Inšpirujme sa tam kde to funguje. Napríklad v Rakúsku (píše Michal Sebíň)

V poslednom období sa objavilo viacero príspevkov popisujúcich fungovanie rozšírenej zodpovednosti výrobcov pre obaly v Rakúsku. Jedným s nich bol príspevok Annamárie Tóthovej na Dni odpadového hospodárstva a v časopise Odpady.

Aj Inštitút environmentálnej politiky nedávno odporučil zaviesť rakúsky systém triedeného zberu, ktorý by zabezpečil väčšiu stabilitu oproti súčasnému slovenskému systému.

Podľa publikovaných informácií to vyzerá tak, že rakúsky systém by skutočne dokázal eliminovať zásadné problémy, s ktorými na Slovensku neustále bojujeme. Preto som sa pozrel na tie, s ktorými ako OZV pre obaly a neobalové výrobky stretávame najčastejšie.

Riaditeľ OZV NATUR-PACK Michal Sebíň| Foto: NATUR-PACK

Zmluvy s obcami

Na Slovensku žije 5,5 milióna obyvateľov vo viac ako 2 890 mestách a obciach. Každá z týchto obcí musí mať uzatvorenú zmluvu s jednou OZV.

Zmluvu môže každý rok vypovedať obec rovnako ako OZV. A každý rok z objektívnych dôvodov k výpovediam aj dochádza čo každoročne spôsobuje presuny/prezmluvnenie stoviek obcí a státisícov obyvateľov. O tomto probléme som už napísal niekoľko blogov. Partnerom každej OZV je potenciálne všetkých takmer 2 890 obcí.

V Rakúsku žije 8,9 milióna obyvateľov. Zber a recykláciu odpadov z obalov zabezpečujú rakúske OZV na základe losovania zberných regiónov. V Rakúsku je 150 takýchto zberných regiónov. Losovanie sa neuskutočňuje pre každú obce v regióne samostatne, ale pre celý región.

OZV, ktorá si zberný región vylosuje následne vykonáva zber odpadov z obalov v región pre všetky rakúske OZV. Losovanie sa uskutočňuje každých 5 rokov, výsledky losovania sú transparentne uverejnené na webstránke ministerstva a problém s výpoveďami pre obce alebo ich každoročnými presunmi medzi OZV tu vôbec neexistuje.

Financovanie systému

Financovanie systému v Rakúsku je možné rozdeliť na dve úrovne - financovanie zberu a financovanie dotriedenia a zhodnotenia.

Zber odpadov z obalov v obciach financujú všetky rakúske OZV podľa svojho trhového podielu.

Trhové podiely sú transparetne dostupné a priebežne sa menia podľa materiálu (sklo, plasty, papier, kovy) ako aj podľa pôvodu obalov (priemysel alebo domácnosť). Každá OZV tak financuje náklady na zber v "lacných" aj v "drahých" obciach a na tejto úrovni si nekonkurujú. Naopak systém je pre samosprávy stabilný.

Vyzbierané odpady z obalov privezú zberové spoločnosti na určené zberné miesto a fyzicky sa rozdelí medzi jednotlivé OZV, ktoré následne zabezpečujú jeho dotriedenie a zhodnotenie.

Kontroly

Kontroly sú dôležitou súčasťou systému. V Rakúsku ich vykonáva priamo Koordinačné centrum, ktoré vyberá audítorské spoločnosti. Tie potom kontroly fyzicky vykonávajú. Ročne sa v Rakúsku vykoná 800 - 1 000 kontrol u výrobcov. 

Na Slovensku inšpekcia v roku 2019 skontrolovala 49 výrobcov obalových aj neobalových výrobkov. Bez účinného vymáhania plnenia povinností u výrobcov dochádza k nedostatku financií v systéme a k nespravodlivému zaťaženiu výrobkov, ktorí v systéme zostávajú.

Rakúsky aj slovenský systém sú oveľa komplexnejšie ako som popísal v tomto článku. Mojou ambíciou bolo naznačiť možné riešenia stále sa opakujúcich problémov. Všetko už bolo vymyslené a treba sa inšpirovať tam, kde to funguje.

Posledné desaťročie v odpadovom hospodárstve však ukazuje, že hľadáme stále vlastné cesty. Toho dôkazom sú aj desiatky noviel zákona o odpadoch, ktoré sa v podstate od roku 2001 pripravujú a schvaľujú ako na bežiacom páse.

Michal Sebíň

Autor je riaditeľom organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK.
(Príspevok preberáme so súhlasom autora.)

Pozn.: Článok je názorovým príspevkom. Postoje prezentované v ňom môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie Odpady-portal.sk.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.