EEA: Výroba textilu produkuje obrovské množstvá CO2. Organická bavlna nie je žiadnou spásou

Textilný priemysel zamestnáva milióny ľudí na celom svete, čím sa globálne zaraďuje medzi najväčšie odvetvia a tvorí dôležitú súčasť európskeho výrobného priemyslu.

Výroba a spotreba textilu však so sebou prinášajú značné environmentálne, klimatické a sociálne vplyvy, keďže využívajú zdroje, vodu, pôdu a chemikálie a emitujú skleníkové plyny a iné znečisťujúce látky.

Správa Európskej environmentálnej agentúry (EEA) s názvom „Textil v európskom obehovom hospodárstve“ predstavuje najnovšie dôkazy o vplyvoch na životné prostredie a klímu vyplývajúcich zo spotreby textilných výrobkov od odevov cez obuv až po koberce.

Analýza EEA je založená na informáciách technickej správy Európskeho tematického strediska EEA o odpade a materiáloch v ekologickom hospodárstve (odkaz na oba dokumenty nájdete na konci článku).

Textilný priemysel vyvíja obrovský tlak na zdroje

Spotreba a výroba textilu je vysoko globalizovaná a zahŕňa milióny výrobcov a miliardy spotrebiteľov z celého sveta.

V EÚ existuje približne 171 000 spoločností v textilnom priemysle (vrátane odevov), ktoré zamestnávajú 1,7 milióna ľudí.

V roku 2017 EÚ vyprodukovala 7,4 kg textilu na osobu pri spotrebe takmer 26 kg. EÚ je preto čistým dovozcom textilu (najmä hotových výrobkov z Ázie).

Spotrebitelia v EÚ zneškodňujú približne 11 kg textilu na osobu za rok. Vývoz použitých odevov – najmä do krajín východnej Európy, Ázie a Afriky – je významný a neustále rastie. Použité nevyvážané odevy sa väčšinou spaľujú alebo ukladajú na skládky. Miera recyklácie textilu je nízka.

Odvetvie náročné na spotrebu

Spotreba a výroba textilu v EÚ ročne využíva približne 1,3 tony primárnych surovín a viac ako 100 metrov kubických vody na osobu. Približne 85 % týchto materiálov a 92 % vody sa pritom používa v iných regiónoch sveta.

Na zníženie emisií skleníkových plynov, využívania zdrojov a tlakov na prírodu je potrebná rozsiahla zmena smerom k obehovému hospodárstvu pri výrobe a spotrebe textilu, tvrdí najnovšia správa EEA.

Miera využívania primárnych zdrojov / Foto: EEA

Pokiaľ ide o spotrebu vody a využívanie primárnych surovín, tak odevy, obuv a textil pre domácnosť predstavujú po potravinách, bývaní a doprave štvrtú najvyššiu kategóriu spotreby v EÚ.

Táto skupina výrobkov vyvíja druhý najvyšší tlak na využívanie pôdy (po potravinárstve), ako aj značné množstvo chemického a vodného znečistenia vrátane plastových mikrovlákien uvoľňovaných praním, ale aj rôzne ďalšie negatívne sociálne vplyvy.

Piaty najväčší zdroj emisií CO2

Z hľadiska tlakov na zmenu klímy sa pri výrobe textílií vytvára približne 15 až 35 ton ekvivalentu CO2 na tonu vyrobených textílií.

Správa EEA tiež poukazuje na to, že výroba odevov, obuvi a bytového textilu pre Európanov spôsobila odhadom 654 kg ekvivalentných emisií CO2 na obyvateľa EÚ, čím sa textil stal piatym najväčším zdrojom emisií CO2, ktorý je spojený so súkromnou spotrebou. Približne tri štvrtiny týchto emisií pritom vznikli mimo EÚ.

Textil a obehová ekonomika

Agentúra tiež uvádza, že politiky a princípy obehového hospodárstva, ako sú ekodizajn a opätovné použitie, majú potenciál zmierňovať environmentálne a klimatické vplyvy textilnej výroby a spotreby.

Súčasné politiky EÚ vyžadujú, aby členské štáty do roku 2025 zaviedli triedený zber textilu a zabezpečili, aby takto zozbieraný odpad nespálili ani neukladali na skládky.

V roku 2019 pritom Európska komisia označila textil (odevy a textílie) za „prioritnú kategóriu výrobkov pre obehové hospodárstvo“.

Model cirkulárnej ekonomiky / Foto: EEA

Okrem toho nová predsedníčka Európskej komisie v rámci programu „Moja agenda pre Európu“ oznámila, že navrhne nový akčný plán obehového hospodárstva so zameraním na trvalo udržateľné využívanie zdrojov, najmä v odvetviach náročných na zdroje a s veľkým dosahom, ako sú textil a stavebníctvo.

Je recyklácia výhodná?

Hlavnou prekážkou pre kvalitnú recykláciu textilu je rôznorodá zmes materiálov, poťahov, farbív a netextilných častí.

Mechanická recyklácia zmiešaných vlákien neprodukuje výrobok rovnakej kvality, ako dosahoval originál. Napríklad pri recyklácii polykotónu je potrebný separačný krok frakcionácie na oddelenie bavlny od PET.

To sa môže uskutočniť chemicky depolymerizáciou alebo rozpustením jednej zo zložiek pri zachovaní druhej. Takáto recyklácia chemikálií si však podľa EEA vyžaduje ďalší rozvoj a aj hlbší výskum environmentálnych vplyvov.

Prevláda polyester

Od roku 1975 sa svetová výroba textilných vlákien takmer strojnásobila. Dnes je 60 % textilných vlákien syntetických.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.