadí s vysoko výhrevnou ľahkou frakciou odpadu z MBÚ linky. A stále bude potrebná skládka odpadov.
Existujú tu ciele EÚ a zároveň je zrejmé, že vzhľadom k existujúcim kapacitám skládok treba hľadať iný model. Možno je to spaľovňa, hoci nie som ich zástancom. Ale keď spaľovňa, potom úprava nemá zmysel. MBÚ linka by bola dočasným riešením, ktoré nám k splneniu cieľov nepomôže.
V ďalšej časti rozhovoru sa ešte dozviete aj:
- ako sa spoločnosť Marius Pedersen postaví k povinnej úprave odpadu pred skládkovaním
- aké úskalia skrýva nutnosť stabilizovania bio zložky odpadu
- kde sa bude umiestňovať vytriedený odpad a či existujú dostatočné plochy
- prečo väčšina vytriedeného bioodpadu nie je vhodná pre bioplynové stanice bez dodatočnej úpravy
- čo sa bude diať s ľahkou časťou odpadu pri úprave
- prečo môžu MBÚ linky časom stratiť opodstatnenie
- aké typy subjektov by mohli v budúcnosti prevádzkovať spaľovne odpadu
Zostáva vám 47% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.