Problém s plastovým odpadom nevyrieši chemická recyklácia (píše Monika Medovičová) | ODPADY-PORTAL.SK
Eversheds Sutherland
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Názor. Chemická recyklácia nevyrieši problém s plastovým odpadom

Dôležitejšie je investovať do rozumných riešení, ktoré neškodia ľudskému zdraviu ani životnému prostrediu. Píše Monika Medovičová zo združenia Priatelia Zeme - SPZ.

Problém s plastovým odpadom nevyrieši chemická recyklácia

Foto: Pixabay

Rozprávku „Dobrý sluha, zlý pán“, v ktorej oheň bol dobrým sluhom, kým slúžil ľuďom, môžeme metaforicky preniesť na modernú verziu rozprávky o plaste.

Aj plast nám verne slúžil a slúži už niekoľko desaťročí v rôznych oblastiach, či už v priemysle, doprave, v stavebníctve, v zdravotníctve ako aj v každodennom živote, avšak už dnes máme dôkazy, že nie všetky druhy plastov slúžili pre blaho a zdravie ľudí.

A potom najväčšia hrozba nastala, keď sa plast premenil na odpad a začal sa neúmerne rýchlo hromadiť. Plastový odpad sa nachádza už na miestach, kde nikdy byť nemal a miesto úžitku spôsobuje škodu.

Dlhodobý problém s obrovským množstvom plastového odpadu priniesol so sebou aj rôzne riešenia, z ktorých mnohé pri zjednodušenom pohľade navodzujú dojem, že sú tým správnym riešením. Podrobnejšia analýza však ukazuje, že tieto riešenia nie sú v súčasnosti aplikovateľné.

Takýmto nevhodným riešením problému s plastovým odpadom môže byť aj takzvaná „chemická recyklácia“. Pozrime sa podrobnejšie na rôzne spôsoby chemickej recyklácie, ich klady a zápory:

Solvolýza - rozpúšťanie plastu v rozpúšťadle za účelom oddelenia plastov od ostatných prísad a znečisťujúcich látok.

Táto technológia má možné uplatnenie len v prípade špecifických plastov, ktoré nemožno mechanicky zrecyklovať. Energetická náročnosť tejto technológie, ako aj degradácia výstupného materiálu však spôsobuje, že nie je konkurencieschopná oproti mechanickej recyklácii.

Chemická depolymerizácia – rozklad reťazca plastového polyméru s pomocou chemikálií na menšie jednotky (monoméry), ktoré by sa mali po prečistení použiť na výrobu nového plastu.

Výstupné produkty chemickej depolymerizácie je možné použiť na výrobu nového plastu len pri vstupe čistých a homogénnych prúdov odpadu. Čisté a homogénne prúdy odpadov je na druhej strane možné recyklovať efektívnejšie mechanickou recykláciou.

Tepelná depolymerizácia - rozklad reťazca plastového polyméru na menšie jednotky (pyrolýza) pomocou tepla, pričom výsledný pyrolýzny olej by sa mal po vyčistený použiť ako surovina pri výrobe polymérov alebo ako palivo na spaľovanie.

Prax však ukázala, že pyrolýzny olej sa z existujúcich zariadení väčšinou spaľuje, čo znamená uvoľňovanie fosílneho uhlíka do atmosféry. Pri vstupnom materiáli pozostávajúcom zo zmiešaného plastového odpadu sú výstupy často príliš kontaminované, takže nevyhovujú požiadavkám na využitie tohto materiálu ako suroviny pre petrochemický priemysel, ale ani ako certifikované palivo.

Je dôležité investovať do rozumných riešení, ktoré neškodia ľudskému zdraviu ani životnému prostrediu.

Závery štúdie dvoch chemických inžinierov Dr. Andrew Neil Rollinson a Dr. Jumoke Oladejo ukazujú, že chemická recyklácia nie je vhodným technickým, ekonomickým ani environmentálnym riešením problému s plastovým odpadom z dôvodu:

  1. Uvoľňuje toxické látky do životného prostredia. Plasty obsahujú široké spektrum chemikálií a spracovanie plastov pri vysokej teplote ich vytvára ešte viac. Toxické látky zostávajú v nových i vo vedľajších produktoch a nakoniec sa uvoľňujú do ovzdušia, hlavne ak sa tieto produkty používajú ako palivo.

  2. Má veľkú uhlíkovú stopu. Procesy s ňou súvisiace sú energeticky náročné s vysokou spotrebou dodanej energie. Okrem priamych emisií skleníkových plynov z procesu chemickej recyklácie, ako aj zo spaľovania výsledného produktu, zhoršujú klimatickú krízu aj tým, že podporujú pokračovanie ťažby fosílnych palív na výrobu plastov.

  3. Nie je v súčasnosti vo fáze využiteľnosti pre komerčné používanie a nie je schopná prevziať vedúcu úlohu pri riešení rychlo rastúceho celosvetového problému s plastovým odpadom. Existujúce prevádzky čelia technologickým problémom v každej fáze procesu, od spracovania vstupných surovín, po čistenie výstupných produktov.

  4. Nie je konkurencieschopná kvôli energetickej náročnosti procesu a problému s trhovým umiestnením výstupného produktu.

  5. Nie je v súlade s obehovým hospodárstvom. Výsledným produktom je väčšinou palivo na energetické využitie. Len z veľmi malého množstva spracovaného plastu sa stáva opäť plast. Chemická recyklácia preto nemá v súčasnosti miesto v obehovom hospodárstve.

Autori v publikácii o chemickej recyklácii, vydanej nemeckým spolkovým úradom pre životné prostredie (Umweltbundesamt), porovnávajú chemickú a materiálovú recykláciu a k uvedenému sa vyjadrili nasledovne:

„Na základe súčasných poznatkov je potrebné vychádzať z toho, že materiálová recyklácia je zásadne ekologicky a ekonomicky výhodnejšia ako chemická recyklácia. Je to z dôvodu, že pri materiálovej recyklácii sa používajú menej zložité recyklačné procesy (napr. obmedzené použitie prísad a energie).“

Problém s plastovým znečistením sa už dávno vymkol spod kontroly, preto by sme nemali plytvať časom ani finančnými zdrojmi na nefunkčné a potenciálne nebezpečné technológie.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Mohlo by vás zaujímať

Čo prinesie rozšírenie triedeného zberu odpadu o ďalšiu zložku? Experti diskutovali (VIDEO)

Čo prinesie rozšírenie triedeného zberu odpadu o ďalšiu zložku? Experti diskutovali (VIDEO)

Termín stanovený ministerstvom nebude ľahké splniť, Slovensku chýbajú recyklačné kapacity a veľkou výzvou je aj uplatnenie recyklátov na trhu, zhodli sa v diskusii EE Club zástupcovia OZV, recyklátorov, advokácie a tretieho sektora.

Záhada neznámeho zápachu v Senci je objasnená. Zdrojom má byť skládka odpadov

Záhada neznámeho zápachu v Senci je objasnená. Zdrojom má byť skládka odpadov

Zdravotní ústav v Ostrave analyzoval pôvodcu najväčšieho zápachu na území mesta. V hre bolo viacero možností.

Jan Maršák: Aktuálna kríza podčiarkla význam energetického využitia odpadu

Jan Maršák: Aktuálna kríza podčiarkla význam energetického využitia odpadu

Český envirorezort vníma zariadenia na energetické využitie odpadu ako neoddeliteľnú súčasť celého systému. Zdôrazňuje, že ich význam podčiarkla covidová aj následná energetická kríza.