NKÚ: Kontrola skládok zo strany štátu je nedostatočná, hrozia aj sankcie

Slovensko skládkuje dvojnásobok odpadu v porovnaní s európskym priemerom, avšak štát nemá nastavený účinný systém kontroly prevádzkovateľov jednotlivých skládok, tvrdia kontrolóri. Výkon kontroly v oblasti skládok tak nie je dostatočný a prebieha bez jasne definovaných priorít. Vyplýva to zo správy o výsledku kontroly, ktorú dnes (12. marca) zverejnil Najvyšší kontrolný úrad SR (odkaz na správu nájdete na konci článku).

Na Slovensku podľa NKÚ pretrváva problém spojený nielen s veľkým množstvom skládok odpadov, keďže v roku 2019 bolo aktívnych 101 skládok, ale aj s vysokým množstvom odpadov ukladaným na skládkach. V roku 2019 išlo až 50 %, kým priemer v EÚ predstavuje približne 25 %.

Percentuálne sa podiel skládkovania komunálneho odpadu medziročne znižuje. Na druhej strane však v roku 2019 pripadlo na jedného obyvateľa 435 kilogramov komunálneho odpadu, čo je nárast o 35 % za posledných desať rokov.

Na nedostatky v oblasti triedenia odpadu pritom NKÚ upozornil už vo svojich záveroch z kontrolnej akcie, ktorú uskutočnil v roku 2018.

Slabá kontrola ovplyvní štátny rozpočet aj životné prostredie

Vlaňajšia kontrola bola zameraná na kvalitu a účinnosť riadiacich a kontrolných mechanizmov Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR) a Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP) ako orgánu štátneho dozoru v rokoch 2015 až 2019.

Účelom kontroly bolo zistiť, či ministerstvo efektívne riadi a hodnotí procesy štátneho dozoru na skládkach odpadov, ktorý vykonáva inšpekcia a okresné úrady.

V rámci SIŽP sa zase NKÚ pozrel na to, či samotný priebeh štátneho dozoru vykonávaného touto inštitúciou je vykonávaný účinne.

Kontrolóri si pritom posvietili na významné skládky odpadov. Okresné úrady vykonávajú štátny dozor menej významných skládok odpadu.

Foto: NKÚ

„Kontrolóri v tejto súvislosti upozorňujú, že ak nebudú skládky odpadu dostatočne kontrolované, nebude odhalené znečisťovanie prostredia spôsobujúce významné poškodenie zdravia obyvateľov, a taktiež to bude mať významný dopad na štátny rozpočet. Okrem znečistenia vody či pôdy odpadmi hrozí kvôli neuzavretým skládkam riziko sankcií zo strany Európskej únie za neplnenie záväzkov Slovenska voči celému európskemu spoločenstvu“, zdôraznil Ľubomír Andrassy, podpredseda NKÚ.

Problémy identifikovala aj Európska komisia

Na nedostatky však nepoukazujú len kontrolóri. Aj Európska komisia v minulosti uviedla, že Slovensko v určitých oblastiach porušuje svoje záväzky v oblasti odpadového hospodárstva.

NKÚ pripomína, že napríklad za nedodržanie procesov uzatvorenia skládky v Považskom Chlmci dostalo Slovensko ešte v roku 2018 pokutu od Európskeho súdneho dvora vo výške milión eur. Keď sa k tomu prirátajú sankcie za oneskorenie, pokuta sa vyšplhala na takmer dvojnásobok. 

Eurokomisia ďalej už pred dvoma rokmi vyčítala Slovensku, že 21 „nebezpečných“ skládok odpadu naďalej funguje bez plánov úprav, ktoré majú eliminovať riziká možného znečistenia okolia.

„Ďalších 14 skládok síce už nie je v prevádzke, avšak neboli uzavreté spôsobom predpísaným európskymi i národnými pravidlami a Slovensko sa tak opakovane vystavuje riziku uvalenia vysokých sankcií zo strany kompetentných európskych inštitúcií“, dodáva podpredseda NKÚ.

Envirorezort nedostatočne kontroluje výkon dozoru SIŽP

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.