Aj plastové tašky sa môžu stať budúcim textilom, ukazuje výskum

Textilný priemysel spôsobuje značné tlaky na životné prostredie z hľadiska výroby aj nakladania v podobe odpadu. V Európe sa ročne spotrebuje viac ako 9,5 milióna ton textilu a odhaduje sa, že vyradený textil predstavuje 5,6 milióna ton ročne. Viac ako štyri milióny ton textilného odpadu končí v zmesovom komunálnom odpade a 1,5 milióna ton opotrebovaného textilu sa vyváža mimo EÚ.

Na základe štúdie siedmich krajín z roku 2014 sa odhaduje, že iba 20 % textilu sa separovane zhromažďuje na opätovné použitie a recykláciu, a preto sa „stratí“ až 80 % textilu.

Výroba textílií je tiež spojená s významnými vplyvmi na životné prostredie, ako sú emisie CO2, vysoké využívanie vody a pôdy, ale aj chemické znečistenie spôsobené hlavne výrobou bavlny. Keďže je Európska únia čistým dovozcom textilu, tieto negatívne vplyvy sa týkajú predovšetkým ázijských krajín.

Pri uvažovaní o tom, aké materiály by sa mohli stať tkaninami budúcnosti, vedci doteraz do veľkej miery odmietali jednu široko dostupnú možnosť – polyetylén (PE).

Výskumníci z Massachusettského technologického inštitútu (MIT) však aktuálne skúmajú spôsoby, ako spriadať polyetylén do vlákien a priadzí určených na odvádzanie vlhkosti. Výsledným produktom sú textílie, ktoré absorbujú a odparujú vodu rýchlejšie ako bežné varianty, ako je bavlna, nylon či polyester.

Vypočítali tiež ekologickú stopu PE v prípade, keby sa používal ako textil. Odhadujú pritom, že polyetylénové tkaniny môžu mať počas životného cyklu menší vplyv na životné prostredie ako bavlnené a nylonové textílie.

Chcú podporiť obehovosť materiálov

Vedci dúfajú, že textílie vyrobené z polyetylénu by mohli byť motiváciou pre recykláciu plastových tašiek a iných polyetylénových výrobkov na textilné odevy, čo by zvyšovalo aj udržateľnosť materiálu.

„Keď niekto hodí igelitovú tašku do oceánu, je to problém. Tieto tašky sa ale dajú ľahko recyklovať a ak si z polyetylénu vyrobíte tenisku alebo mikinu, malo by z ekonomického hľadiska zmysel tieto tašky zdvihnúť zo zeme a radšej zrecyklovať,“ hovorí Svetlana Boriskina, vedecká pracovníčka z Katedry strojného inžinierstva MIT.

Hlavný reťazec molekuly polyetylénu pozostáva z atómov uhlíka, na ktoré sú napojené atómy vodíka. Jednoduchá štruktúra, ktorá sa opakuje niekoľkokrát, vytvára „teflónovú“ architektúru, ktorá odoláva priľnutiu k vode a iným molekulám.

Vymodelovali správnu formu textílií

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.