Eversheds Sutherland
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Čo môžeme robiť s kuchynským odpadom?

Kuchynský odpad by sa mal primárne spracovať formou kompostovania alebo transformácie na bioplyn. Článok advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland vyšiel v novembrovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2021/11.

Čo môžeme robiť s kuchynským odpadom

Foto: Depositphotos

  • Publicistika |  15.11.2021 |  JUDr. Katarína Brath Liebscherová

V poslednom období sa čoraz viac hovorí o kuchynskom odpade, a to najmä z dôvodu zavedenia povinnosti vykonávať triedený zber komunálneho odpadu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad pre väčšinu obcí.1

Kuchynský odpad tvorí významnú časť zmesového komunálneho odpadu, čo spôsobuje problémy s následným nakladaním s týmto odpadom a aj s jeho skládkovaním. Cieľom triedeného zberu je odklon kuchynského odpadu zo skládok a zabezpečenie jeho zhodnotenia, čím sa zníži jeho vplyv na životné prostredie.

Kuchynský odpad

Kuchynský odpad predstavuje špeciálny druh odpadu, na ktorý sa neaplikuje len zákon o odpadoch2, ale aj zákon o veterinárnej starostlivosti3 a nadväzujúce európske nariadenia.

Samotnú definíciu pojmu „kuchynský odpad“ nenájdete v zákone o odpadoch, ale v európskych právnych predpisoch, konkrétne v Nariadení o vedľajších živočíšnych produktoch4 a jeho Vykonávacom nariadení.5

Podľa článku 2 Vykonávacieho nariadenia sa pod pojmom kuchynský odpad rozumie „všetok potravinový odpad vrátane použitého potravinárskeho oleja, ktorý vzniká v reštauráciách, stravovacích zariadeniach a kuchyniach vrátane kuchýň v spoločných stravovacích zariadeniach a kuchýň v domácnostiach“.

Nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch sa na kuchynský odpad aplikuje z dôvodu, že kuchynský odpad môže obsahovať zostatky živočíšnych produktov. Konkrétne sa kuchynský odpad zaraďuje medzi materiál kategórie 3 vedľajších živočíšnych produktov.

MIM Esona 2

Kuchynský odpad tvoria napríklad nespracované zostatky surovín, pokrmov alebo potravín rastlinného a živočíšneho pôvodu. Patria sem aj šupy z čistenia zeleniny a ovocia, kávové a čajové zvyšky, zvyšky jedla, potraviny po dobe spotreby alebo lehote minimálnej trvanlivosti alebo potraviny inak znehodnotené.6

Z pohľadu zákona o odpadoch sa kuchynský odpad zaraďuje pod katalógové číslo 20 01 08 – biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad.

Zákon o odpadoch vs Nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch

Keďže kuchynský odpad môže obsahovať živočíšne produkty, primárnym cieľom je, aby sa zabezpečilo také nakladanie s týmto odpadom, ktoré by malo čo najmenší negatívny vplyv na životné prostredie a zdravie ľudí.

Z tohto dôvodu sa na nakladanie s kuchynským odpadom primárne aplikuje Nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch a súvisiace predpisy.

Zákon o odpadoch má v prípade kuchynského odpadu tzv. subsidiárnu pôsobnosť a uplatní sa len vtedy, ak daný prípad nie je regulovaný predpismi o vedľajších živočíšnych produktoch. Avšak zákon o odpadoch sa aplikuje vždy, ak sa má kuchynský odpad spaľovať, skládkovať alebo použiť v zariadeniach na výrobu bioplynu alebo kompostu.

V praxi to vyzerá tak, že kuchynský odpad je upravený aj odpadovými predpismi, aj predpismi o vedľajších živočíšnych produktoch. Právna úprava je pomerne komplikovaná a na prvý pohľad nie je úplné zrejmé, kedy sa majú ktoré predpisy použiť, a to najmä v otázke kompostovania kuchynského odpadu a jeho transformácie na bioplyn.

Súbeh týchto právnych predpisov je výslovne spomenutý len v bode 12 preambuly Vykonávacieho nariadenia, podľa ktorého by mali byť „procesy, pri ktorých sa vedľajšie živočíšne produkty transformujú na bioplyn a kompostujú, v súlade so zdravotnými predpismi stanovenými v tomto nariadení, ako aj s opatreniami na ochranu životného prostredia stanovenými v Smernici o odpade7“.

Nakladanie s kuchynským odpadom

Ten, kto nakladá s kuchynským odpadom, a to v akomkoľvek štádiu výroby, prepravy, nakladania, spracovania, skladovania, uvádzania na trh, distribúcie, používania a odstraňovania, je povinný registrovať každú svoju prevádzkareň u Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.

Pri vybraných činnostiach nepostačuje len registrácia, ale vyžaduje sa schválenie prevádzkarne príslušnou regionálnou veterinárnou a potravinovou správou (napr. tlaková sterilizácia, kompostovanie, transformácia na bioplyn, skladovanie kuchynského odpadu).

