NATUR-PACK
MEVA SK
INISOFT

Matej Šiškovič: Dobré rozhodnutia si vyžadujú dáta. Platí to aj o odpadoch (VIDEO)

Krížové dotovanie odpadového hospodárstva nie je udržateľné, mestá a obce musia hľadať systémové riešenia, hovorí produktový manažér ESONA.

Matej Šiškovič

Matej Šiškovič / Foto: Odpady-portal.sk

Jednou z veľkých výziev, ktorým v súčasnosti čelia slovenské mestá a obce, je zvyšovanie nákladov na odpadové hospodárstvo. „To sa samozrejme premieta do tlaku na zvyšovanie poplatkov pre občanov, čo nie je populárne,“ vysvetľuje Matej Šiškovič, produktový manažér ESONA.

Dôvodov, prečo náklady samospráv na odpady rastú, je podľa odborníka viacero. „Jedným z nich je rast poplatkov za uloženie odpadov na skládky, ktoré sa zvyšovali minulý rok a vláda avizuje, že to tak bude aj v budúcnosti,“ hovorí M. Šiškovič.

Ďalším dôležitým faktorom, ktorý sa podpisuje pod rastúce náklady v odpadových hospodárstvach miest a obcí, je zvyšovanie spotreby domácností a rastúca produkcia odpadu.

Hoci tvorba komunálneho odpadu na Slovensku rastie, v porovnaní s najrozvinutejšími štátmi EÚ je stále relatívne nižšia. Podľa M. Šiškoviča sa preto dá predpokladať, že produkcia komunálneho odpadu v prepočte na obyvateľa na Slovensku ešte porastie.

„Okrem toho mnoho samospráv odpady krížovo dotuje. To znamená, že z poplatkov vyberú menej, ako sú reálne náklady. Tento stav je dlhodobo neudržateľný,“ pokračuje M. Šiškovič s tým, že aj tento faktor bude tlačiť na to, aby poplatky pre občanov rástli.

„Preto sa mnohé samosprávy zamýšľajú, čo s tým urobiť a aké riešenia nájsť, aby poplatky obyvateľom takto drasticky zvyšovať nemuseli,“ zdôrazňuje odborník.

Riešenia musia stáť na dátach

Systémovým predpokladom na zníženie nákladov na odpad v meste či obci je podľa M. Šiškoviča to, aby samospráva „mala v odpadoch poriadok.“

„Pre efektívne riadenie akéhokoľvek sektora sú dôležité údaje. Ak nie sú k dispozícii potrebné dáta, nedajú sa prijímať efektívne rozhodnutia. Toto platí aj pre sektor odpadového hospodárstva a samosprávy,“ vysvetľuje M. Šiškovič.

K údajom, ktoré samospráva potrebuje pre efektívne riadenie svojho odpadového hospodárstva, podľa neho patria najmä dáta o všetkých odpadových nádobách a všetkých realizovaných výsypoch.

Dostatok podrobných dát o odpadoch odborník vníma ako nevyhnutný predpoklad transparentného vzťahu medzi samosprávou a zberovou spoločnosťou, ako aj medzi samosprávou a občanmi. Odpadové hospodárstvo mesta či obce sa tak dostáva pod intenzívnejšiu verejnú kontrolu a občania majú zároveň prístup k informáciám o tom, koľko a akého odpadu tvoria.

Poplatky môžu byť adresnejšie

Dáta o tvorbe odpadu podľa M. Šiškoviča zároveň samosprávam umožňujú nastaviť občanom poplatky za odpad adresnejšie. V rámci legislatívnych mantinelov pritom obce a mestá môžu zavádzať tzv. množstvový zber – napríklad diferenciáciou veľkosti nádob alebo frekvencie zvozov.

„Všetci vieme, že paušálny poplatok nemotivuje triediť a nie je spravodlivý. V súčasnosti, kedy rastie tlak na zvyšovanie poplatkov, sa vďaka množstvovému zberu dá pri tvorbe poplatkov čiastočne zohľadniť aj množstvo produkovaného odpadu. To občanov samozrejme viac motivuje, aby odpad triedili,“ zdôrazňuje M. Šiškovič.

Výsledkom adresnejšieho nastavenia poplatkov za zmesový komunálny odpad tak môže byť vyššia miera triedenia komunálneho odpadu. To vo výsledku znamená zníženie nákladov pre samosprávy, keďže tie triedený zber odpadu na rozdiel od zberu zmesového odpadu nefinancujú.

Ako to funguje?

Jedným zo systémov na slovenskom trhu, ktoré majú mestá a obce k dispozícii, je systém ESONA vyvinutý žilinskou spoločnosťou MIM. ESONA podľa slov jej produktového manažéra poskytuje samosprávam a zberovým spoločnostiam všetky dôležité údaje pre optimalizáciu zberu a zvozu odpadu.

„Základ fungovania systému ESONA tvoria pasportizované odpadové nádoby, ktoré sú označené RFID čipom. Vďaka tomu sa automaticky zaznamenávajú výsypy na zvozových autách, možnosťou je však aj ručný zber,“ objasňuje M. Šiškovič.

Foto: Odpady-portal.sk

„Tieto údaje sú prepojené na jednotlivých poplatníkov. Tým pádom obec, ako aj vývozná spoločnosť získavajú objektívne informácie o výsypoch. Vďaka tomu medzi sebou môžu nastaviť transparentný vzťah a obec zároveň môže tieto údaje využiť pri tvorbe poplatkov a zohľadniť ich aj voči občanom,“ približuje M. Šiškovič.

Systém ESONA už niekoľko rokov využíva mesto Senec a okrem toho bol v poslednom období zavedený aj v ďalších obciach v okolí. Okrem iného ide o obce Pusté Úľany, Veľký Grob, Bernolákovo, Boldog, Hrubý Šur, Kráľová pri Senci, Most pri Bratislave, Ivanka pri Dunaji či Jelka.

„Aktuálne systém zavádzajú aj na východe v meste Trebišov. Veríme, že čoskoro bude zavedený aj v ďalších mestách a obciach v rôznych regiónoch Slovenska,“ uzatvára M. Šiškovič.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Samosprávy jednej z OZV vlani vytriedili o 18 % viac odpadu. Čomu za to vďačia?

Samosprávy jednej z OZV vlani vytriedili o 18 % viac odpadu. Čomu za to vďačia?

Ľudia triedia odpad zodpovednejšie a lepšie, stále je však čo zlepšovať, upozorňuje odborníčka.

Výnosy zo separácie kovov aj úspora za skládkovanie. Pražské ZEVO stavilo na úpravu škvary

Výnosy zo separácie kovov aj úspora za skládkovanie. Pražské ZEVO stavilo na úpravu škvary

Vďaka úprave škvary navýši pražské ZEVO výnosy zo separácie neželezných kovov a prispeje k úspore CO2. Proces tiež môže byť alternatívou k separovanému zvozu kovových obalov.

Zber elektroodpadu na Slovensku funguje, problémom môžu byť budúce recyklačné kapacity

Zber elektroodpadu na Slovensku funguje, problémom môžu byť budúce recyklačné kapacity

Zber elektroodpadu na Slovensku funguje takmer bez problémov, zhodujú sa odborníci. Napriek tomu pred nami stojí niekoľko veľkých výziev.