Slováci zaostávajú v triedení odpadov, inšpiráciou môžu byť talianske samosprávy

Kým v roku 2019 dokázali obyvatelia Slovenska recyklovať len 39 percent odpadov, v roku 2025 musí byť podiel zvýšený aspoň na 55 percent. Aj keď tento podiel má z roka na rok mierne zvyšujúcu tendenciu, na splnenie recyklačných cieľov to nemusí stačiť. 

„Naše tempo môže zrýchliť zavedenie povinného triedenia kuchynského odpadu, ktoré u nás začalo od januára a napríklad aj tým, že slovenské mestá a obce nájdu inšpiráciu v projektoch, ktoré zaviedli talianske samosprávy,“ vysvetľuje Martina Gaislová, odborníčka na komunálny odpad z portálu menejodpadu.sk.

Výber vhodnej metódy zberu

Historický rekord v miere triedenia zaznamenalo v novembri talianske mesto Trani, ktoré sa nachádza na pobreží Jadranského mora a má približne 60-tisíc obyvateľov.

Podľa údajov samosprávy dokázali v prvom mesiaci zavedenia nového systému zberu dosiahnuť mieru triedenia až 78,5 percenta. Rok pred tým vytriedili necelú štvrtinu odpadov.

„Je to výsledok, ktorý treba zarámovať, lebo dnes môžeme všetci spoločne povedať, že sme zvíťazili. Trani sa stáva lídrom s najvyšším percentom separovaného zberu na regionálnej úrovni a na národnej úrovni aj medzi samosprávami hlavných miest krajov,“ uviedol Amadeo Bottaro, starosta mesta Trani pre taliansky server traniviva.it.

Vynikajúce výsledky dosiahli Taliani vďaka zavedeniu systému zberu odpadov od dverí, pričom každá domácnosť má vlastné pasportizované nádoby. Odpady triedia pohodlne priamo u seba doma a zároveň vidia, akú majú úspešnosť v triedení v porovnaní s priemerom mesta, mestskej časti, či bytovky.

Výhodou systému je, že obyvatelia platia poplatky len za nevytriedený, čiže zmesový odpad. Takúto možnosť dáva slovenským samosprávam aj naša legislatíva a poznáme ho pod názvom plať za to, čo vyhodíš alebo množstvový zber.

Miera triedenia vo vybraných mestách v Taliansku a na Slovensku

Zdroj: altereko.it, incien.sk - Analýza odpadového hospodárstva v ôsmich najväčších mestách Slovenska tu

„Slovenské mestá sa snažia súčasné systémy vylepšovať a stojí ich to veľa úsilia. Ale ako nám ukazuje príklad mesta Trani, dostávame sa do situácie, kedy vylepšovanie existujúceho systému má veľmi obmedzené možnosti, a preto je potrebná komplexná zmena prístupu ku komunálnym odpadom,“ vysvetľuje Martina Gaislová.

Dôležitosť hygieny

Spustenie nového systému muselo mesto Trani oproti pôvodnému plánu odložiť o niekoľko týždňov. Samospráva sa chcela pripraviť čo najlepšie a dôkladne informovať svojich obyvateľov. Dôležitou súčasťou zberu bolo aj dodržanie všetkých hygienických štandardov.

Okrem používanej dezinfekcie sa mesto muselo vysporiadať aj s opatreniami proti šíreniu koronavírusu. Samosprávy by preto mali vybaviť domácnosti s košíkmi, ktoré majú antibakteriálnu úpravu.

„Nádoby v domácnostiach by mali mať rukoväte s takouto ochranou, keďže práve tie užívatelia najčastejšie chytajú a vyskytujú sa na nich rôzne baktérie a vírusy,“ hovorí Martina Gaislová.

Okrem toho môžu mať antibakteriálnu ochranu aj celé nádoby na zber. Preto je vhodné mať nádoby ošetrené špeciálnou certifikovanou povrchovou úpravou, ktorá dokáže zničiť až 99 percent koronavírusu do dvoch hodín.

Moderný systém vhodný aj pre slovenské samosprávy

Starosta Bottaro ocenil miestnych obyvateľov, ktorí nový systém prijali a s výsledkami je veľmi spokojný. Mesto totiž nepredpokladalo, že domácnosti dokážu tak krátko po zavedení nového systému vytriediť až takmer 80 percent odpadov.

Gaetano Nacci zo zberovej spoločnosti hovorí, že zber od dverí stojí na štyroch pilieroch – na organizácii zberu, komunikácii s občanmi, elektronickej evidencii a na výbere vhodných nádob na zber.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.