Niektoré ťažko recyklovateľné plasty by sa mali tepelne spracovať za súčasného zachytávania uhlíka. Je to udržateľnejšie riešenie než nákladné recyklovanie plastov, argumentujú rakúski vedci.
Miera recyklácie plastov je v Európe je stále nízka. Jedným z dôvodov je, že plastový odpad nie je zložený iba z plastov. Skladá sa aj zo zmiešaných polymérov a obsahuje aj 5 až 30 % nepolymerických materiálov.
V článku sa dozviete:
- prečo je miera recyklácie plastov v Európe stále nízka,
- aké sú náklady na recykláciu tony plastov vrátane triedenia,
- prečo by mali v budúcnosti náklady rásť,
- aké sú lacnejšie alternatívy oproti recyklácii plastov,
- ako zachytávať a využívať CO2 pri tepelnej úprave odpadov.
Pred recykláciou plastového odpadu je z neho potrebné odstrániť nebezpečné látky, ktoré obsahujú napríklad ťažké kovy, ftaláty alebo organické znečistenie. Ide o pomerne nákladný proces.
Porovnávaniu nákladov na recykláciu plastov s inými alternatívami jeho spracovania sa venujú v odbornom článku z minulého roka rakúski profesori z Technickej univerzity vo Viedni Johann Brunner a Paul H. Fellner. Článok bol publikovaný vlani v decembri v časopise Journal of Material Cycles and Waste Management.
Podpora recyklácie
Recyklácia plastov je podporovaná ekonomickými aj environmentálnymi argumentmi. Obhajcovia tvrdia, že znovuvyužitie plastov pomôže v rozvoji cirkulárnej ekonomiky. Rakúski akademici však pripomínajú, že o kolobehu plastov môžeme hovoriť prioritne pri recyklovaní uniformných plastových produktov, ako sú napríklad číre PET plastové fľaše.
Štátna regulácia pomáha snahe recyklovať viac plastov. Ide napríklad o triedený zber či zálohovanie plastových fliaš. Týmto sa však vyzbierajú najmä ľahko recyklovateľné PET fľaše. O tie majú záujem aj priemyselní recyklátori.
Napriek triedenému zberu a následnému recyklovaniu sa miera recyklácie plastov pohybuje v EÚ na nízkej úrovni tesne nad 40 %, ukazujú najnovšie dáta z Eurostatu. Napríklad znova sa dá použiť len 40 % PET fliaš. Aj preto organizácia Plastics Europe odhaduje, že zásoba plastov v EÚ bude stúpať o viac ako 20 miliónov ton ročne, čo je 30 % z celkovej spotreby plastov.
Vysoké náklady
Recyklovanie plastu je možné, len ak sa z neho odstránia nebezpečné látky. Ide o relatívne nákladný proces, pričom náklady na recykláciu by mali v budúcnosti rásť, pretože EÚ má medzi cieľmi zvýšiť podiel recyklovaných plastov.
Európska zelená dohoda požaduje, aby sa do roku 2030 recyklovalo aspoň 55 % plastov. Toto číslo sa podarí dosiahnuť, ak budú plastové výrobky navrhované tak, aby sa uľahčila ich recyklácia. To opäť nie je ľahký a krátky proces. Problém by mala riešiť aj ekomodulácia, pri ktorej ide aj o nastavenie výšky poplatkov za obaly výrobkov podľa ich recyklovateľnosti, opätovnej použiteľnosti a bezpečnosti.
Rakúski vedci Brunner a Fellner odhadujú celkové náklady na recykláciu plastov vrátane triedenia na 1 200 eur za tonu. Ak sa bude zvyšovať miera recyklácie, očakávajú, že hore pôjdu aj náklady na ňu. Sčasti i preto, lebo sa bude používať chemický proces recyklácie, ktorý je nákladnejší ako mechanický.
Každá tona mechanicky recyklovaných plastových obalov ušetrí 1,2 tony CO2. Lenže náklady na túto redukciu sa odhadujú na 1 000 eur na tonu CO2. Podľa vedcov sú preto environmentálne výhody recyklovania limitované vysokými nákladmi na jeho prevádzku.
Vyššia miera recyklácie plastov bude mať tri následky. Kvalita recyklovaného plastu sa bude postupne znižovať, pretože s opakovaním recyklácie sa plast naďalej degraduje. V prípade väčšiny plastov sa recyklácia môže využiť iba dva až trikrát.
Náklady na recykláciu budú podľa autorov článku stúpať aj preto, lebo kvalitnejšie plasty (PET fľaše) už budú vytriedené skôr. Úspory CO2 sa budú tiež postupne znižovať.
Lacnejšie alternatívy
Existujú však aj iné možnosti ako sa plastu zbaviť, ktoré sú menej nákladné. V Európe funguje už okolo 500 zariadení na energetické zhodnocovanie odpadu (ZEVO). Tie dokážu premeniť 100 miliónov ton komunálneho odpadu na teplo a energiu, ale aj na iné užitočné materiály ako škvaru.
Podľa dvojice vedcov sú náklady na využitie plastov týmto spôsobom polovičné (okolo 500 eur na tonu) oproti nákladom na recykláciu plastov mechanicky. Podmienkou však je, že tieto zariadenia budú mať zlepšenú technológiu na zachytávanie CO2 (Carbon Capture Technology).
Tepelná úprava plastov navyše zničí väčšinu toxických organických látok v plaste. Anorganické znečistené látky sa môžu znova využiť, zneškodniť alebo uložiť na bezpečné skládky.
Zachytávanie uhlíka
Proces zachytávania uhlíka sa zaraďuje na záver technológie čistenia spalín. To znamená, že po odstránení kyslých plynov, ťažkých kovov, organických látok a oxidov dusíka je možné realizovať ďalší stupeň čistenia spalín, teda zachytávanie emisií CO2.
„Dnes najrozšírenejšou a aj po technickej stránke najzvládnutejšou je absorbčná metóda, ktorej výstupom je skvapalnený CO2,“ vysvetľuje Ladislav Halász, technický riaditeľ odpadárskej firmy KOSIT a viceprezident konfederácie CEWEP.
Problém podľa neho nie je zachytávanie CO2, ale oveľa dôležitejšie je vyriešiť, akým spôsobom sa zachytený oxid uhličitý využije. Jednou z možností je jeho trvalé uloženie v hlbokých geologických štruktúrach, akými sú napríklad priestory po ťažbe ropy alebo zemného plynu.
„Druhou cestou je jeho využitie v chemickom priemysle pri výrobe močoviny polymérov alebo syntetických palív akým je napríklad e-metanol. Oxid uhličitý urýchľuje rast rastlín a využíva sa napríklad pri pestovaní rastlín v skleníkoch,“ dodáva L. Halász. Perspektívne je preto jeho použitie pri pestovaní rias, ktoré sú následne vstupnou surovinou pre ďalšie spracovateľské odvetvia.
Práve rozvoj technológií na uskladnenie alebo využitie oxidu uhličitého bude limitujúcim faktorom pri širšom zavádzaní zachytávania CO2 nielen v ZEVO, ale aj v ďalších odvetviach ako napríklad pri výrobe cementu.
Stiahnite si: Plastic waste management: is circular economy really the best solution?
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.