NATUR-PACK
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Vrecový zber negarantuje lepšie triedenie odpadu, ukázala analýza dát z celého Slovenska

Experti OZV ENVI - PAK vďaka dátam z analýz znečistenia v triedenom zbere papiera a plastov hľadali súvislosti medzi spôsobom zberu a mierou znečistenia odpadu.

vrecový zber

Foto: Depositphotos

  • Publicistika |  10.01.2022 |  Roman Vandák, ENVI - PAK

Organizácia zodpovednosti výrobcov ENVI - PAK dlhodobo priebežne analyzuje a vyhodnocuje fungovanie triedeného zberu v obciach. Jedna z posledných analýz sa venuje infraštruktúre triedeného zberu odpadu. Zameriava sa na to, akým spôsobom je organizovaný triedený zber na Slovensku aj v jednotlivých krajoch a na to, či spôsob zberu vplýva na mieru a čistotu vytriedeného odpadu.

Po rozdelení všetkých obcí v Slovenskej republike do štyroch skupín podľa počtu obyvateľov (do 2 000, 2 001 – 5 000, 5 001 - 30 000, 30 000 a viac), vyplynie, že táto štruktúra obcí na celom Slovensku je takmer identická so štruktúrou obcí, v ktorých zabezpečuje triedený zber OZV ENVI - PAK (graf 1).

Z tohto dôvodu je možné 1 195 obcí v systéme ENVI - PAK (2,3 milióna obyvateľov, 41,95 % pokrytie trhu) považovať za dostatočnú vzorku a výsledky analýzy infraštruktúry triedeného zberu sa dajú aplikovať na celé Slovensko. V tejto analýze nie sú zahrnuté dve najväčšie slovenské mestá, Bratislava a Košice.

Porovnanie štruktúry obcí | Zdroj: ENVI - PAK

Systém zberu je v rámci Slovenskej republiky veľmi rozmanitý. Evidujeme až deväť rôznych možností ako zber zorganizovať. Je to spôsobené najmä možnosťou zbierať plasty, kovy a nápojové kartóny samostatne alebo v kombináciách, ktoré danej obci vzhľadom na možnosti dotriedenia najviac vyhovujú.

Najviac infraštruktúry je vyhradenej na spoločný zber plastov, kovov a nápojových kartónovprostredníctvom žltých kontajnerov alebo vriec, a to 44,61 %. Naopak, na samostatný zber kovov je vyhradených len 1,08 % a na samostatný zber nápojových kartónov iba 0,53 % poskytovanej infraštruktúry.

Takmer polovica občanov má zabezpečený triedený zber priamo z domácností, čo v praxi znamená, že triedený odpad zbierajú do vriec (alebo do malých nádob).

Organizácia triedeného zberu | Zdroj: ENVI - PAK

Práve zber triedeného odpadu s nulovou dochádzkovou vzdialenosťou, teda vrecový zber a zber z malých nádob, je často považovaný za najčistejší spôsob zberu s najmenším podielom nečistôt. Vďaka dátam z analýz miery znečistenia v triedenom zbere papiera a plastov (samostatný zber aj kombinácie) sme sa pokúsili hľadať súvislosti medzi spôsobom zberu triedeného odpadu a mierou jeho znečistenia.

Bratislavský kraj (s vylúčením hlavného mesta) má napríklad podiel infraštruktúry priamo v domácnosti vysoko nad celoslovenským priemerom, až takmer 75 % (graf 3). Percentuálna miera znečistenia je však v Bratislavskom kraji pri triedenom zbere papiera nad celoslovenským priemerom a pri triedenom zbere plastov len kúsok pod jeho priemerom. Bratislavský kraj triedi odpad výrazne nad slovenský priemer.

Organizácia triedeného zberu v Bratislavskom kraji | Zdroj: ENVI - PAK

Trenčiansky kraj má naopak výrazne menej obcí s podielom infraštruktúry priamo v domácnosti (graf 4). Ide len o takmer 28 %, čo je na rozdiel od vyššie spomínaného Bratislavského kraja výrazne pod celoslovenským priemerom (46,6 %).Percentuálna miera znečistenia triedeného zberu papiera je vo výške 1,81 % a v prípade znečistenia plastov 4,99 %.

V oboch prípadoch je teda miera znečistenia v Trenčianskom kraji nižšia ako je celoslovenský priemer. Trenčiansky kraj sa vyznačuje aj tým, že na rozdiel od Bratislavského kraja má väčšina analyzovaných obcí zavedený samostatný spôsob zberu plastov. Vo všeobecnosti sa ale neukazuje, že by mal samostatný zber plastov priamy vplyv na mieru znečistenia.

Organizácia triedeného zberu v Trenčianskom kraji | Zdroj: ENVI - PAK

To ukazuje aj Banskobystrický kraj, ktorý má jeden z najpestrejších systémov zberu (graf 5). V najväčšej miere zbierajú plasty spolu s kovovými obalmi a nápojovými kartónmi, ale zastúpené sú tu všetky kombinácie. Plastové obaly s nápojovými kartónmi spolu aj samostatne a dokonca aj nápojové kartóny spolu s kovovými obalmi. Podiel infraštruktúry priamo v domácnosti je tu vyšší ako v Trenčianskom kraji, ale stále pod priemerom Slovenska.

V Banskobystrickom kraji je pod priemerom Slovenska aj podiel nečistôt, rovnako však aj samotná produkcia triedeného odpadu z plastov a papiera a taktiež infraštruktúra poskytovaná obyvateľom.

