Annamária Tóthová: Rakúsky model nakladania s odpadmi z obalov prináša výhody. Príkladom je účinnejšia kontrola | ODPADY-PORTAL.SK
Eversheds Sutherland
MEVA SK
INISOFT

Annamária Tóthová: Rakúsky model nakladania s odpadmi z obalov prináša výhody. Príkladom je účinnejšia kontrola

Čím sa vyznačuje rakúsky model nakladania s odpadmi z obalov? V čom sa môže Slovensko inšpirovať? Odpovede ponúka Annamária Tóthová.

Annamária Tóthová

Foto: Annamária Tóthová na online kongrese Deň odpadového hospodárstva 2020

V článku sa dočítate:

  • ako vyzerá rakúsky systém odpadového hospodárstva,
  • ako tu funguje systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov pre obaly,
  • v čom sa líši fungovanie rakúskeho koordinačného centra od slovenského,
  • prečo sú dôležité nezávislé externé audity,
  • prečo v rámci kontroly vzniká na Slovensku konfliktná situácia,
  • ako funguje rakúske financovanie zberu odpadov z obalov v obciach,
  • v čom sa líši slovenské ponímanie trhového podielu od rakúskeho,
  • v čom spočíva hlásenie hmotnosti na základe vzorkovania,
  • aké sú výhody nemeckého systému,
  • v čom sa môže Slovensko inšpirovať rakúskym systémom.

Čím sa vyznačuje rakúsky model nakladania s odpadmi z obalov? V akých základných oblastiach sa odlišuje od toho slovenského? V čom by sa mohlo Slovensko inšpirovať rakúskym, ale aj nemeckým modelom? Na tieto otázky hľadala odpovede Annamária Tóthová z advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland  na konferencii Deň odpadového hospodárstva 2020, ktorá bola z dôvodu pandemických opatrení realizovaná online formou.

Ako teda vyzerá rakúsky systém odpadového hospodárstva? Trh sa tu otvoril v roku 2015, dovtedy bol v Rakúsku monopol. Odvtedy tu funguje viacero konkurenčných systémov.

RECobal

„Nie je ich tam však veľmi veľa. Rakúsko má približne 8,5 milióna obyvateľov a tých systémov je, ak to mám dobre v pamäti, do desať,“ konštatuje A. Tóthová.

Solidárnejší systém

Systém zodpovedá slovenskej rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Osobitné povolenia platia oddelene na odpady, ktoré pochádzajú z domácností, a odpady, ktoré pochádzajú z priemyslu.

Na komunálnej úrovni je pri odpadoch z domácností základom spoločný zber. „To znamená, že všetky OZV sa spolupodieľajú na zbere odpadov z obalov nachádzajúcich sa v komunálnom odpade,“ vysvetľuje ďalej. V praxi to znamená, že za splnenie či nesplnenie limitov solidárne ručia všetky systémy.

Pri priemyselných obaloch je to inak. Existujú tu dve možnosti. Buď v slovenskom ponímaní výrobca, v rakúskom ponímaní osoba, ktorá obal uvádza na trh, plní svoje povinnosti individuálne, alebo sa môže dohodnúť s niektorou OZV, že bude pre určitú časť obalov plniť tieto povinnosti. V tom prípade ručí za splnenie buď dotyčná osoba, ktorá uvádza tovary na trh, alebo je to práve systém.

Čím sa líši rakúske koordinačné centrum?

V Rakúsku dôležitú úlohu zohráva aj tzv. Verpackungskoordinierungsstelle, teda niečo, čo zodpovedá slovenskému koordinačnému centru. Rozdiel spočíva v odlišnom postavení a princípoch fungovania.

Predpisov v Rakúsku nie je veľmi veľa. Platí tu, samozrejme, zákon o odpadoch (Abfallwirtschaftsgesetz), na ktorý nadväzujú vyhlášky, teda vyhláška o obaloch (Verpackungsverordnung), vyhláška o zaradení obalov (Verpackungsabgrenzungsverordnung) a vyhláška o odplate za obaly z domácností (Abgeltungsverordnung Haushaltsverpackungen).

Centrálnym orgánom je Spolkové ministerstvo pre ochranu klímy, životné prostredie, energiu, mobilitu, inovácie a technológie.

Ľubomír Augustín a Annamária Tóthová na online kongrese DOH 2020

Čo je to koordinačné centrum v rakúskych podmienkach? Ide o spoločnosť, ktorá je verejnoprospešná, je zriadená ako dcéra úradu pre životné prostredie. Ten je v pôsobnosti ministerstva životného prostredia, teda je vo vlastníctve štátu.

„Nemá veľa zamestnancov, momentálne ich je osem, čiže nie je to nejaký veľký inštitút, ktorý potrebuje veľa zamestnancov,“ vysvetľuje.

Jeho úlohou je zabezpečovať férovú hospodársku súťaž medzi jednotlivými OZV. Inštitúciu financujú výrobcovia. Výrobca zaplatí svojej OZV a OZV-čky sa potom podľa trhových podielov spolupodieľajú na financovaní tohto koordinačného centra.

Kľúčom k úspechu sú nezávislé externé audity

 
 

Zostáva vám 72% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 9 € si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Čo prinesie rozšírenie triedeného zberu odpadu o ďalšiu zložku? Experti diskutovali (VIDEO)

Čo prinesie rozšírenie triedeného zberu odpadu o ďalšiu zložku? Experti diskutovali (VIDEO)

Termín stanovený ministerstvom nebude ľahké splniť, Slovensku chýbajú recyklačné kapacity a veľkou výzvou je aj uplatnenie recyklátov na trhu, zhodli sa v diskusii EE Club zástupcovia OZV, recyklátorov, advokácie a tretieho sektora.

Záhada neznámeho zápachu v Senci je objasnená. Zdrojom má byť skládka odpadov

Záhada neznámeho zápachu v Senci je objasnená. Zdrojom má byť skládka odpadov

Zdravotní ústav v Ostrave analyzoval pôvodcu najväčšieho zápachu na území mesta. V hre bolo viacero možností.

Jan Maršák: Aktuálna kríza podčiarkla význam energetického využitia odpadu

Jan Maršák: Aktuálna kríza podčiarkla význam energetického využitia odpadu

Český envirorezort vníma zariadenia na energetické využitie odpadu ako neoddeliteľnú súčasť celého systému. Zdôrazňuje, že ich význam podčiarkla covidová aj následná energetická kríza.