Právne predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov upravujú aj mnohé ďalšie povinnosti, napr. ohlasovacie povinnosti, obchodný doklad, ktorý musí sprevádzať prepravu vedľajších živočíšnych produktov atď.

Spracovanie kuchynského odpadu

Kuchynský odpad by sa mal primárne spracovať formou kompostovania alebo transformácie na bioplyn. Predmetné predpokladajú odpadové aj veterinárne právne predpisy.

Nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch bližšie stanovuje podmienky pre bioplynové stanice a kompostovacie zariadenia. Jednou podmienkou je, že kuchynský odpad ako vedľajší živočíšny produkt musí prejsť pred kompostovaním alebo splyňovaním tzv. hygienizačnou jednotkou.

Surovina (v tomto prípade kuchynský odpad) v kompostovacom zariadení alebo bioplynovej stanici musí spĺňať nasledujúce minimálne požiadavky:

- maximálna veľkosť častíc pred vstupom: 12 mm;
- minimálna teplota všetkého materiálu v reaktore: 70 °C; a
- minimálny čas bez prerušenia: 60 minút.

V súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva by sa mala primárne zabezpečiť recyklácia kuchynského odpadu. Podľa § 11 vyhlášky č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch (ďalej ako „Vyhláška“), sa zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného odpadu podľa použitej technológie rozlišujú na

  • kompostárne a ďalšie zariadenia s aeróbnym procesom zhodnocovania biologicky rozložiteľného odpadu;
  • bioplynové stanice a ďalšie zariadenia s anaeróbnym procesom zhodnocovania biologicky rozložiteľného odpadu.

Podľa Vyhlášky musia byť pri kompostovaní dodržané nasledujúce podmienky:

  • dosahovanie teploty najmenej 45 oC nepretržite po dobu piatich dní v priebehu kompostovania;
  • meranie teploty v zakládkach v strede hromady v hĺbke najmenej 0,5 m od povrchu zakládky;
  • vykonanie najmenej dvoch prekopávok každej zakládky;
  • trvanie kompostovacieho procesu najmenej 60 dní;
  • vyskladnenie v čase, ak je teplota zakládky nižšia ako 40 oC a
  • vhodná vlhkosť a prevzdušňovanie počas kompostovania.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že kuchynský odpad, ktorý sa kompostuje alebo transformuje na bioplyn, musí prejsť najskôr procesom tzv. hygienizácie (podmienky podľa Nariadenia o vedľajších živočíšnych produktoch).

Následne v prípade kompostovania musia byť pri samotnej činnosti kompostovania dodržané aj podmienky Vyhlášky (podmienky podľa odpadovej legislatívy).


1 Výnimka z povinného zberu komunálneho odpadu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad platí len pre časť obce, ktorá zhodnocuje tieto odpady činnosťou R1 alebo preukáže, že 100 % domácností kompostuje vlastný odpad alebo preukáže, že to neumožňujú technické problémy zberu v historických centrách miest a v riedko osídlených oblastiach. Táto výnimka bude platiť ešte do 31. 12. 2022.
2 Zákon č. 79/2015 Z. z. Zákon o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3 zákona č. 39/2007 Z. z. Zákon o veterinárnej starostlivosti
4 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002
5 Nariadenie Komisie (EÚ) č.142/2011 z 25. februára 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu, a ktorým sa vykonáva smernica Rady 97/78/ES, pokiaľ ide o určité vzorky a predmety vyňaté spod povinnosti veterinárnych kontrol na hraniciach podľa danej smernice
6 Zber a manipulácia biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu zo zariadení spoločného stravovania. Dostupné online na: <https://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=2767%3Azber-a-manipulacia-biologicky-rozloiteneho-kuchynskeho-odpadu-zo-zariadeni-spoloneho-stravovania&catid=93%3Abezpenos-potravin&Itemid=102>
7 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc.

JUDr. Katarína Brath Liebscherová
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s. r. o.



Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Akú budúcnosť má energetické využívanie odpadu? EE Club priniesol diskusiu expertov (VIDEO)

Akú budúcnosť má energetické využívanie odpadu? EE Club priniesol diskusiu expertov (VIDEO)

Pozvanie do diskusie prijali zástupcovia MŽP SR, advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland, ako aj predstavitelia spoločností ecorec Slovensko, ewia a MH Teplárenský holding.

V meste s výnimočným triedením sa pozreli do žltých nádob. Čo ukázala analýza? (GRAFY)

V meste s výnimočným triedením sa pozreli do žltých nádob. Čo ukázala analýza? (GRAFY)

Analýza okrem iného ukázala, akú časť obsahu žltých nádob tvoria PET fľaše a plechovky, ktoré budú od Nového roka spadať pod zálohovanie nápojových obalov.

Čo OZV očakávajú od ekomodulácie? A ako vnímajú odklad nového zákona? (ANKETA)

Čo OZV očakávajú od ekomodulácie? A ako vnímajú odklad nového zákona? (ANKETA)

Ekomodulácia by mala priniesť ľahšie recyklovateľné obaly, zhodujú sa zástupcovia piatich OZV. Potrebu legislatívnych zmien však vnímajú rôzne.