Zálohovanie nie je všeliek, ale ani katastrofa (píše Radovan Kazda) | ODPADY-PORTAL.SK
NATUR-PACK
MEVA SK
INISOFT

Názor. Zálohovanie nie je všeliek, ale ani katastrofa

Prvé mesiace ukážu, či si zachová podporu verejnosti.

Zálohovanie nie je všeliek, ale ani katastrofa

Radovan Kazda | Foto: archív autora

Slovensko spustilo od 1. januára systém zálohovania nápojových obalov. V praxi to znamená, že vláda sa rozhodla vnútiť mnohým podnikateľom nové náklady a ľuďom znížila komfort pri ekologickom nakladaní s odpadom.

Zavedenie zálohovania nápojových obalov, teda PET fliaš a plechoviek, však prinesie dva jednoznačné benefity.

Tým prvým je to, že mnohí ľudia budú prispievať na zvýšenie príjmov nízkopríjmových skupín, tzv. zberačov. Príspevkom pre nich bude sankcia 0,15 eur, o ktoré prídu tí, ktorí nevrátia nápojový obal na vratné miesto a zároveň ho umiestnia tam, kde ho zberači nájdu.

Toto darcovstvo síce vyvolala vláda, ale bude viac-menej dobrovoľné a to je dobre.

Druhým benefitom je to, že sa zníži výskyt zálohových obalov v prírode. To je jeden z dvoch hlavných cieľov, prečo vláda zaviedla reguláciu, spolu s cieľom zvýšiť mieru triedenia a zhodnotenia nápojových obalov.

Rovnako ako prvý, aj tento benefit môžeme očakávať na základe skúseností krajín, ktoré ho zaviedli.

Škoda paniky

Treba však vnímať, že trend znižovania výskytu nápojových obalov bol pozitívny už predchádzajúce roky, lebo ľudia sa naučili triediť odpad a podiel vytriedených obalov sa neustále zvyšoval. Napríklad už v roku 2016 dosiahla podľa analýzy ministerského Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) miera vytriedenia plastových fliaš približne 63 % a to do cieľa 90 %, ktorý požaduje Únia dosiahnuť do roku 2029, nie je veľmi ďaleko.

Pri zachovaní tohto súčasného, rozbehnutého a lacného systému - teda, že nápojové obaly by naďalej končili v žltom kontajneri - by sme zrejme dosiahli environmentálne podobné výsledky ako pri zálohovaní, ale neskôr.

Druhá strana mince

Zálohový systém má nesporné výsledky a k jeho výťažnosti by malo prispieť aj zvýšenie záloh na 15 centov za plechovky aj plastové fľaše, čo je viac než pôvodne plánovaných 10, resp. 12 centov.

Druhou stranou mince sú náklady systému

Tie by odhadol IEP na 80 miliónov eur na vybudovanie a 5 miliónov eur každoročný deficit.

Pre mnohých občanov bude systém zároveň veľmi nekomfortný. Obaly totiž bude treba nosiť na oveľa väčšie vzdialenosti, teda do najbližšej predajne poskytujúcej odber.

Obaly budú musieť byť “nafúknuté”, presnejšie v stave, v ktorom bude možné odčítať etiketu. V domácnostiach tak pribudne ďalší smetný kôš na nápojové obaly.

IEP odhadol náklady na zníženie komfortu obyvateľov ročne na približne 13,9 až 21,4 mil. eur.

Environmentálne benefity budú zaťažené aj negatívnymi environmentálnymi dôsledkami. Najmä v nových prepravných trasách pre tento prúd odpadov, a teda, v zvýšení spotreby energie. 

Zálohovanie aj preto nebude lacné, len vstupné náklady sa odhadujú na 80 miliónov eur.

Ďalším problémom bude budúce využitie vybudovanej infraštruktúry triediacich liniek. Zálohovanie nezakladáme na zelenej lúke, ale v čase, keď Slovensko preinvestovalo stovky miliónov eur do odpadovej infraštruktúry vrátane systému triedenia nápojových obalov. 

Pre prírodu malá výhra

Opomenúť netreba ani to, že aj po zavedení zálohovania bude v prírode naďalej končiť veľa odpadu. Napríklad polystyrény, vrecká, bandasky, ale aj textil, objemný, stavebný odpad a mnohé iné veci, ktoré ľudia vyhadzujú nelegálne do prírody.

Nápojové obaly, ktoré budú zálohované, tvoria v prírode síce nezanedbateľnú, ale objemovo aj hmotnostne len malú časť odpadov.

Podľa jednej analýzy organizácie zodpovednosti výrobcov tvoria (po novom zálohované) obaly len 10 % všetkého odpadu v prírode, iná analýza hovorí o niečo vyšších číslach. Podobné skúsenosti mám aj z dlhoročného pozorovania prírody ako turista.

Ak by boli tieto čísla smerodajné, tak výrazná väčšina odpadu bude naďalej v prírode vznikať aj po zavedení zálohovania.

Koniec sveta

Zavedenie zálohovania nápojových obalov nie je koniec sveta v environmentálnych ani v efektívnych riešeniach. Prídu aj horšie.

Škoda, že túžba predchádzajúceho vedenia ministerstva životného prostredia byť chrumkavým pred verejnosťou v tomto prípade zvíťazila nad racionálnejším riešením.

Plakať nad rozliatym mliekom je však zbytočné. Zálohovanie prináša aj nesporné benefity. Teraz treba vyvinúť maximálne úsilie, aby systém priniesol očakávané výsledky.

A pre budúcnosť sa vyvarovať unáhlených riešení.


Radovan Kazda je poslancom NR SR za stranu SaS,
spoluvlastníkom vydavateľstva mesačníka Odpadové hospodárstvo.


Pozn.: Článok je názorovým príspevkom. Postoje prezentované v ňom môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie Odpady-portal.sk


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Prehľad správ. Budajov odpadový ÚRSO a telenovela ISOH

Prehľad správ. Budajov odpadový ÚRSO a telenovela ISOH

Komentovaný prehľad nových textov v denníku Odpady-portal.sk.

Komentár. Poslanec Taraba chce zoštátňovať. To je cesta k šafáreniu

Komentár. Poslanec Taraba chce zoštátňovať. To je cesta k šafáreniu

Odmietavý postoj k návrhu je zo strany envirorezortu veľmi správny.

Editoriál. Odpady nebude kam ukladať a ministerstvo hrá mŕtveho chrobáka

Editoriál. Odpady nebude kam ukladať a ministerstvo hrá mŕtveho chrobáka

Táto odpadová téma rezonuje tým viac, čím bližšie je prvý január budúceho roku. Úvodník vyšiel v novembrovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2022/11.