NATUR-PACK
MEVA SK
INISOFT

Namiesto nálepiek a obalov by ovocie a zeleninu mohlo označovať laserové tetovanie

Inovatívna metóda si kladie za cieľ skoncovať s jednorazovými obalmi a zbytočným odpadom pri predaji ovocia a zeleniny z ekologického poľnohospodárstva. Údaje o pôvode potravín sa vypália do šupky.

Namiesto nálepiek a obalov by ovocie a zeleninu mohlo označovať laserové tetovanie

Foto: Pexels

Prírodné označovanie namiesto plastov

Plastové obaly a etikety na ovocí a zelenine v supermarketoch by mohli čoskoro zmiznúť vďaka inovácii, ktorú možno prirovnať k jedlému tetovaniu.

V supermarketoch sa rozdiel medzi ovocím a zeleninou z ekologického a obyčajného poľnohospodárstva dá spoznať podľa obalu. Ide o regulačnú povinnosť, ktorá zabezpečuje, aby si spotrebitelia nemýlili organické, či takzvané BIO potraviny s potravinami dopestovanými bežným spôsobom.

BIO ovocie a zelenina bývajú zabalené na plastových alebo kartónových táckach, v celofáne či sieťkach. Pri ich distribúcii sa tak spotrebuje obrovské množstvo jednorazových obalov a vzniknutý odpad väčšinou pochádza z neobnoviteľných zdrojov.

Revolučnú inováciou v oblasti balenia ovocia a zeleniny má byť metóda Natural Branding, teda postup prírodného označovania. Ovocie a zelenina budú mať príslušné označenie „vytetované“ na šupke a supermarkety ich tak viac nebudú musieť baliť do žiadneho materiálu.

Laser potetuje šupku

Metóda, ktorá je výsledkom spolupráce holandskej spoločnosti Nature & More a švédskej firmy Ica, spočíva v odstránení tenkej vrstvy šupky laserom. Pôsobením silného svetelného lúča sa na šupku „vytetuje“ informácia, že ovocie alebo zelenina bolo vypestované ekologicky, spolu s ďalšími potrebnými údajmi.

Laser na báze oxidu uhličitého s vysokým rozlíšením a nízkou spotrebou energie jednoducho odstráni časť pigmentu z vrchnej časti šupy. Určené miesto na najvrchnejšej vrstve šupky sa zahreje, čím sa pigment odparí a na ovocí či zelenine vzniká trvalá značka, ktorá spotrebiteľa jasne informuje o pôvode potraviny.

Pri bezkontaktnom zásahu nie je použitý atrament ani žiadne toxické látky a „tetovanie“ nemá žiadny vplyv na kvalitu, chuť, vôňu ani trvanlivosť ovocia a zeleniny. Šupka je vrátane miesta s vypálenými údajmi stále jedlá a takto označené kusy ovocia a zeleniny si stále zachovávajú status BIO, keďže metóda je v súlade s nariadeniami Európskej únie o ekologickej výrobe.

Že sú laserovo označené potraviny bezpečné na konzumáciu dokázali viaceré vedecké štúdie. Pri označovaní do ovocia a zeleniny neprenikajú žiadne chemikálie a metóda neurýchľuje hnitie ani nespôsobuje mikrobiálnu kontamináciu.

„Potetovať“ je možné všetky druhy ovocia aj zeleniny, najlepšie sa metóda hodí na označovanie avokád, batátov, zázvoru, manga, jabĺk či kokosových orechov. Viac sa o procese dozviete vo videu:

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Ministerstvá sa nedohodli, odpadu pribudne. Výrobcovia cigariet zväčšujú škatuľky

Ministerstvá sa nedohodli, odpadu pribudne. Výrobcovia cigariet zväčšujú škatuľky

Nové environmentálne pravidlá majú nezamýšľaný dopad: viac odpadu a viac emisií.

Na Orave sa začína odstraňovať stará environmentálna záťaž, sanácia vyjde na 6,4 mil. eur

Na Orave sa začína odstraňovať stará environmentálna záťaž, sanácia vyjde na 6,4 mil. eur

Sanačné práce zrealizuje dvojica firiem.

Tretie kolo Mestského bazára v Bratislave našlo využitie pre 10,8 ton predmetov

Tretie kolo Mestského bazára v Bratislave našlo využitie pre 10,8 ton predmetov

Z výnosov Mestského bazára chce OLO financovať prvé reuse centrum v Bratislave.