Banskobystrický a Trenčiansky kraj ukazujú, že aj napriek nižšiemu percentu podielu infraštruktúry priamo v domácnosti (v Trenčianskom kraji dokonca najnižšie percento z pomedzi všetkých krajov) sa percentá nečistôt držia pod priemerom Slovenskej republiky.

Prešovský kraj (graf 6) má nadpriemerný a nadpolovičný podiel infraštruktúry priamo v domácnosti a percentá znečistenia sa držia na úrovni slovenského priemeru. V prípade papiera mierne nad priemerom a v prípade plastov mierne pod priemerom. Organizácia triedeného zberu v Prešovskom kraji nie je taká rozmanitá, ako napríklad v Banskobystrickom kraji. Vo väčšine sa tu zbierajú plastové obaly spolu s kovovými obalmi a nápojovými kartónmi.

Organizácia triedeného zberu v Banskobystrickom kraji | Zdroj: ENVI - PAK

Organizácia triedeného zberu v Prešovskom kraji | Zdroj: ENVI - PAK

Zber výhradne priamo z domácností (nulová dochádzková vzdialenosť) je zavedený len v necelej pätine domácností na Slovensku. Väčšina obcí má zavedený kombinovaný zber (kontajnery v KBV a vrecový zber v IBV) a len minimum obcí má zavedený výlučne kontajnerový zber (menej ako 3 %).

Z uvedených dát nie je možné jednoznačne povedať, že by mal spôsob zberu (vrecový vs. kontajnerový) prípadne rôzne kombinácie zberu priamy a preukázateľný vplyv na čistotu triedeného odpadu.

Roman Vandák
riaditeľ komoditného oddelenia ENVI - PAK


OZV ENVI - PAK je komunikačným partnerom Odpady-portal.sk.


Diskusia (4)

  1. info@odpadovyhospodar.sk10.01.2022 (17:12)
    pán Vandák, prvá vec, ako ste počítali mieru znečistenia? druhá vec, do miery znečistenia sa Vám asi nedostali také kontajnery zo sídlisk, ktoré smetiari odmietli prevziať na triedenie, lebo boli znečistené nad prípustnú normu. A tretia vec, nulová donášková vzdialenosť nie je ani tak o čistote, ako o komforte a blízkosti služby. teda skôr by bolo vhodné porovnávať prípadové situácie obcí a miest, ktoré prešli z kontajnerového na door to door systém a čo to spravilo s množstvami. Tak toľko môj názor.
  2. office@naturpack.sk11.01.2022 (14:05)
    Pekný deň prajem, mám presne tú istú otázku ako pán Schabjuk, ako ste počítali mieru znečistenia? Veľmi pekne ďakujem za odpoveď. M.Brinzík
  3. envipak@envipak.sk12.01.2022 (10:55)
    Znečistenie, o ktorom hovoríme, reprezentuje odpad z procesu dotriedenia na triediacej linke. Pokiaľ ide o kontajnery, ktoré by mali byť znečistené nad prípustnú normu, tak v rámci obdobia, za ktoré sú spracované údaje, k takémuto prípadu neprišlo, tieto prípady totiž, samozrejme, evidujeme. Dovoľujem si rovnako však upozorniť na skutočnosť, že znečistenie nad prípustnú normu, ako uvádzate, vylučuje nádobu a v nej nachádzajúci sa odpad z triedeného zberu a ide v tomto prípade teda už o komunálny odpad a v rámci analýzy teda o irelevantnú skutočnosť. Komfort služby je veľmi subjektívna záležitosť, jedným zo záverov analýzy je, že v rámci systému zberu je dôležitejšie mat dostatok poskytnutej infraštruktúry (a tá sa dá zabezpečiť aj v rámci kontajnerového zberu, jediným univerzálnym riešením nie je prechod na door to door systém) ako nulovú dochádzková vzdialenosť. Určite by bolo zaujímavé spracovať aj prípadovú štúdiu obcí, ktoré prešli z kontajnerového na door to door systém, ale to by bola už úplne iná analýza, ako táto.
  4. info@odpadovyhospodar.sk07.02.2022 (08:43)
    reakcia na príspevok envipak@envipak.sk - nerozumiem, to chcete povedať že znečistenie z procesu dotrieďovania pri plastoch máte na celo SR úrovni len 9,02 %? to znie ako super nízke číslo, mimo hodnôt s ktorými sa bežne stretávame a ktoré býva v desiatkach percent.

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Ideme upravovať odpad ako v Poľsku v 90. rokoch, vraví expert

Ideme upravovať odpad ako v Poľsku v 90. rokoch, vraví expert

Nová povinnosť prinesie vyššie náklady a zdraženie odpadu. Väčšina odpadárskych spoločností preferuje najjednoduchšie riešenia.

MBÚ linka mala vyrábať palivo. To končí na skládke

MBÚ linka mala vyrábať palivo. To končí na skládke

Na juhu Európy postavili z eurofondov zariadenie na úpravu odpadu, ktoré už od začiatku nemohlo fungovať.

Ministerstvo zmení uzatváranie skládok odpadu, hrozia miliónové pokuty

Ministerstvo zmení uzatváranie skládok odpadu, hrozia miliónové pokuty

Jednou z legislatívnych priorít envirorezortu v roku 2024 je úprava podmienok pri uzatváraní skládok.

X
X
X
X