Musia štátne orgány povoliť prepravu mechanicky spracovaného komunálneho odpadu?

Súdny dvor rozhodol, že štátne orgány nemusia povoliť prepravu mechanicky spracovaného komunálneho odpadu. O čo išlo?

Rozsudkom vo veci C-315/20¹ Súdny dvor Európskej únie (SD EÚ) rozhodol, že príslušný orgán štátu odoslania odpadu môže brániť preprave zmesového komunálneho odpadu, ktorý bol po mechanickom spracovaní na účely energetického zhodnotenia zaradený do položky zoznamu odpadov 19 12 12 a ktorému mechanické spracovanie podstatne nezmenilo jeho pôvodné vlastnosti.

Vnútroštátny spor sa týkal žiadosti talianskej spoločnosti Plan Eco Srl (ďalej len „Plan Eco“), ktorá v roku 2016 podala na taliansky región Veneto ako príslušný orgán žiadosť o získanie predbežného povolenia na cezhraničnú prepravu odpadu z Talianska do Slovinska s cieľom zhodnotiť ho v cementárni.

Predmetný odpad, pôvodne klasifikovaný ako zmesový komunálny odpad pod kódom Európskeho katalógu odpadov (ďalej len „kód odpadu“) 20 03 01, bol na účely jeho zhodnotenia predbežne mechanicky spracovaný spoločnosťou Futura Srl, ktorá ho po mechanickom spracovaní zaradila pod kód odpadu 19 12 12 – iné odpady vrátane zmiešaných materiálov z mechanického spracovania odpadu.

Zhodnotenie odpadu z hľadiska zásad sebestačnosti a blízkosti

Región Veneto prepravu odpadu nepovolil s tvrdením, že odpad si aj po predbežnom zhodnotení zachoval svoju povahu zmesového komunálneho odpadu, ktorý zodpovedá kódu odpadu 20 03 01 a jeho zaradenie pod kód odpadu 19 12 12 po mechanickom spracovaní nebolo rozhodujúce.

Zároveň, v nadväznosti na taliansky vnútroštátny predpis zavedený v rámci implementácie smernice o odpade², ako aj zásad sebestačnosti a blízkosti, zakotvených v článku 16 uvedenej smernice, región Veneto vyžadoval, aby sa zmesový komunálny odpad zhodnocoval v jednom z vhodných zariadení, ktoré sú najbližšie k miestu výroby alebo zberu odpadu, pričom tvrdil, že na území regiónu Veneto existuje sieť zariadení, ktorá je schopná uspokojiť potreby Plan Eco.

Plan Eco proti rozhodnutiu podala žalobu na vnútroštátny súd, ktorý rozhodnutie regiónu Veneto zrušil, keďže po mechanickom spracovaní bol predmetný odpad zaradený pod kód odpadu 19 12 12, na ktorý sa zásada sebestačnosti a zásada blízkosti zakotvené v smernici o odpade neuplatňujú. Región Veneto proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie na Taliansku štátnu radu, ktorá sa následne obrátila na SD EÚ s prejudiciálnymi otázkami.

Konanie pred SD EÚ sa týkalo výkladu článku 3 ods. 5 a článku 11 nariadenia o preprave odpadu³ a článku 16 smernice o odpade. Kľúčovou bola otázka, či vzhľadom na zásadu sebestačnosti a zásadu blízkosti môže orgán miesta odoslania vzniesť námietky proti preprave s cieľom zhodnotiť zmesový komunálny odpad, zaradený pod kód odpadu 19 12 12 po jeho mechanickom spracovaní, ktoré podstatne nezmenilo jeho vlastnosti.

Na úvod konania SD EÚ podotkol, že právne predpisy EÚ venujú zmesovému komunálnemu odpadu mimoriadnu pozornosť, konkrétne podľa článku 3 ods. 5 nariadenia o preprave odpadu platia pri preprave na účely jeho zhodnotenia rovnaké pravidlá, ako pri preprave odpadu určeného na zneškodnenie. Príslušný orgán preto môže v zmysle článku 11 nariadenia namietať proti preprave zmesového komunálneho odpadu na účely jeho zhodnotenia tak ako v prípade prepravy odpadu na účely jeho zneškodnenia.

K výkladu smernice o odpade SD EÚ uviedol, že článok 16 ukladá členským štátom povinnosť zriadiť sieť zariadení na spracovanie zmesového komunálneho odpadu, pričom členské štáty musia túto sieť vytvoriť tak, aby sa približovali k sebestačnosti pri jeho spracovaní (zásada sebestačnosti) a aby k tomuto spracovaniu mohlo dochádzať v zariadeniach nachádzajúcich sa čo najbližšie k miestu produkcie odpadu (zásada blízkosti).

Klasifikácia kódom odpadu

Podľa názoru SD EÚ je jedným z najdôležitejších opatrení, ktoré musia členské štáty prijať, spracovávanie odpadu čo najbližšie od miesta jeho vzniku, aby bola jeho preprava obmedzená, predovšetkým ak ide o zmesový komunálny odpad⁴.

Súdny dvor EÚ ďalej skonštatoval, že predmetný odpad zostal zmesovým komunálnym odpadom, aj keď bol predmetom spracovania. V prejednávanej veci bolo nesporné, že mechanické spracovanie odpadu podstatne nezmenilo jeho vlastnosti ani povahu, a preto v súlade s odôvodnením č. 33 smernice o odpade je podľa názoru SD EÚ potrebné predmetný odpad považovať za zmesový komunálny odpad napriek tomu, že je klasifikovaný pod iným kódom odpadu.

V nadväznosti na uvedené SD EÚ rozhodol v prospech regiónu Veneto, teda že príslušný orgán štátu odoslania môže brániť preprave zmesového komunálneho odpadu, po mechanickom spracovaní zaradeného pod kód odpadu 19 12 12, ktorému toto spracovanie podstatne nezmenilo jeho povahu.

V súčasnosti je praxou, že sa priemyselný alebo komunálny odpad mechanicky spracuje, zaradí pod kód odpadu 19 12 12 a prepraví do iného členského štátu, kde sa energeticky zhodnotí.

V týchto prípadoch však spravidla prichádza k zásadnej zmene vlastností a povahy daného odpadu, ktorý prechádza mnohými sofistikovanými krokmi spracovania, kým môže byť zaradený pod kód odpadu 19 12 12 a spĺňa podmienky zariadení, kde má byť zhodnotený. Preto je potrebné osobitne skúmať každý jeden prípad cezhraničnej prepravy.

1 Rozsudok súdneho dvora EÚ vo veci C-315/20 z 11. novembra 2021, Regione Veneto proti Plan Eco Srl
2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc
3 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu
4 viď Rozsudok súdneho dvora EÚ vo veci C-292/12 z 12. decembra 2013, Ragn-Sells

Mgr. Filip Kozoň, advokátsky koncipient
Mag. Annamária Tóthová, partnerka
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.